Máme radi výzvy. Takže keď nás Pink dot vo svojom článku vyzvala, aby sme napísali tento článok, zdvihli sme hodenú rukavicu, päťkrát sme si odskočili do kabínky a stvorili tento krátky zázrak.
Keďže ide v podstate o hovno, poďme rovno k veci.
Ako sa na nihilistický portál patrí, začnime čisto u mužského spôsobu. Viete, čo robí lev zatiaľ čo levice naháňajú stádo gaziel? Nič. Leží a škrabe sa na vajciach. A keď konečne levice nejaké to mláďa alebo chorého jedinca strhnú, lev príde, nažerie sa a ide spať. Lebo skutočný lev nerobí nič. A tak je to aj s mužmi. Zdanlivo nerobia nič. Lenže zdanlivo je iba zdanlivo. V skutočnosti pri čúraní do pisoáru musí mužský mozog neustále prepočítavať zložitý algoritmus trajektórie moču, ktorý sa musí trafiť do muchy vyobrazenej na pisoári. V zásade ide o to, že priesečník myslenej zvislice vedenej koncovým bodom zdroja tlakovej tekutiny a podlahy musí ležať vo vnútri priemeru mušle do roviny tvorenej podlahou miestnosti. Keďže nám je známe, že slovenský čitateľ preferuje obrázkovú formu pred dlhým písaným textom, tento algoritmus by sme mohli vyjadriť asi takto :
Aby sme pri čúraní neskolabovali, sám Stvoriteľ, keď vymýšľal pisoár, nezabudol na automatické splachovadlo. Traduje sa, že vo vyspelých civilizáciách (najmä vo verejných priestoroch) je táto automatická prevodovka kokotinka aj na misách. Prvý tip je rozhodne najlepší.
Tak ako v prírode, aj v článkoch máme radi jin a jang. Tentoraz to nebude osvedčená metóda marketingu černošský modelko – biela modelka, ale prikloníme sa ku klasickejšiemu mužská metóda – ženská metóda. Ženy sú známe svojou emocionálnou nestabilitou a častým menením názorov, preto pokiaľ muž už tri dni dopredu vie, či pôjde čúrať alebo kadiť, žena nevie, radšej si sadne/čupne/vylezie až na misu, a potom sa uvidí. S tým je spojená aj problematika použitia toaletného papiera. Kakafónia pocitov v ženskej hlave môže eskalovať až do takého stavu, že ženská aj zabudne, či vytlačila novorodenca alebo oprela prúd o porcelán, a radšej si utrie všetko. Z toho sú potom rôzne choroby. Žena dovnútra hodí papier, pozrie dole, ale papier pláva, ona sa nevie rozhodnúť, papier na ňu smutne pozerá, žena nevie čo je pod ním, je to strašne dramatické, hudba od Johna Williamsa eskaluje, náš hrdina prebodáva príšere srdce žena radšej stlačí väčšie tlačidlo. Voda tečie a v Afrike od smädu zomiera ďalšie zviera. Zakaždým, keď ide nejaká žena na vécko, je to veľká rana pre planétu.
Tretí spôsob je tzv. Bear Grylls solution. Poznáte to. Ste na túre, hore ste si dali kapustovú s rožkom, spokojní ste. Idete po lese. Spievate si. Zrazu niekto prudko zabúcha. Pozeráte okolo seba, všade iba les/huby/čečina/iní turisti. Zbystríte, rozmýšľate, či v tej kapustovej boli hríby alebo lysohlávky. Zrazu niekto zabúcha hlasnejšie. Nevidíte žiadne dvere, ale pociťujete zvláštny intenzívny pocit na zvierači. Zrazu vám to dôjde. Hovno klope zvnútra! Rýchlo odbehnúť, stiahnuť gate, urobiť svoje. Kua, kde je papier? Hádam som ho len nenechal doma? Čo teraz? Potok je ďaleko! Nebudem vás ďalej napínať, určite ste už s nervami v koncoch. Použite lopúch! Pro tip: aplikácia sa odporúča len vtedy, ak ten lopúch nemá červený spodok listu. Inak tam chytíte také vyrážky. Neviem čo to je, ale moje prdel poznala středověk. Potrebujete veľa detského zásypu. End of story. A ako spláchnuť toaletu? Nijako, ten osratý lopúch hoďte na hovno. Možno bude mať niekto šťastie a skočí naň. Nemá sa čo premávať po lese, debil.
Štvrtý tip je pre majiteľky (ospravedlňujem sa za genderovo nevyrovnaný príspevok) dlhých gélových nechtov. Spôsoby sú dva. Jeden stojí asi 1800 evri a volá sa to toaleta s integrovanou sprchou a diaľkovým ovládaním. Whatever you do, proste na konci stlačíte gombík na diaľkovom a ono to tam už urobí čo len chcete. Druhý spôsob vás naučia na kurze ženskej sebaobrany. Hneď na prvej hodine sa cvičí obrana proti základnému útoku, ktorý sa, mimochodom, asi nikdy nestal. Predstavte si, že ste žena idúca po temnom parku a zrazu vás lupič zozadu objíme okolo pliec a drží vás. Na kurze sa naučíte, že mu máte jebnúť opätkom po labe, jeho to trochu prehne dopredu, vy urobíte krok dopredu, on nechce spadnúť, takže objatie povolí, vy sa otočíte a drbnete mu lakťom do krku. A teraz krátka pomôcka: lakeť = lakeť, krk = splachovacie tlačidlo. Pre istotu to väčšie. Ďalšie mŕtve zvieratko v Afrike.
Nuž a konečne tu máme záver - v tomto prípade to bude outsourcing. Keď pán Carter vykopal v roku 1922 Tutanchamonovú hrobku, v tajnej chodbe, objavenej pomocou röntgenu, našli hieroglyfmi napísané: „To, čo držíš v ruke, nie je také dlhé, ako si myslíš, preto pristúp bližšie a nešti nám tu na podlahu! A nezabudni spláchnuť! S pozdravom Nováková.” Mimochodom, pod tým bolo dopísané (japonskí vedci zistili použitím rádio-uhlíkovej metódy, že cca o 10 rokov neskôr) aj „Neonanuj v sprche, upcháva to odtok. S pozdravom Krúpová, rod. Nováková.” Tento historický exkurz nám teda dokázal, že vždy sa nájdu ľudia, ktorí nesplachujú. Majú na to lidi. A žijú. Toto rozhodnutie ale nechám na vás.
A to bolo pre dnešok všetko. Námety na ďalšie články prosím píšte do predmetu platobného príkazu, ktorý sa vám vygeneruje pri stlačením tlačidla DONATE pod týmto článkom.
