23. august 1997, Holandsko – Bol krásny slnečný deň a zamestnanci istej firmy si užívali deň voľna, počas ktorého ich firma zobrala autobusom na výlet. Niektorí zo zamestnancov si jazdu naozaj užívali a vystrkovali hlavu zo strešného okna.
Vodič autobusu zamestnancov firmy niekoľkokrát napomínal, aby sa prestali blázniť, no bezvýsledne.
V jednom z momentov, keď dvaja z kolegov vykúkali zo strešného okna vošiel autobus pod viadukt. Zvuk praskajúcich lebečných kostí a krčnej chrbtice bolo počuť na celý autobus. Navyše, ako tvrdia svedkovia, dvoma zamestnancom hlavy neodseklo úplne – len im rozmliaždilo lebky, zlomilo krk a takto poranení padli obaja späť do autobusu medzi ostatných. Musel tam byť srandy kopec.
Keď sa šoféra spýtali, či boli dodržané pri jazde naozaj všetky bezpečnostné predpisy povedal: „Samozrejme. Keď vozím deti, zvyknem strešné okno zamykať, pretože tie si nikdy nedajú povedať. Teraz som to neurobil – viezol som predsa dospelých ľudí.“
Zdá sa, že bude treba prehodnotiť spôsob akým stanovujeme, či je niekto dospelý.
P.S. – Pamätáte si podobnú story s fanúšikom Spartaka Trnava? K nemu sa táto správa očividnenedostala... a nedostane sa k nemu ani Darwinova cena. Za jeden spôsob úmrtia totiž môže byť odmenený len ten, kto ho zrealizuje ako prvý.
