V texte budú kurva umiestnené produkty napríklad ako kurva, Clapton, Oltcit, Domaša, Ružín, lokomotíva, radiátor a iné.
Na úvod dám prepis vakerky /rozhovoru/ v krčme u Ďurka /šak kde inde/.
Začína ako obvykle autor a dnes mu dám aj meno - volá sa Zajac a v partii mu hovoria Zajo. Samičky ho volajú Ňufo. Dnes po toľkých rokoch mu to meno asi liezlo na nervy, takže v internete ho nájdete pod menom Antizajac. Takže pozor, začínam.
S Murkom na ryby sa mi práve nechce, prehlásil som rozhodne jedného horúceho, letného dňa v krčme u Ďurka.
Nebuď chuj a poď s nami.
Zatlačili na mňa Piťo s Hakim. Nemusíme sa práve stále ožierať v meste. Na víkend hlásia tridsiatky. Vypadneme k vode, trošku si užijeme iného vzduchu. A sám dobre vieš, že na sucho neostaneme. Murko je dobrý rybár. Ružín pozná. Bude fasa. Budú ryby, huby, pivo - dožereme sa ako také kone v onakvejšom prostredí. Ide aj druhá partia s Kesom a Ečim na čele. Šak vieš, jak dobre bolo minule na Domaši.
Jasné, že viem - som prišiel domov bez topánky a s vyrazeným zubom. A to hovorím o šťastí, že nás ten dedinský chmuľo nezaklal rybičkou.
No hej - ale to vtedy Piťo trošku tropil alotria s blbými nučakmi na tancovačke. Nemal to tam uprostred sálu počas slaďákov cvičiť. A hlavne, nemal tomu vymletému nasypanému gadžimu štrajchnúť nučakom medzi parohy.
Už prvá chyba bola, že ste chľastali absint s dvanástkou. Keď im došla borka, podotkol som. Konzumujete chujoviny a potom pod ich vplyvom aj chujoviny stvárate.
Neviem, neviem, či ja mám chuť niekam s vami íst, keď nieže tuším, ale ja presne viem ako to celé dopadne.
Vidím našu budúcnosť:
Zjebeme sa už vo vlaku... Čo vo vlaku - zjebeme sa pred samotnou cestou vlakom. Pokiaľ nikto nespadne pri nastupovaní pod vlak, tak určite nastúpime na iný vlak, ktorý následne niekto z nás dobľuje, potiahne záchranú brzdu alebo odpojí lokomotívu a tote vaše ryby a huby nikto z nás ani len neuvidí. Znova zažijem ten pocit, keď budem musieť svedčiť proti Murkovi na polícii a klamať, čo mi našťastie problém nerobí. Si dodnes pamätám, jak som vošiel na policajnú stanicu, kde na konci chodby sedel Murko a fajčil. Pomyslel som si, že asi s ním zachádzajú dobre, keď si na fízlárni spokojne vypaľuje zobák. Až keď som prišiel bližšie, tak som s hrôzou zistil, že to nevypaľuje zobák, ale má ruku želiezkami pripnutú k rúrkam radiátora a z diaľky to vyzerá, ako keby si noblesne poťahoval z cigy.
Bude pršať. Bude snežiť. Príde konec sveta.
Jebem ja na to. Ja radšej s radosťou zdochnem v Košicoch.
Ale no tak počkaj, počkaj, akože vlakom? Hamuuj, Zajo, hamuj. Murkov fotrík má nový Oltcit a Murko sa včera este triezvy trieskal do pŕs, že mu ho ujebe na víkend, keďže fotríka má na rekondičnom pobyte. Takže žiadny vlak, ale pekne jak páni - autíčkom. Načechreme perie a v sobotu môžeme ísť do Jakloviec na triskotéku a hrať košických čávov.
Takže autom vravíš? Čiže nie pešo cez les dve hodiny. No dobre. To by šlo. Ale ešte ma prehováraj a kúp pivo, bo jebem ja na Vás a aj tak to bude prúser kurva, ako stále.
Ta čo, Piťuka - nučaki bereš? Obrátil som sa na mĺkveho Piťa.
Kurva, mňa počitaš? Jasné, že hej - bez nich ani na krok.
OK.
Ryby.
Ako dieťa som často prázdninoval v liptovskej obci vedľa bieleho Váhu, na ktorý som samozrejme chodil pytliačiť. To sa kúpil silon za 2 Kčs, blinker MEPS - ten bol kurva drahý, stál od 16 Kčs a viac, no a išlo sa na pstruhy. Váh patril do ochranného pásma Tanapu. Bol pod dohľadom statného porybného, ktorý nás pravidelne a s pasiou naháňal na kroske. Pamätám si príhodu, kedy môj starší brat si za nejaké vypolievané peniaze kúpil za 120 Kčs normálnu udicu s navijákom. My sme pytliačky zvinuli prípadne jebli do trávy /žlté som nekupoval, len zelené/, keď sa porybný ukázal. Bracik Ďula sa s drahou udicou nechcel rozlúčiť, tak silon s trojháčikom hádzal pred seba, utekal a zúfalo kurbličkoval navijákom.
Vpredu som o život bežal ja, za mnou bratranec a potom môj brat, ktorý pri utekaní hádzal udicou skurvený trojháčik po lúke a snažil sa drahú nemotornú udicu zachrániť.
Trojháčik mi skončil v prste pravej ruky. Následne môj dobrý brat trhol, čím ma úspešne odlovil druhýkrát a trojháčik sa s radosťou usadil do lalôčka môjho detského uška.
Reval som jak tur. Brat sa medzitým potkol a pustil udicu z ruky. Keď má človek 12 rokov a niekto ho naháňa, tak beží o život. Tak som bežal. Na uchu som mal efektný pírsing v podobe trojháčika značky MEPS a samozrejme pripnutú dvojmetrovú udicu. Krvácajúci palec pravej ruky som mal vztyčený k oblohe ako pochodeň.
Krv sa mi rinula z palca aj z ucha a hybským chotárom sa rozliehal taký ryk, až sa pasúce kravy plašili. Nejako sme ušli. Vlastne vždy sme ušli.
Odmenou bol pstruh v lopúchu na pahrebe plnený dubákmi, šampiňónmi a rýdzikami, čo sme našli. Keď nebola soľ, pokojne som mohol soliť slzami.
Po rokoch v krčme pri pive som oslovil porybného, už pána na dôchodku a vlastne som sa mu priznal, že keď sme boli mladší, tak nás často naháňal a nikdy nechytil.
Pousmial sa a riekol. Zajo, rozmýšľaj - ja na kroske a vy na nohách. Rozmýšľaj.
Vtedy som to konečne pochopil a objednal dalšie kolo.
No nič, poďme k našim hrdinom, chlapom, dubom a jednému stroju.
S Košíc sa nám podarilo vypadnúť už vo štvrtok večer, keďže Murko mal zmenu do desiatej a po nej mal štyri dni voľna. Navrhol, že radšej pôjdeme na noc už vo štvrtok, aby v piatok mohol chytať od rána. Znova ho zobrali niekde robiť, ale bola len otázka času, kedy ho zasa vyhodia. Takže sme išli na noc. Na Ružín sme prišli za slabú trištvrte hodinku ale od Jakloviec sa išlo po lesnej poľnej ceste niekde do polovice Ružína, kde boli a vlastne ešte aj sú neskutočne nádherné zákutia. Murko mal overený flek, miestečko pri studničke ako stvorené na tramp len 50 metrov od prístupného brehu. Bola síce tma jak v riti, ale zálesák Murko miesto bezpečne našiel. Olcitík išiel ako píla. Hudbička hrala pásku Claptona /Kokeiin/ a na palube nového navoňaného auta sa podávala borovička s pivečkom. Výletík začal fajn. Už len tá skutočnosť, že sme sa dostali na miesto určenia, bol podľa môjho skromného úsudku fenomenálny úspech.
No šak dočkajte, ešte ňe konec.
Stan, ohník, slaninka, gitarka a chľast. Hlavne chľast. O tretej ráno sme boli jak pumy a postupne sme sa odoberali na odpočinok.
Ráno.
Spánok ma zastihol opretého o koleso auta. V aute sa mechril Muro a okolo ohňa sa k sebe jak dvaja buzeranti túlili v spacákoch Haki a Piťo. Ako sa v noci postupne ochladilo, tak sa podvedome presunuli bližšie k ohňu a teraz vlastne spali priamo v pahrebe. Aj napriek tomu že sme postavili trojmiestny stan, nikomu sa nejako nepodarilo dostať doň. Slnko bolo už pekne vysoko. Murko si natieral ksichtík mazutom, popíjal raňajšie pivo a chystal udice. Ja som si otvoril tiež jedno a išiel sa prejsť k vode. Vyšiel som z lesa a neveril vlastným očiam.
Predo mnou sa rozprestierala úplne, ale úplne prázdna nádrž Ružín.
Neveriacky som čumel na suchú dopukanú zem.
Keď toto Murko uvidí, tak z neho opadá opaľovací krém.
Sadol som si a čakal na príchod nášho rybára. O chvíľu došiel Muro vybavený jak veľrybárska rybolovka. Keď zbadal, aká je pravda, začal chodiť po pomyselnom brehu zľava doprava a opakovať.
Kurva, ta to nepravda.
A sprava doľava.
Kurva, ta to nepravda.
A zase naspäť.
Kurva, ta to nepravda.
Murko, môžes pokojne aj do vody zájsť, dnes sa veru nenamočiš. Posmelil som ho.
Zajo. Kurva, ta co teraz? Čo čo ta čo - ta budeme chľastať tu, aspoň sa neutopíme.
Ale chuja. Ja som nechcel len chľastac. Ja som chcel aj ryby lapac. No nič, idem to pobudiť a presunieme sa na vyrovnávačku. V Londine - kurva ja eštik pijany, v Lodine je telefón - treba zavolať Kesovi, že sme tam.
No hej - oni prídu po svelte, takže v Belej si asi všimnú, že Ružín je prázdny, podotkol som. Murko nasratý jak traktorista, kedz mu jebňe kliňak na poľu - išiel zbaláchať tábor. O pol hodiny sme boli v aute a presúvali sa na vyrovnávaciu nádrž, ktorá je síce určite plná vody, ale voda je tam dosť studená a nemá také pekné prostredie. Ale nič sa nedalo robiť, ked net vody, tak sa ide. A tak sme šli. Haki s Piťom si ani neuvedomili, čo sa deje, len zrazu boli na ceste odniekiaľ niekam.
Tak a idem to trošku prikrášliť. A v tom sa to stalo. Prispatý Piťo z polospánku na zadnom sedadle zamrmlal kratičkú vetičku, ktorá mala obrovské následky. Prdol som - mohol som? Piťuka krochkal blahom a hovoril niečo v tom zmysle, že asi urobil chybu, ktorá zmení náš život a je možné, že aj fyziku vo vesmíre. V aute sme sedeli štyria - ja a Murko v predu, Haki a Piťo za nami. Olcitik bol trojdverový, s komplikovaným nástupom a výstupom pasažierov zadnej paluby. V moment, keď som zacítil neskutočný náraz smradu, som v záchvate začal krútiť švihadlom okna. Okno sa otvorilo asi na 10 centi a rumunská kurblička mi ostala v ruke. Murko v detstve dostal tehlou do nosa a nemal čuch. Neskôr tvrdil, že síce nič zvláštne necítil, ale dosť ho štípali oči a dráždilo v krku. Okrem toho mu do týždňa odpadli dve nepekné bradavice na ruke. Ja som vedel, že meteorologická situácia v aute je zlá, ale Murko vďaka čuchovému hendikepu ten pocit nemal. Haki bol podozrivo ticho. Obrátil som sa k nemu a uvidel bledú tvár amerického trubkára bez trúbky. Oči mal vypleštené a líca vyduté jak rosničiak v ruji. Áno. Neborák Haki sa poblil, ale ešte mal toľko duchaprítomnosti, že držal.
STOP
STOP
Článok je dlhý, takže pokračovanie nabudúce, podľa Vašich želaní.
1. Haki prehltne a ustojí
2. Prehltne a neustojí
3. Neprehltne a neustojí
4. Pride borovičková víla a všetko vyrieši.
Prosím, hlasujte v diskusii.
