Album som si vypočul pomerne nedávno a prvé, čo mi napadlo, je rôznorodosť.
Počul som všetky Nightwish (ďalej len NW) albumy, ale ani jeden mi nepripadá tak rôznorodý ako práve táto novinka. Každý fanúšik (Tarja, Anette, Floor era) si nájde na albume to svoje. Za prekvapujúce to ale nepovažujem, pretože skupina v takom zložení, v akom funguje dnes, je predurčená na široký záber. Fanúšikovia vedia, že v skupine sa na plný úväzok usadil Troy Donockley (píšťaly, gajdy spev) – známy írsky multiinštrumentalista a speváčka Floor Jansen pôvodom z Holandska, ktorá spieva soprán. Ako sezónny člen je vedený Kai Kahto, ktorý nahradil Jukku Nevelainena na bicích (vraj len na určitý čas). Doplnili zakladajúcich členov Tuomasa Holopainena (keyboard) a Emppu Vuorinena (elektricka gitara) a Marca Hietala (bass, akustic gitara, spev).
Album obsahuje 11 track-ov z toho 1 inštrumentálny a ako sme u NW zvyknutí, aj jeden extra dlhý (tento krát sa Tuomas hecol a vytvoril 25 minútovku).
Textovo sa na albume podieľali Tuomas a Marco.
Nebudem hodnotiť všetky tracky, vyjadrím sa k (pre mňa) najzaujímavejším:
Ako prvú ochutnávku vyslali na youtube song Élan spolu s videoklipom – musím povedať, že takýto štýl hudby mi imponuje asi najviac. Z piesne cítiť doslova keltskosť, myslím že hlavnú zásluhu možno pripísať Troyovi - flauta + piano + gajdy a dokonale odspievané Floor a backvocals Marco a Troy – lepšiu reklamu si NW spraviť hádam ani nemohol.
Oficiálne prvá pieseň na albume nesie názov Shudder Before The Beautiful – a svojou dynamikou a celkovo silou pripomína začiatky kapely. Husľový part na začiatku, a naňho nadväzujúci silný gitarový reef, dávajú tušiť, že kapela prichádza s kvalitným albumom.
Osobitná je pre mňa pieseň My Walden – to, že severania majú radi prírodu, je v nej potvrdené do bodky. Môžeme v nej počuť klasické rockové nástroje doplnené o flautu, husle a gajdy, všetko zladené do celku, ktorý spolu dokonale ladí.
Weak Fantasy na mňa pôsobí ako „nakopávačka“, najviac by som vyzdvihol bicie s Troyovou hrou na mandolíne a celkovo inštrumentálny part.
Posledná pieseň, ktorú budem hodnotiť, je pieseň rovnomenná s názvom albumu
V nej sa NW celkom vyšantili, dočkal som sa aj krátkeho gitarového sóla, ktorých moc na tomto albume nie je, a podobne ako Shudder Before The Beautiuful pripomína prvú éru kapely (ešte s Tarjou).
Čo dodať? Marcovi to stále spieva excelentne a vďaka Floor sa do skupiny opať pretláča silný ženský hlas, hoci si myslím, že skrz rôznorodosť a široký záber ho nebolo možné naplno využiť. Troy pridal niečo zo svojho umenia a keltské prvky, ktoré ma neskutočne bavia, a lídrovi kapely Tuomasovi to stále myslí a hrá. Zvuk je zvládnutý na vysokej úrovni. Určite odporúčam vypočuť a podporiť.
Za mierne negatívum by som označil málo gitarových sól od Emppu, ktorý by si podľa mňa zaslúžil trošku viac priestoru. Ale myslím si, že dôvod môže byť podobný ako u Floor, široký záber - rôznorodosť.
Pevne verím, že kapela v tejto zostave zotrvá a dočkáme sa ďalšieho minimálne rovnako kvalitného počinu.
