Dá sa nakrútiť tri razy ta istá hlúposť o úplne tom istom, v tom istom prostredí s viacmenej vždy  tým istým antagonistom? Áno, samozrejme. A ešte ako.


 Presne v spomenutom duchu je nakrútené tretie pokračovanie série Taken. Ak ste videli prvé dva diely, presne viete, o čo pôjde v tom treťom. Osobne som sa nad týmto zamyslel už v predstihu a vyšlo mi jediné. Ak v jednotke Lijamovi Nísonovi uniesli dcéru, v dvojke dcéru a bývalú manželku, tak v trojke musí na únosovom menu byť jednoznačne dcéra, bývalá manželka a bývalá babka. Avšak nehanebne som sa mýlil (i keď tri generácie žien vo filme nájdeme, ale v inom skupenstve).


 Nech mi je dovolené povedať, že tentokrát nikoho neunesú. Ale veď film sa predsa volá Taken, tak ako je to možné? Nuž, je. Celý dej sa skôr nesie v námetovej rovine filmu Utečenec (The Fugitive,1993), kde niekoho neprávom obvinia z vraždy, ktorú niekto samozrejme nespáchal a ide sa pomaly pred políciou odčierniť. Akurát s tým rozdielom, že postavu vševediaceho policajného vyšetrovateľa hrá miesto Tomáša Lee-Jonesa bradatý ujo Forest Whitaker. Ten mi inak ták strašne liezol na nervy. Jeho vyšetrovacie metódy, založené na pesimistickom cynizme typu „on už určite ušiel, nebudeme ho teda ani hľadať, lebo je vždy krok pred nami“ stoja naozaj za veľa.


 Apropo. Lijam až podozrivo vždy presne vie, čo policajti urobia skôr, ako to urobia, a preto im vždy ujde. Miestami to vyzerá až úplne komicky. Taký Gerard Butler vo filme Ctihodný Občan (Law Abiding Citizen, 2009), ktorý byť o krok pred policajtami oficiálne vymyslel, by bol naňho určite hrdý. Plus tí jeho kamoši z tajných operácií, neustále opakujúci, ako rodina je najsamsuper, sú kapitola sama o sebe.


 Takže, čo som ešte nespomenul? Máme tu naháňačky, strieľačky, zatajené tehotenstvo, únik v splaškovom kanáli, plus hlavného antagonistu, pri ktorom sa chtiac – nechtiac musím pristaviť. Pre tých, ktorí pozerajú aj iné americké seriály ako TAHHM, TBBT, či NCIS, bude možno známy ako ustráchane submisívno-nesympatický vedec zo seriálu The Last Ship. Možno je to len môj osobný pocit, no ja som mu tú jeho akože pomätenú psycho postavu nemilosrdného ruského/albánskeho/srbského mafiánskeho vraha vôbec nezožral. To už aj taký Pagan Min v hre Far Cry 4 má v sebe o dosť viac psychovitosti, než tento tu. A k tomu ešte ísť na finálnu, dej kulminujúcu prestrelku v bielych slipoidných plavočkách? To už je príliš. Ak už nič iné, tak by tento dokonalý vraždiaci stroj mal s pomocou automatickej zbrane dokázať trafiť na tri metre Lijama, všakáno? Ja istotne nepatrím medzi najlepších strelcov na svete, no ak ma návštevy strelníc v Hodkovciach a Nižnej Hutke niečo naučili, tak to, že na trafenie niečoho s automatickou zbraňou veľa schopností nepotrebujete. Ale, to som asi iba ja.


Úryvok z filmu:
Lijam nechá dcére v obchode so zmiešaným tovarom na jej obľúbenom jogurtovom nápoji nápis: „Hneď tu to vypi.“
Ona to vypije. Nálepku neodlepí, kelímok zahodí do koša pred obchodom.
Ide do školy, policajti ju sledujú.
Na prednáške jej zrazu príde zle, tak uteká na záchod.
Lijam ju čaká na tom záchode (lebo je tam chvalabohu len jeden), dá jej vypiť čosi, čo jej to preháňadlo z jogurtu zneutralizuje a môžu sa porozprávať.
Policajti samozrejme kelímok nájdu a takmer ich chytia.


To vážne nemohol na ten jogurt napísať, tvár sa, že ti je zle, stretneme sa na budári v prednáškárni a nezabudni tú nálepku odlepiť a skryť? Bolo toto celé naozaj potrebné?


 Ostáva už len jediná otázka. Bude štvorka? Ako pozerám na zárobky tohto filmu v amerických kinách, asi áno. Mne už  ostáva len dať si do hlavy poznámku, aby som ani tú nezabudol pozrieť. Rovnako si to spokojne pozrite aj vy, veď to de facto nie je o toľko horšie, ako všetky ostatné filmy aktuálne k dispozícii. A aby som nezabudol (spoiler alert), to nenarodené dieťa sa samozrejme bude volať tak, ako jeho teraz už nebohá matka s podrezaným krkom. Ja teda pred nastúpenou jednotkou udeľujem štyri unesené ex-manželky z desiatich.