Takmer každý človek má nejakú guilty pleasure. Niektorí zatvárajú rodinu do pivnice, iní sledujú slovenskú politiku. No a my so ženou zvykneme pozerať na Vianoce romantické filmy na TV Doma.
Ten dôvod je jednoduchý - stereotypný relax. Už od čias židovstva je známy princíp opakovania jednoduchých slov alebo žalmov, fungujúci ako určitá forma rozjímania. To sa dostanete do stavu podobnému meditácii tým, že aktívne alebo pasívne sledujete určitý vizuálny, zvukový alebo pocitový stereotyp až do momentu, kedy sa od všetkého odosobníte a dosiahnete to, čomu Japonci hovoria Tao, čiže pocit úplného vyprázdnenia mysle. Tento princíp je známy takmer vo všetkých kultúrach, spomeňme napríklad modlenie ruženca, tance v šamanizme alebo súfijskom dervišizme, alebo spievanie najznámejšej budhistickej mantry Óm mani padme húm. Môže sa to zdať kacírske, ale nás doma najviac upokojuje práve vianočná romantika.
Poďme si teda povedať, v čom sa ten vzorec opakuje.
V prvom rade názov. Typické sú názvy Priateľ pod stromček, Láska pod imelom, Vianočný bozk a podobne. Asi ste si všimli, že názov sa skladá z dvoch častí. Keďže sa jedná o vianočný film, malo by tam byť niečo vianočné. A čo je viac vianočné ako sneh, imelo, stromček či Vianoce? Toto bola tá jednoduchšia časť. Tou druhou by ale malo byť niečo, čo indikuje romantiku. Tu pozor! Celý názov filmu musí vyvolávať istú harmóniu, takú tú vianočnú pohodu, kedy máte na hlave vianočnú čapicu, v ruke držíte hrnček s horúcim punčom a spolu so zvyškom rodiny veselo stojíte v rade na antigénové testy. Čiže zanedbáme názvy ako Jebačka pod stromčekom alebo Anál s vianočnou guľou a do názvu dosadíme niečo ešte viac romantické. Tu sa treba držať mejnstímu, pre takú zlatokopku síce môže byť romantickými nová vittonka alebo zlatá kreditka, lenže pokleslé ženy nie sú cieľovkou tohto žánru, takže prízemné a hmotné veci zanedbáme a volíme radšej bozk, lásku, priateľku alebo manžela.
Teraz by sme sa už konečne mohli sústrediť na dej. Prekvapivo, tu moc kreatívny netreba byť. TV Doma nakupuje tieto filmy od Hallmarku a podobných generátorov sračiek, takže čo sa scenáru týka, môžeme použiť šablónu.
Hlavná hrdinka – vždy je to hlavná hrdinka, lebo toto sú filmy najmä pre ženy (a pána Kungpaa), tak nech sa majú s kým stotožniť - má podľa scenára približne 35 rokov, ale hrá ju herečka minimálne o desať rokov staršia. Vidno to podľa niekoľko ton dermakolu, ktorý maskéri herečke umne nahádzali lopatou do tých najhlbších jám na tvári a potom to celé pretreli hrubou vrstvou primalexu alebo nejakým detským púdrom. No a táto hlavná hrdinka, volajme ju Kejt, alebo po slovensky Kata, sa ako správna cépéčkarka na Vianoce vracia z New Yorku alebo z L.A. do rodného mesta. To rodné mesto musí spĺňať dve podmienky – musí ísť o naozaj malé mesto, aby mohli hlavní hrdinovia o seba zakopávať celý film, a hlavne tam musí snežiť, nech nie sú všetci zajebaní od blata ako na Slovensku. Dôvod Katinho návratu spravidla súvisí s jej prácou, hoci ona robí niečo neužitočné s množstvom nadčasov a despotickým šéfom, napríklad je právničkou, módnou návrhárkou alebo uznávanou aranžérkou svadieb. Obľúbenou scenáristickou alternatívou je, že jej doma niekto zomrel a ona prišla do mestečka zavrieť za sebou dvere.
Takže Kata prichádza do mestečka, nasledujú zábery na roztomilé sobíky, ľudia pijú punč na námestí, všade cinkajú zvončeky. Sotva sa Kata vybalí, už si ide kúpiť vianočný stromček, kde sa zrazí so svojím bývalým, volajme ho Džou, alebo po slovensky Jožo. Takže Kata a Jožo idú teda spolu na pivo do vinárne a tam preskočí iskra. Ak máte napozerané aj iné kanály, nie, nebude to pokračovať scénou, počas ktorej vám Joe Cocker zaspieva You can leave your hat on. Tu sme v romantike, takže najprv musíme rúru predhriať, kým do nej strčíme moriaka. Scenáristi mysleli aj na záložný plán, takže ak Jožo nie je jej bývalý, tak je opravár, požiarnik, alebo inštalatér. Totižto Kata je napriek pokročilému veku nešikovné nemehlo, ktoré pri zdobení stromčeka zapáli dom a Jožo ho príde uhasiť.
Nasleduje hlboká psychologická sonda do Katinej duše, ktorá stojí pred Sofiinou voľbou, kde sa nechce viazať, lebo sa chce kariérne posunúť na miesto viceprezidentky firmy, a preto musí plniť deadliny, lenže chcela by si i zatrtkať, keďže Jožo sa jej zdá úplne dokonalý, v malom meste je obľúbený, čo je dôležitá vlastnosť v americkom filme a napodiv je i voľný. A hlavne má urobené zuby. A má vlasy.
Ešte si oboch aktérov trochu bližšie predstavme. Kata je orientovaná na výkon, Jožo je zas pohoďák s dobrým srdiečkom. Na TV Doma to stačí, v reáli by ste ho zabili za päť minút. Niečo ako Pele, síce to má jamky, ale raz smerák, navždy smerák. Ja osobne mám rád, keď má Kata v scenári decko, lebo v tom prípade je čerstvá vdova a tak jej viac držím palce. Lenže väčšinou má frajera, volá sa ho Džeremy, po slovensky Jaroslav, ktorý je zas úplný kokot.
Po úvodnom predstavení nasleduje séria scén, kedy sa obaja aktéri zbližujú, robia spolu niečo vianočné, napríklad sa guľujú alebo pečú perníky. Takýto film si zaslúži aj nejakú tú výzvu, takže napríklad spolu vyhrajú súťaž v balení darčekov, alebo v zdobení stromčeka. Nezabúdajte, že ten film je americký, takže tam nesmie chýbať ani potlesk!
Ale pozor! Vstupuje nám do deja rušivý prvok! To môže byť napríklad zlý investor pán Róbert, ktorý chce kúpiť pozostalosť po Katiných rodičoch, aby na lukratívnom pozemku mohol postaviť skládku biologického odpadu ilegálne vyvážaného z detskej onkológie. Pán Róbert je už od pohľadu vrcholne nesympatický! Scenáristickým variantom je, že do malého mestečka za Katou príde jej frajer Jaroslav, našťastie je však celú dobu na telefóne a zrovna cez Vianoce doťahuje miliardovú investíciu, na základe ktorej ho povýšia na partnera firmy s 20timi zamestnancami. Je to šikovný chalan, všetko vybaví cez mobil, čiže hlavná dejová línia sa môže točiť okolo vzťahu Katy a Joža.
Aby sa nám rušivý prvok nejako vybalansoval, máme v scenári aj roztomilý prvok. Je ním šikovný chlpatý psík, roztomilý sobík alebo Katine či Jožove decko. Roztomilé prvky hádžu úsmevné pohľady, vrtia chvostíkom (pozn. nevzťahuje sa na decko, toto nie je somálsky film), rozdávajú premúdrelé hlášky a hlavne netreba s nimi chodiť srať pred dom.
Nuž a potom sa všetky tieto ingrediencie hodia do domiešavača, všetko sa to premixuje, pridá sa tam aj nejaké nedorozumenie alebo prerieknutie, šibeničné termíny deadlinov, skoro pusa pod stromčekom prerušená psom/sobom/deckom, nejaká tá pesnička s cingi-lingy pozadím, všade padá sniežik a všetky interiéry sú popiči vkusne a hlavne tradične zariadené (rozumej žiadne štrikované dečky prehodené cez plazmy)! Kozuby naplno valia, všetci sa usmievajú, Kata sa preto rozhodne z mesta odísť, ale na poslednú chvíľu pochopí, že Jožo je jej osudovou láskou, na konci sa všetci objímajú, dokonca sa pridajú aj pán Róbert a Jaroslav, ktorí na chvíľu prestanú byť kokotmi, Katu povýšia na viceprezidentku firmy, a tá skonštatuje, že toto sú tie najkrajšie Vianoce. A máme tu happy end a vytúžený koniec!
Ešte si povedzme niečo o kastingu. Katu a mužské osadenstvo sme už spomínali, zvyšok tvoria herci približne v strednom veku, všetci bielej pleti. V novších produkciách sa sem tam mihne aj nejaká černoška, ale len ako vedľajšia úloha, ak je pekná a rejžovi dala ochutnať jablko neresti, dovolia jej sem-tam aj prehovoriť. Aziatku som videl možno tak dvakrát, latino vôbec. Som rád, že vlna feminizmu ešte nedofrčala do týchto zákutí Hollywoodu, lebo nechcel by som, aby Kata bola postihnutá mexická lesba a Jano zas nejaká transrodová osobnosť. Vo filme nesmie samozrejme chýbať ani párik starších sympatických hercov v svetroch so šálkami v rukách a kučeravé dievčatko. Hlavne nezabudnúť, aby boli zastúpené všetky vekové kategórie žien.
Čo sa týka produkcie, dej sa odohráva v malom mestečku, takže stačí natočiť okrem dvoch štúdiových interiérov už len pár záberov na klasický americký drevodom s borovicou pri vchode, všetko ozdobené miliardou svetielok, ktoré aj napriek hroziacim ekonomickým problémom hlavnej hrdinky majú už od pohľadu takú vysokú spotrebu elektriky, že kvôli tomu musia v jadrovej elektrárni ťahať nadčasy. No a netreba zabúdať na sneh. Mimochodom, vedeli ste, že pri natáčaní Popelky nemali filmári sneh? Nechali si teda pomlieť rybie kosti z konzervární, ktoré príšerne zapáchali a preto sa vraj herci doslova premáhali nepogrcať sa. Nuž a čo som to chcel? Aha, sneh. K Vianočnému filmu predsa patrí sneh! Veľa snehu. Mimochodom, práve mi na pozadí beží film, odohrávajúci sa na Aljaške, kde Jožo došiel ku Kate niečo opraviť štýlovo na Harley Davidsone. V tom snehu a bez šálu!
Celé toto by však bola len polovica úspechu. Tou druhou polovicou je slovenský dabing. Nie som si tým úplne istý, ale mám pocit, že všetky tieto filmy na TV Doma dabujú stále len jedna herečka a jeden herec. Herečka má ľubozvučný milý hlások, trochu výrazný, trochu preafektovaný. Kata krásne artikuluje ď, ť, ň, ľ a celkovo z toho dabingu máte pocit, že stredoslovenský prízvuk vznikol vo Wyomingu. Joža dabuje väčšinou neutrálny hlas, našťastie toho moc nenarozpráva, takže si už 10 sekúnd po vyslovení vety neviete vybaviť jeho farbu alebo tón. Starkých aj decko takisto vo všetkých filmov dabujú tí istí herci. Dialógy sú pomerne jednoduché, predsa len, filmu musia porozumieť najmä ženy, takže zložené súvetia radšej hľadajte na inom kanáli. Dôležité slová sú tradičný, dokonalé Vianoce, ľúbim ťa, úžasné, a pod.
A to je pre dnes koniec a vy už viete, ako na to. Nehanbite sa preto ma na budúce Vianoce potešiť a natočiť nejaký pekný vianočný film, pri ktorom by som si krásne oddýchol. Napríklad takýto : do malého mestečka na americkom stredozápade prichádza Kata, ktorá sem prišla dokon.......
(Venované Dunde. Ty vieš za čo.)
