Veľmi často si robím riť z Francúzov a ich vojenskej (ne)schopnosti. Na druhej strane ich najznámejší vojnový film je o troch popletoch, ktorí sa stratia od svojej jednotky a omylom bojujú proti Nemcom, tak čo čakajú?
Francúzsko však má jednotku, ktorá svojou drsnosťou kope do zadku väčšinu ostatných. Áno je to francúzska cudzinecká légia. Áno, je to hlavne preto, že drvivá väčšina príslušníkov nie sú Francúzi. Založená v roku 1831, naberala cudzincov, nepýtala sa zbytočné otázky a dovoľovala získať francúzske občianstvo každému, kto si ho odbojoval. To všetko pod dohľadom francúzskych dôstojníkov. Zo začiatku bolo okolo 50% legionárov nemecky hovoriacich, či už z Nemecka, Rakúska alebo Švajčiarska. Zvyšní boli pozbieraní z Európy. V dobe mieru nesídlila doma vo Francúzsku, ale hlavný stan mala v Alžírsku. V rokoch 1863-1867 prebiehala francúzska expedícia do Mexika. Detaily nie sú podstatné, v zásade chcel Napoleon III dostať naspäť prachy, ktoré napožičiaval Mexičanom.
Súčasťou francúzskeho snaženia bol aj konvoj, ktorý viezol tri milióny frankov v zlate, ťažké delostrelectvo a 60 vozov strelného prachu. Mexičania sa o konvoji dozvedeli a začali plánovať jeho prepad. Francúzi sa zase dopočuli o prepade (fakt sa mali zamyslieť nad únikmi informácií) a rozhodli sa poslať dobrovoľnícku jednotku, ktorá by vyšla konvoju naproti a posilnila jeho ochranu. 30. apríla 1863 sa prihlásilo 62 legionárov, ktorým velil kapitán Jean Danjou so svojimi dvoma poručíkmi Napoleonom Vilainom a Clementom Maudetom.
Jednotka vyrazila o jednej v noci. Pred siedmou dorazili k dedine Camarón, kde sa mali občerstviť. Akurát si varili kávu, keď na nich narazili mexickí jazdci. Danjouov náprotivok, plukovník Francisco de Paula Milán mal dokopy k dispozícii 800 jazdcov a 2200 pešiakov. Skupina, s ktorou sa legionári stretli mala iba 250 mužov, čo je však stále 4-násobná presila. Napriek tomu sa im podarilo mexický útok odraziť. Problém bol, že počas boja sa Francúzom splašili a ušli mulice so všetkými zásobami. Ostala im iba trocha vody a munícia, ktorú mali akurát pri sebe, iba 60 rán pre jedného strelca.
Napriek vážnosti situácie dáva Danjou rozkaz, aby sa jeho jednotka stiahla k neďalekej opustenej haciende. Jeho úmysel bol viazať na seba čo najviac Mexičanov, čo najdlhšie ich zabaviť a dať konvoju možnosť ujsť. Naproti tomu Milán ich potreboval zlikvidovať, aby mu neprekazili jeho prepad konvoja. Hacienda má štvorcový pôdorys, na jednej strane je dvojposchodová hlavná budova, na druhej stajňa. Celé nádvorie chráni trojmetrová palisáda. O deviatej ráno sa tu legionári opevňujú a vyčkávajú na mexický útok. Doteraz prišli o 16 mužov.
Mexičanom sa nechce útočiť priamo na dobre bránenú haciendu a pokúšajú sa o vyjednávanie. Chcú aby sa Danjou vzdal a ušetril tak seba a svojich chlapov zbytočnej smrti. Odkazuje im, že majú dostatok munície a budú ďalej bojovať. Mexičania opakovane útočia na haciendu, legionári ich vždy odrážajú. Danjou dokáže svojich chlapov motivovať, nie je len nejaký veliteľ spoza mapy, bojuje s nimi bok po boku, napriek tomu, že jednu ruku má drevenú. Všetci legionári prisahajú práve na jeho protézu, že budú bojovať do konca. Ten pre Danjouho prichádza okolo jedenástej, strela ho zasiahne do hrudníka a je po ňom. Velenie dostáva poručík Vilain.
Mexičanom medzitým prichádzajú posily, už je ich tam okolo 1500. Znova vyjednávajú a požadujú, aby sa legionári vzdali. Ich odpoveď je vskutku lakonická: “Merde.” Bojaschopných legionárov ostáva 32. Okolo druhej zomiera aj Vilain, velenie preberá posledný dôstojník, poručík Maudet. Ostáva mu necelých 20 chlapov.
Ďalšie mexické posily. Legionári ich už nedokážu udržať za palisádou a boj sa presúva dovnútra haciendy. Mexičania ju zároveň zapaľujú a postupne prenikajú dnu. O piatej poobede (legionári už 16 hodín bez prestávky cestujú a bojujú) Milán prikazuje svojim chlapom stiahnuť sa z haciendy a dáva legionárom tretiu šancu vzdať sa. Nevyužívajú ju. Posledných 5 “francúzov” vrátane Maudeta ustupuje do stajne, pretože v hlavnej budove sa kvôli požiaru nedá vydržať. Prerozdelia si zvyšnú muníciu tak, aby každý mal jednu ranu, vystrelia poslednú salvu a vyrazia na bodákový protiútok. Skosí ich mexická paľba. Poručíka a legionára Catteaua, ktorý sa vrhol pred neho zasiahne dážď striel. Poručík je vážne zranený, Catteau dostal 19 zásahov a je na mieste mŕtvy. Zvyšní traja legionári Maine, Wenzel a Constantin ešte dokážu stáť. Mexičania ich štvrtýkrát vyzývajú na kapituláciu. Desiatnik Maine odpovedá, že jedine pod podmienkou, že si budú smieť ponechať všetky svoje zbrane a vybavenie a Mexičania sľúbia, že sa postarajú o zraneného Maudeta. Keď ich s touto požiadavkou predvedú pred plukovníka Milána, tak sa najskôr podivuje nad tým, že či sú traja zakrvavení muži všetko, čo Francúzom ostalo. Ale ich odvaha na neho tak zapôsobila, že ich žiadosť nevie odmietnuť. Vysloví aj slávnu vetu: “Non son hombres, son demonios! - To nie sú ľudia, ale démoni!”
Bitka stála život 43 legionárov, 19 + 3 boli zajatí. Niektorí zo zajatcov vrátane Maudeta neprežili. Mexičania mali na druhej strane asi 190 mŕtvych a okolo 300 zranených.
Danjouova drevená protéza sa dostala do Francúzska a dodnes je to najvzácnejšia relikvia cudzineckej légie. Každý rok ju na výročie bitky vytiahnu a vyvolení legionári ju môžu niesť počas slávnostnej prehliadky.
