Keďže sa o pár dní začínajú každoročné hokejové majstrovstvá sveta a na tejto stránke sa pohybuje veľké množstvo športových ignorantov, hokejových analfabetov, krosfiťákov, buzerantov, pajácov a nezabudnime na bio/raw/eco matky, ponúkam vám taký malý návod, ako si lepšie užiť hokejové zápasy. Proste príručku, ako nebyť za totálneho lempla a v spoločnosti manžela, rodiny, kolegov, či iba tak náhodných osôb pôsobiť ako hokejový odborník.
V prvom rade si treba uvedomiť, že ako príslušník slovenského národa a občan Slovenskej (Socialistickej) republiky máte určité povinnosti. A mimo tých základných, ako sú napríklad platiť dane či nadávať na všetko/všetkých, musíte byť aj kvalifikovaný hokejový tréner a odborník.
Samotná hra hokej nie je zložitá, práve preto v nej kedysi dominovali jedinci ako Jožko Golonka či Vinco Lukáč. A keď poviem dominovali, tak tým myslím, že boli faaaakt veľké svetové hviezdy. Princípom je drbnúť viac gólov do súperovej brány ako ich dostať od súpera. Hrá sa to na ľade a keďže spadnúť na ľad je bolestivá záležitosť, hráči majú na sebe asi 20 kíl ochranných pomôcok. Nebojte sa, aj slovníček hokejovej terminológie dnes bude.
Štandardom je, ak na hracej ploche pobehuje na korčuliach po 5 hráčov z každého mužstva. Pre zjednodušenú identifikáciu majú rôzne farby dresov.
Ups, a teraz vidím, že akosi často používam odborné hokejové slová, a preto si najskôr dáme zopár športových termínov.
Naši - tak sa identifikujeme s tým tímom, ktorý akože zastupuje Slovenskú republiku a hrá pod patronátom kapitána Danka. Je veľmi dôležité čo najskôr zistiť, ktorí sú to tí Naši. Lebo začať kričať Gooool v okamihu, keď čehúň Pepík Vtáček vráža svoju hůl medzi nohy Laca a skóruje, prináša nielen negatívne pohľady, ale človek aj veľmi ľahko dostane na piču.
Na začiatku MS nemáme problém zistiť, ktorí sú to tí Naši, ale v druhej polovici šampionátu sa už naše mužstvo odoberá na zaslúženú dovolenku, a vtedy fandíme iným tímom. Samozrejme, že stále sú to naši (v kontexte diskusie: dali sme gól, dostali sme gól, dojebkali sme to, rozhodca nás zarezal a klasicky aj vyhrali sme). Ak by sme totiž fandili len čisto hokejovej reprezentácii nášho Absurdistanu, pocit z víťazstva by sme zažívali veľmi zriedka. Takto si klasický hokejový fanúšik adoptuje aj náhradný tím a o chvíľku si často len tak pri močení pohmkáva: Kde domov můj? Kde domov můj?
Puk - ak ti niekto povie, že pozeráš ako puk, myslí tým, že si blbý. Ak ti niekto povie, že vyzeráš ako puk, myslí tým, že si škaredý. A ak ti niekto povie, aby si tam nestál ako puk, myslí tým, že si máš sadnúť. Puk je taká hrubšia placka z čiernej gumy. Do puku sa búcha hokejkou a keď udrieš fakt silno, môžeš dať gól. Normálne že kedysi sa najlepšie puky vyrábali u nás na Slovensku. Ale potom prišla taká klasika, fabrika sa rozmrdala, čehúni si vybudovali vlastnú výrobu a my dnes máme holý džonson a oni majú biznis. Takže nebuď puk, vždy na telke sleduj puk, veď puk je univerzálne hokejové slovo a akurát tak bratia Česi majú kotouč.
Dresy - to sú tie farebné tričká, ktoré majú hokejisti na sebe počas hokejového zápasu. Aby sa mužstvá odlíšili a vždy ste prihrali puk členovi vášho tímu. V prípade, že vidíte, ako hráč v modrom drese prihral priamo na hokejku červenému hráčovi a ten dal gól, neľakajte sa. To len hráme s čehúňmi a vždy im pomôžeme, aby nám dali viac gólov. Zrak máte dobrý a ostrý, vidíte však aj tie jemné pásiky na našich dresoch? Opäť sme boli v niečom prví a originálni. Naše dresy majú tenučké horizontálne prúžky. No nie je pásik ako pásik, my sme si tam dali slová národnej hymny. Vidíte? Čítate? A už som identifikovaný s tímom, že My sme si tam dali. Serem na to, už im fandím a to ich ani nemám rád.
Tréner alias Zdeno alias Rybár alias Cíger - a samozrejme, že po zápase používame aj všetky podstatné a prídavné mena hanlivého výrazu a významu vrátane prísloviek a trpných príčastí. Stojí na striedačke a tvári sa ako hlavný boss. Občas niečo povie a po zápase to vždy kultúrne zhodnotí. Ani pánbožko nevie, či je za nomináciu zodpovedný on alebo indiánsky boh snov, ktorý mu zostavu nadiktoval v spánku. Taktiku nemáme, teda pardon, máme, spočíva v tom, že nesmieme dostať gól a nejaký ten suntak dáme. Užite si ho, je tam posledný raz.
GM alias Robo alias Menezeris alias Švehla - akože, môžem to srať! Nikto nevie, čo tam robí a čo má robiť, za čo berie prachy, takže zapičujte si naňho v rámci kolektívu, ja o ňom písať nebudem.
Gólman - vidíte, a toto je hneď chyták. No koho si predstavujete pod terminus technicus gólman? Asi toho, čo dáva góly, však? Ale to je chyba. Gólman je ten veľký snehuliak, ktorý sa váľa v našej bráne a skúša zabrániť gólom. Niekedy ho voláme brankár, niekedy Laco a občas Julo. Za prehru je vždy, vždy, vždy zodpovedný len on. Na výhre nikdy nemá podiel. Chválime ho len za remízu, keď nám zachránil bod.
Komentátor – žiaľ, opäť sa nepodarilo presvedčiť majstra slova Laca Borbélyho, aby spolukomentoval naše hokejové zápasy, a tak sa budeme aj tento rok stretávať so starým dobrým krutým hudcom gašparkom a ich spolutrpiteľmi. Nech robia, čo robia, ako správny hokejový fanúšik na nich vždy nadávaš. Poukazuješ na ich nedostatky v identifikácii hráčov, zosmiešňuješ ich výslovnosť fínskych mien a samozrejme, že pičuješ, prečo furt dávajú reklamu. Áno, oni za to môžu.
Rozbor - Analýza - Igor - elektronická ceruzka - Odborník - Edo - vždy cez prestávku si všimni, že tam ujo kreslí niečo na tabuľu, zastavuje obraz, zväčšuje lupou určitý bod a vysvetľuje, prečo padol gól. Áno, čítaš správne, góly padajú. Normálne len tak si budeš sedieť, sledovať hokejový zápas a bum, zrazu padne gól. A potom nám to cez prestávku odborníci Igor a Edo za pomoci elektronickej ceruzky zanalyzujú a spravia rozbor, prečo padol gól. No veď tých 17 minút trvajúcu prestávku nemôžeš dať len reklamy. To by Slovač len slopala. Takto sa aj vzdeláva.
Zakázané uvoľnenie, resp. ajsing - je veľmi dôležité pochopiť nuansy plávajúceho ajsingu, keďže predpovedám zopár gólov v našej sieti práve v dôsledku sťaženej motorickej koordinácie našich obrancov, vyplývajúcej z ich somatotypov. A v konštelácii s progresívnou taktikou našich súperov, podporenou ich ofenzívnymi výpadmi, diagonálnym presunom hry ešte v súperovom obrannom pásme a následným tvrdým nastrelením puku spoza deliacej červenej čiary bude dochádzať k početným prečísleniam, predovšetkým vo variantoch s nabiehajúcim si štvrtým hráčom z druhej línie, kde nedostatočná korčuliarska zdatnosť našich útočníkov v koherencii s ich neochotou podporovať obranné aktivity vyprodukuje zopár gólov v našej sieti.
Pochopené zakázané uvoľnenie? Ak nie, prečítaj si to ešte raz. A potom zase, až kým to nepochopíš.
Súper - každý hokejový zápas hráme proti niekomu inému. Ťažko sa to chápe, hlavne ak pred mesiacom vám manžel tvrdil, že pozerá hokej Martin-Košice. A pozeral ho asi sedemkrát. A následne hrala furt spolu Bystrica s Nitrou. No na majstrovstvách sveta hráš len raz s Anglickom, raz s Walesom a raz s Ruskom. Kurňa, to boli futbalové majstrovstvá. Na hokejových hráme s typickými hokejovými krajinami ako Taliansko, Francúzsko a Danko, oprava Dánsko. A za žiadnych okolností nefandíme súperovi. Ani v situácii, že sme doma v spoločnosti sexi blonďavej Dánky Aniky a jej francúzskej kamošky Anette, pričom nám obe sľubujú za podporu a víťazstvo ich tímu takú fajku a jebačku, že až. Proste, vždy si verný len slovenskému hokejovému tímu, nikdy nefandíš súperovi a lepšia ako ženská zrada je teplá riťka kamaráda. Alebo samohana. Vyber si.
Medaila - to je cieľ v ostatných krajinách. Pre nás je medaila niečo ako cesta kolem světa. Nedosiahnuteľné. Preto si vždy pred hokejovým zápasom nášho tímu určujeme čiastkový cieľ. Napríklad s Dánskom, že nedostaneme 6 gólov počas prvej tretiny. Alebo s čehúňmi, že dáme aspoň jeden gól. A keď sa nám to podarí splniť, máme radosť, akoby sme vyhrali. A teda oslavujeme.
Vypadnutie do Béčka - to je naopak to, čo nám hrozí. A síce, že nás vypudia z elitného klubu a na budúci rok budeme hrať s Maďarmi, Poliakmi, Rakúšanmi a Ukrajincami. Áno, geograficky tam síce patríme ale... čo ale? Aj hokejovo tam patríme. Minimálne úrovňou našej ligy, hokejovej infraštruktúry a myslením. Takže, keď niekto povie, že tento rok vypadneme do béčka, je nám jasné, že je to smutné, ale zareagujeme na to v duchu, že snáď nám to pomôže.
Toľko malý návod pre nehokejových fanúšikov na sledovanie hokejových zápasov našej statočnej družiny počas nadchádzajúcich majstrovstiev sveta. Ak niekto ešte stále nechápe, nech napíše otázky na adresu: info@szlh.sk a možno mu odpovedia.
