Keďže povodne 2002 priniesli správnu dávku napätia, akčnosti a temnej atmosféry, asi nikto nepochyboval, že sa dočkáme aj pokračovania. Síce sme naň museli čakať až jedenásť rokov, no oplatilo sa. Niekto by mohol namietať, že Povodne 2013 (ďalej len P13) sú klasickým holyvúdskym pokračovaním a nadstavovanou kašou, t.j. že neprinášajú nič nové, len vody je viac a je špinavšia, ale je tomu naozaj tak? Dozviete sa v recenzii, preto zostaňte s nami.
Audio a vízio
Už zimný trailer v podobe hustého sneženia ešte v marci, nás chystal na to, že tohtoročné počko bude fakt niečo výnimočné. A naozaj. Máločo tak poteší fanúšikov temnej katastrofickej atmosféry a anti-milovníkov buzerantsky trilkujúceho leta, než sú jednociferné teploty, silný vietor a dážď na začiatku júna. K tomu ťažké tmavošedé oblaky, rozvodnený Dunaj farby dyzenterickej detskej stolice vlečúci so sebou zlámané pokrútené čierne konáre, akoby vystrihnuté z animovaného filmu Tima Burtona – takto verne zobrazená bezmocnosť a pocit zmaru, k tomu sa nepribližujú ani veteráni kinematografickej depresie, ako Lynch, Bergman alebo Svěrák. Zároveň máločo tak dokonale ilustruje ostrý kontrast medzi krehkosťou blahobytu súčasnej civilizácie a silou, divokosťou a agresivitou nespútanej prírody, než Dunaj neúprosne vrážajúci do ledabolo ukotvených botelov a luxusných výletných lodí plných vystrašených východonemeckých dôchodcov.
Niet sa preto čo čudovať, že sa atmosférou nechali strhnúť aj spravodajské stanice a tejto udalosti vyrobili vlastné džingle, plné rýchlych strihov na motorové člny, helikoptéry, hasičské autá a vrecia s pieskom striedajúce sa s pomalšími a komornejšími zábermi na bahnom zamazanú bábiku, ktorej chýba jedna noha alebo starú pani, ktorá v gumákoch bezmocne stojí v podmytom zemiačnisku. Na výbere soundtracku si televízie tiež dali záležať, preto v správach môžeme počuť klasické diela epic music ako napríklad Lux Aeterna alebo Freedom Fighters. Na rozdiel od prvej časti povodní z roku 2002, komparzisti z televíznych správ (viac v odseku „Osoby a obsadenie“) už pochopili, že heslom televízneho vysielania sú EMÓCIE, pričom veľké písmená nie sú náhoda, preto sa P13 od prvej časti posunuli v tomto smere oveľa ďalej. V tejto kategórii teda musím udeliť deväť stolov z Aucafé vyplavených pri cyklobufete za Slovnaftom z desiatich.
Osoby a obsadenie
Tvorcovia P13 pochopili, že herecky zveriť do rúk celé dielo len Rieke Dunajovej by už nemuselo zafungovať, preto sa tentoraz sústredili najmä na vedľajšie postavy. Z nich najvýraznejšia je premiér Slovenskej republiky, ktorého si s chuťou zahral Róbert Fico a svojím hereckým majstrovstvom ovládol celú scénu zakaždým, keď bol v obraze. Jeho postava je viacrozmerná, keď v jednom zábere sa tvári pochmúrne, prejavujúc zdesenie z deštruktívneho prírodného živlu, len aby sa hneď v ďalšom zase zmenil na vypočítavého luhára, ktorý premýšľa, čo z nastalej situácie vyťažiť pre seba a vzápätí je z neho zase vyrehotaný loptoš, prejavujúci až infantilnú radosť z toho, že sa zadarmo preletel vo vojenskom vrtuľníku a mal na sebe šuštákový prešivák s logom Slovak Army, ušitý v predraženom tendri.
Top scéna
Premiér Slovenskej republiky zvoláva tlačovku, kde vystrašený ľud informuje o krízovej situácii. Postava premiéra prežíva vnútorný rozpor, keďže si uvedomuje, že časť ľudí vyžaduje od neho jasnú odpoveď a istoty, zároveň však vie, že sa často stane presný opak toho, čo vypustí z úst, preto sa zdráha vyjadriť istotu, že mobilné hrádze udržia záplavovú vlnu. Navyše si je vedomý, že mobilné hrádze stavala spoločnosť Váhostav, preto sa sám čuduje, že ešte nepovolili. Nakoniec dramatickú situáciu zachráni vyjadrením, že mobilné hrádze by veľkú vodu udržať MALI, čím aspoň dočasne zaženie vzniknutú krízu a nestratí svoju čestnú tvár.
Zvyšok kastingu však už taký presvedčivý nie je – herci často nadhrávajú, väčšinou smerom k prílišnej dramatickosti, teatrálnosti a melodráme. Výnimkou je snáď len parodická postava redaktora televízneho spravodajstva, ktorý inak veľmi ťaživú atmosféru P13 odľahčil podareným vtipom s kameňom ako ukazateľom hladiny stúpajúcej vody. Za herecké obsadenie teda šesť zablatených gumákov s logom Jojky z desiatich.
Storyline
Napriek tomu, že v tomto žánri sa nedá toho veľa vymyslieť, ale tvorcovia osviežili dielo jeho medzinárodným presahom do Nemecka, Rakúska, Česka a iných krajín, čím zobrali vytretého kocúra z plachiet vypáleného rybníka rýpavým divákom, ktorí sa často pri sledovaní podobných umeleckých formátov sťažujú, že toto by sa na „Západe“ nestalo. Zároveň je tu zakomponovaný psychologický motív o tom, že aj prírodnú katastrofu je možné závidieť. Tento prvok nie je nový, hojne sa vyskytoval už v nedávnom blockbusteri Zimná Kalamita 2013, kedy uchvátil najmä divákov z východného Slovenska, no je stále rovnako obľúbený a nestratil nič zo svojho náboja, espritu a imbecility. A v neposlednom rade poteší výskyt takmer až hellerovskej politickej satiry v podobe postáv iniacitívnych ekofašistických pablbov, ktorí odporúčajú mestám nestavať hrádze a nechať ich zatopiť, čím by uchránili pred zatopením iné mestá. Hlava 22 a Pláž 33 šuviks. Preto za scenár udeľujem deväť diskusných „ja som vám to hovoril“ z desiatich.
Tým pádom P13 získavajú slušné hodnotenie osem aritmetických priemerov z desiatich, napriek tomu dúfam, že ďalšie pokračovanie tak skoro nezažijeme. Vzhľadom na to, že vyvrcholenie bolo veľmi napínavé a dramatické, keď ku katastrofe chýbalo len pár centimetrov, dovolím si tvrdiť, že ďalšia časť prinesie vyliatie vody a už to nebude len zaujímavá kulisa k vyrábaniu si nábrežných selfshotov. A navyše s Róbertom Ficom zrejme v úlohe nie premiéra, ale prezidenta, a to už asi nebudem ochotný pozerať. A v neposlednom rade - chystaný spin-off Komáre 2013: Armagedon, ktorý bude mať premiéru už onedlho, sľubuje dostatočný umelecký zážitok na dlhú dobu vopred.
