I nadišiel koniec októbra, čo v anglicky hovoriacich krajinách znamená Halloween a s ním prichádzajú premiéry rôznych hororových filmov. Do októbrového výberu sa tento rok dostal film mexického režisére Guillerma del Tora s názvom Crimson Peak, po našom Purpurový vrch. Čo to je? Na svojich fejsbúkoch som našla popis „Gotická lakocinka pre milovníkov sestier Brönteových“. No, ak ste v živote nečítali nič od dotyčných troch dám, snáď tomu aj uveríte, inak vám poviem, že ešte aj Agnes Grey od sestry Anny, ktorá je v podstate len o guvernantkiných zážitkoch pri výchove rozmaznaných malých zmrdov z bohatých rodín, má viac deja a lepší ľúbostný príbeh než Twilight Crimson Peak.
(Pozor, recenzia prezrádza kľúčové prvky deja, ak sa ich nechcete dozvedieť, pokračujte na diskusiu.)
Problémom tohto filmu je, že od prvých upútaviek bol propagovaný ako horor. Až v kine sa z úst hlavnej hrdinky v meta momente dozvieme, že to nie je príbeh o duchoch, to je proste príbeh, v ktorom sú duchovia. V poriadku, bude to teda romanca? Nie, ono je to dosť slabé aj v tomto segmente a film je ako morské prasiatko: ani morské, ani prasa. A tak sa po druhýkrát za krátku dobu (po Only Lovers Left Alive) ocitajú Tom Hiddleston a Mia Wasikowska vo filme, ktorý je vizuálne úžasne spracovaný a do detailov vyšperkovaný, chýbajú mu len dve úplne nepodstatné drobnosti: dej a akákoľvek logika.
Začíname na prelome 19. a 20. storočia v Amerike, v rodine bohatého ovdovelého magnáta pána Cushinga, ktorý má dcéru Edith (Mia Wasikowska), ktorú sa film od začiatku snaží vykresliť ako modernú a pokrokovú ženu patriacu skôr do nového než starého storočia. Je inteligentná, píše príbehy, v ktorých sú duchovia a keď jej príbeh zamietnu pre jej viditeľne ženský rukopis, rozhodne sa ho naťukať na stroji, aké dôvtipné! Zoznámi s tajomným anglickým baronetom Sirom Thomasom Sharpeom (Tom Hiddleston), po krátkom dvorení a záhadnej smrti svojho otca odmietne svojho dobrého kamaráta z detstva (Charlie Hunnam) a vydá sa za Sira Thomasa, ktorý ju vezme do anglickej rite uprostred ničoho, kde žije s malým množstvom služobníctva a svojou zvláštnou sestrou Lucille (Jessica Chastain). To je prvá hodina filmu, druhá sa už konečne začne odohrávať vo veľkom, spustnutom a desivom dome, Edith sa v noci budí sama, no vďaka schopnosti vidieť duchov ich vidí a tí ju navádzajú odhaliť desivé tajomstvo starého domu a jeho obyvateľov. Thomas a Lucille majú spolu incestuálny pomer (efekt prekvapenia sa v ére Game of Thrones akosi nedostaví), Lucille je cvok a spoločne zavraždili už štyri Thomasove manželky, ktoré predtým pripravili o všetok ich majetok a aj do Edith už úspešne naliali pár dávok jedu v čaji.
Prečo nič nefunguje? Ako som spomínala, deja je málo a nemá žiadnu logiku: Edith sa nám film pol hodinu snaží vykresliť ako inteligentné žieňa, ktoré sa po troch stretnutiach zaľúbi do chlapa, o ktorom v podstate nič nevie, akurát to, že je bez peňazí a má čudnú sestru, ktorá sa od neho nepohne ani na krok. Čo treba s takým chlapom spraviť? Správne, zobrať si ho a nechať sa odvliecť do anglického zapadákova do domu, ktorý sa jeho majiteľom rozpadá pred očami! A potom sa budiť v prázdnej posteli a túlať sa po nociach po dome, snažiť sa pochopiť odkazy duchov. Duchovia v tomto filme nemajú za úlohu strašiť, a tak nechápem, prečo vyzerali tak nechutne. Asi mal del Toro bratranca, čo robí CGI a chcel mu dohodiť biznis. Film je neprístupný mládeži do 16 rokov kvôli trom scénam: v jednej Sir Thomas konečne obšťastní svoju čerstvú manželku a ukáže pri tom čo-to zo svojho malebného anglického vidieka, druhé dve sú scény grafického násilia, ktoré sú prudko nelogické a nemajú žiaden význam pre posunutie deja, sú len nepríjemné na pohľad. V jednej Lucille zabije Edithinho otca tak, že mu hlavu otrepe o umývadlo natoľko, že sa umývadlo rozbije – neuveriteľné, že by také niečo zvládla spraviť žena a v druhej Lucille zabije svojho brata tak, že mu pichne nôž do líca. Po prvé sa tam nenachádzajú žiadne vitálne orgány, maximálne by mu prepichla sínusovú dutinu a po druhé, podľa akejkoľvek logiky by sa mal nôž od lícnej kosti odraziť. Určite to nie je na exnutie. Ale Thomas teatrálne umiera, roniac červené slzy.
No to je už tretia časť filmu, v ktorej sa logika nadobro pobrala do večných lovíšť - Edith príde zachrániť jej americký kamoš, ktorý sa nápadne podobá na Heatha Legera, dostane šlehu nožom pod pazuchu, druhú do brucha (cielene mimo dôležitých orgánov, ale predsa), napriek tomu úspešne prežije a napriek strate krvi zvládne štvorhodinovú cestu späť do najbližšej dediny. Edith si pri nešťastnom páde zlomí nohu, má ju zafačovanú, sedatíva v sebe, no aj tak o chvíľu začne behať hore-dole po dome, bojujúc s Lucille. Na to, že má zlomenú nohu, si režisér ráči spomenúť po pätnástich minútach naháňačky, keď vylezie von, trochu jej v nohe rupne, ale pokračuje ďalej. V momente, keď sa scéna presúva do zasneženého dvora a divák cíti jemný odkaz na Kubrickov The Shining, začína neplánovaná komedická vsuvka: Šialená Lucille naháňa Edith, dve dámy sa po sebe zaháňajú rôznymi predmetmi, aby nakoniec Edith umlátila Lucille lopatou. Pri celej tejto sekvencii sa osadenstvo kina, v ktorom som film pozerala, už váľalo od smiechu po zemi. Čaro nechceného.
Škoda, výprava je úžasná, kostýmy krásne, film je doplnený skvelou hudbou, ale čo na tom, keď má hlavný hrdina viac chémie so svojou vlastnou sestrou, než svojou manželkou číslo päť, do ktorej sa ale mal podľa scenára zaľúbiť? Celkovo som mala pocit, že Mia Wasikovska bola len glorifikovaným vešiakom na krásne kostýmy, aspoňže to herecky zachraňovali Hiddleston a Chastain. Sira Thomasa mal pôvodne hrať Benedict Cumberbatch a Edith Emma Stone, tí si museli po premiére poriadne vydýchnuť, od čoho na poslednú chvíľu ušli. A pritom podľa mňa stačilo tak málo: skrátiť zbytočné duchárske sekvencie, pridať zápletky deja a trošku viac vdýchnuť život hlavným postavám a mohlo to byť dobré. Takto dávam päť rán lopatou po hlave z desiatich.
