Autor:
Roman Roland
Kniha:
Andrej a Lucia
Rok vydania:
2016 (1 strana)
Žáner:
psychologická novela
Obdobie:
Dej sa odohráva v období tretej Ficovej vlády od štvrtka večera 7. júla do 6. septembra 2016
Hlavná myšlienka :
Láska dvoch ľudí ohrozená hlasovacím preukazom.
Hlavné postavy:
Andrej H. : 
Má 43 rokov, vyštudovaný bábkoherec, primátor a poslanec. Niet viac čo dodať. Ideálna kombinácia pre slovenského politika.
Lucia:
Bola pred zoznámením s Andrejom zberateľkou mien.   
Vedľajšie postavy: 
Andrej D.:
Má 42 rokov,  je rozvedený. Pochádza z dobrej rodiny, rodičia sú hrdí, odborní a slušní ľudia, nikdy by sa neopovážili myslieť samostatne. Otec má zmysel pre privatizáciu, stal sa poslušným nástrojom moci proti každému prejavu slobody. Andrejova matka je kresťanka. Jediným dychom dokázala odriekať modlitby a prosila nebesá, aby zoslali smrť na opozíciu. 
 
 
 
 
OBSAH:
Dej sa začína 7. júla, keď sa neopätovanou láskou zničený a osamelý 42-ročný Andrej H. silou-mocou chce vtlačiť do pozornosti Lucie a sabotuje jej snahu o otvorenie zasadnutia parlamentu.
V parlamente preplnenom ľuďmi  poslancami Andrej H. uvidel niekoľko krokov pred sebou nad tieňom trikolóry profil ženy. Bola to Lucia. Nedívala sa naňho, ale cítila jeho prenikavý pohľad. V tom momente parlamentom otriasli výbuchy smiechu a v bufete výkriky opilcov.
 
„...Opozícia chce zas odvolávať premiéra....“
 
Andrejova ruka v strachu chytila akýsi mikrofón a keď zdvihol oči, zistil, že je Luciin. Vôbec nič o ňom nevedel, nevedel dokonca ani, či je zapnutý, čo ho veľmi trápilo. Lucia sa mu po incidente s otváraním schôdze stratila. Kým si Andrej uvedomil, že je preč, bolo už neskoro a novinári kauzu už rozmazali. Toho večera sa Andrej vrátil do svojej straníckymi preukazmi preplnenej ubytovne a nemohol sa vzdať myšlienky na ňu. Zistil, že sa zamiloval a ani nevie ako. Počas jednej prechádzky prezidentskou záhradou uvidel opäť Luciu, ako sa prechádza so štrikovacími ihlicami v ruke. Ich pohľady sa stretli a zistili, že už viacej nemôžu jeden bez druhého existovať a bez hanblivosti ju oslovil. Obaja sa pustili do reči a spomínali na svoje prvé stretnutie v parlamente.
 
...v ten deň sme sa obidvaja báli. Áno – odvetil - a bolo to krásne...“
 
Takto sa začali spolu stretávať na potulkách večerným hlavným mestom, pretože nechceli, aby niekto odhalil ich nevinnú lásku. Podarilo sa to iba jeho kamošovi, Andrejovi D.,  ktorý sa vrátil na chvíľu z Bruselu. Andrej D. ako mladší brat zbadal na Andrejovi H. zmenu. Najskôr nevedel, čo sa deje, Andrej H. sa už oňho nezaujímal, ale neustále mu žiarili oči a Andrej D. začal žiarliť.
 
„...vysvetlenie tejto záhady sa mu dostalo náhodou, keď sa raz večer vracal parlamentným vŕškom, v tme stretol Andreja H. a Luciu.“
 
V tejto chvíli, keď zistil, že zmenu podnietila láska k žene, prišlo mu ľúto, že Andrej H. ju dlhšie neuvidí, pretože ona ide rodiť.
 
„...môj život je obetovaný. V poriadku! No nie je spravodlivé brať aj tamtie dva životy. Keby som aspoň mohol vykúpiť ich šťastie...!“
 
Vypisoval jej denne maily celé hodiny, uchýlil sa aj k vyhrážkam, až sa raz 6. septembra Lucia  zošitá silonom dostavila do parlamentu.
 
Preskočme Otčenáš, poďme rovno k veci.
„...ty veľký náš priateľ, pred tvojou tvárou si ju beriem, pred tvojou tvárou si ho beriem. Spoj nás! Vidíš naše srdcia...“
 
Po romantickom zasadnutí sa na nich zrútil balkón parlamentu, prepadli sa až do garáží.
Saturnine, dejte nám tam hymnu. Slovenskou.