Názov tohto článku môže byť pre ľudí s bujnou fantáziou pútavý, no upozorňujem, že tento článok rozhodne nie je o tom, že som mal prvý koitus práve počas volieb. Aj keď s nami prvovoliči solídne vyj*bali. Ja viem, ja viem, že už máte všetci až po krk statusov a článkov o voľbách, o tom, ako ľudia, čo zažili ešte mladú Studenkovú volili Fica a o tom, ako sa do parlamentu dostal Kokotleba. Tento článok však bude úplne iný a aj keď by som veľmi rád napísal niečo o politike, rozumiem sa do nej asi o 6,6% menej ako praotec Boris. Zároveň chcem upozorniť, že verím, že tento článok nikoho* nenahnevá , lebo ak náhodou odlajknete našu stránku, tak ma Luborg z(a)bije. Na sgať!

*študentov SOŠ, pracovníkov SBS, politológov, faši(oni)stov...

Volebný deň sa pre členov komisie začína o 6 hodine rannej, čo bol prvý problém, keďže spanie je jediná aktivita, ktorú dokážem vykonávať na 100%. Dostavil som sa teda takticky o 6:30, aby som náhodou nezavadzal pri robote, lebo ako sa u nás na východe hovorí „dakto robi, jak še patri a dakto patri, jak še robi“ („niekto pracuje, ako sa pozerá a niekto sa pozerá, ako sa pracuje“). Rozhodol som sa všetky citácie písané východoslovenským dialektom prepísať aj do spisovnej slovenčiny, aby nenastala nejaká jazyková bariéra.

O siedmej hodine sme otvorili dvere a... nikto samozrejme nechodil, lebo všetci normálni ľudia ešte spali, lebo nepotrebujú 30 eur za sedenie na voľbách ako ja. Postupom času (rozumej raz za pol hodinu) k nám pomaly, ale isto začali chodiť prví voliči a my sme sa išli doslova pretrhnúť od práce, veď nás tam bolo IBA 18. Proste nezvládnuteľné. Keď už sme pritom, urobme si približný prehľad zloženia volebnej komisie:

  • Predseda poroty: Mladý chalan, ktorý nemal páru, ktorá bije (fun fact: bol tam za stranu fashionistov, takže možno trochu vedel, ktorá BIJE).
  • Potom som tam bol samozrejme ja, skromné stelesnenie dokonalosti.
  • Jeden mladší chlapec, ktorý sa asi trochu zasekol vo vývoji a vždy, keď ste sa na neho pozreli, tak hlavou kýval do rytmu „what is love, baby don´t hurt me“.
  • Tri kusy dievčat, ktoré pravdepodobne ani netušili, že sú v komisii a čo sa okolo nich deje, ale zato z facebooku vedeli, že Peťa sa dala dokopy s Jožom, že Marika má komplikovaný vzťah s Peťom a určite si urobili aj testík „Kto je tvojich 7 trtpaslíkov“...
  • Cca 8 kusov dôchodcov, od ktorých sme neustále počúvali, že my mladí ideme voliť Sulíka kvôli „totej mariške“ a Matoviča, „bo vám nasľuboval roboty a šicko možne"... a to by Fico rozhodne nikdy neurobil!
  • Jedna pani, ktorá by si internet najradšej pichla intravenózne, nakoľko od tabletu takmer ani hlavu nedvihla a keď už, tak mala výraz ako hovoriaci kameň z Fantaghiro.
  • Jeden bývalý profesor (rozumej stredoškolský učiteľ), ktorý je inteligentnejší než wikipedia, google a komentátori na dailymale dokopy.
  • Zvyšok sme tvorili dobrú partiu, ktorú chcem týmto pozdraviť, lebo vďaka nim som tam neumrel.

Deň prebiehal ako každá moja iná sobota, teda som sedel na zadku a nič nerobil. Akurát s tým rozdielom, že som zo seba v pravidelných intervaloch musel vypudiť slová ako “Dobrý deň... podpis... nech sa páči... dovidenia... ci boha ďalší dôchodca“. Ponurú a ospalú atmosféru občas prerušil výnimočný volič, ako napríklad asi 90-ročná polomŕtva pani, s občianskym preukazom, ktorý bol vydaný ešte na papyruse, ktorá (chcel som napísať nabehla, ale tak to veľmi nebolo) prišla do miestnosti s tým, že „jej netreba všetky lístky, dajte mi len 16ku a rovno mi to dajte do obálky a hoďte“. To sme samozrejme urobiť nemohli (a niektorí z nás hlavne ani nechceli), tak si musela ísť pani pekne odvoliť Hranola sama. Trvalo to iba 27 minút, ale odvolila! Anonymita vo voľbách bola pochovaná v momente, keď jeden postarší pán sadol k hlasovacím lístkom a na celú miestnosť zakričal na dcéeru „Dze je toten Mikloško? Mam volic Mikloška?“. (Preklad: „Kde je ten predseda Združenia kresťanských seniorov Slovenska? Mám voliť Mikloška?“). No a perlou bol zaujímavý pán, ktorý zjavne práve prišiel z fušky, keďže mal v ruke ešte kufrík s náradím. Narozdiel od nás mal pán veľmi dobrú náladu, ktorú mu vyčarovala nejaká tá pomsta z lesa v krčme oproti škole. Ako sa u nás hovorí: Volil vypic! Po krkolomnom podpisovaní (pán videl asi 4 listiny) sa usadil, keď sa v tom ozvalo:

Volič: To keľo totych prašivcoch mam voľic? (Preklad: Koľkých prašivých psov mám voliť?)

Komisia: Najviac štyroch, ale nemusíte ani jedného.

Volič: Naaaa ta ch*j im do pyska (Preklad: Naaa mužský pohlavný orgán im do orálneho otvoru).

Potom sme už čakali na 22. hodinu ako Leo na Oscara, s vidinou, že lístky rýchlo spočítame a hurá domov. I´ve never been so wrong. Po otvorení urny sme lístky vysypali a... urobili niekoľko kôpok, z nich sme urobili ešte menšie kôpky, tie sme rozdelili na dve, potom sme ich všetky spojili, potom zas rozdelili... no proste jak u debilov. Pri spočítavaní hlasov sme už ako tak tušili, že to bude zaujímavé, pri počte hlasov, ktoré dostal Magian, B. Dolár a že v niečom bude asi Fígeľ, že má KDH tak málo hlasov. Dopočítané sme mali okolo polnoci a náš pán predseda sa s výsledkami volieb vydal na úrad. Už som si predstavoval, ako budem o chvíľu doma v posteli, ako sa vykúpem v tých 30 eurách, ako si za ne založím rodinu a podobne... Minúty ubiehali a napätie sa dalo v miestnosti krájať. Úplný námet na psycho-horroro-thriler. Volať by sa to mohlo Volebná miestnosť a druhý diel by sa volal Volebná miestnosť – niet úniku. Ak by sa medzi vami našiel nejaký filmár, pokojne nech ma kontaktuje. Počas čakania sme sa dozvedeli, že sme na rade, potom nás predbehlo asi 8 okrskov, potom sme boli opäť na rade, no predbehlo nás 20 ľudí, a tak sme šli domov o 3 ráno. Síce sme niečo pokašľali, no nie tak, ako vedľajšia komisia, ktorá si pod pojmom „vlastné občerstvenie“, predstavila 2 fľašky pálenky a teda počítanie hlasov bolo veľmi zaujímavým aktom.  

Týmto chcem vyjadriť súcit so všetkými členmi volebnej komisie, ktorí boli rovnako, respektíve ešte dlhšie a mali na starosť priebeh týchto volieb. Všetka česť. Ale najmä vám chcem odkázať, aby ste so zarobenými peniazmi naložili s rozumom, nerozhádzali ste ich a aby vám nezmenili charakter! Lebo ako povedal strýko Petera Parkera v Spidermanovi „S veľkými peniazmi prichádza aj veľká zodpovednosť ... a zlatokopky“.