Muži robia občas po tridsiatke šialené veci. Kúpia si motorku, prefarbia vlasy (ak teda ešte nejaké majú), alebo sa dokonca oženia. Mňa našťastie takéto excesy obišli, aj keď s určitosťou neviem garantovať, čo sa počas týždňa po mojich narodeninách vlastne udialo. Znenazdajky som sa ale ocitol na križovatke života a musel som čeliť dileme, ktorá mala udať môjmu bytiu správne smerovanie a zaviať svieži vietor do plachiet slobodného mládenca. Potreba učiniť prelomové životné rozhodnutie vo mne vrela viac než semeno v mieškoch Borisa Kollára a okrem bolesti platničiek som cítil, že na takéto rozhodnutie teraz nastal ten správny čas.

Po týždňoch bezsenných nocí v Prešove som sa k tomuto zásadnému životnému rozhodnutiu konečne dopracoval. Začnem chodiť na tanečnú! Po rokoch, kedy moje tanečné partnerky pri pokuse o záklon končili na traumačke s otrasom mozgu, sa na parkete konečne nebudem cítiť ako idiot, ale ako novodobý Billy Elliot! Už som sa v predstavách videl ako foxtrotovým krokom vtancujem na dedinskú diskotéku a ukážem chlapcom v halovkách a v termotričkách s retiazkou na krku, že mať v dnešnej dobe vytuningovanú Felíciu už jednoducho nestačí.

Avšak rovnako ako sa na mužov po rokoch nedobrovoľného celibátu lepia ženy až v momente, keď si nájdu frajerku, tak som aj ja, po mojom rozhodnutí prihlásiť sa na hodiny tanca, dostal ďalší šteklivý návrh, ktorý ma nesmierne vzrušoval. Mal som možnosť.. ŠTUDOVAŤ! Ocitol som sa medzi dvomi mlynskými kameňmi a musel som Damoklovým mečom preťať gordický uzol. Mám si vybrať telesnú alebo duchovnú obrodu? Po priam nekonečných sekundách úporného rozmýšľania a zrelých úvah som sa prihlásil do Creative Academy. Už z toho nebolo možné vytancovať.

Prvý deň v škole nikdy nie je ľahký, preto som najprv presondoval, čo radia mamičky z Modrého koníka budúcim prváčikom. Očkovaný som už žiaľ bol, a keď som zistil, že nemám doma ani Savo, tak som si prezrel aspoň zoznam vecí, ktoré podľa mainstreamových portálov potrebujem. So značným sklamaním som zistil, že okrem prváčikovského strachu nemám ani tušku. Napriek tomu som sa rozhodol ísť na prvej hodine príkladom, neplakať a ukázať ostatným deťom svoje hrdinstvo.  Do očí sa mi ale tlačili slzy už v momente, keď som sa dozvedel, že nedostanem vlaky ani obedy zadarmo.

Moja prvá hodina. Influencer Marketing a Social media. O influenceroch som mal doteraz iba chabé vedomosti. Počul som, že sú to väčšinou trojročné deti, ktoré zarobia za minútové video na Instagrame viac ako ja za dva mesiace. Ja som pri tom v ich veku jedol hlinu s trávou, za čo by som bol dnes zrejme označený za vegána. Doba sa ale zmenila. Keď som bol mladý, jarý šarvanec, tak chceli byť všetci chlapci požiarnikmi či akcionármi BMG Invest, dnes chcú byť hádam už od prenatálneho veku influencermi a youtubermi.

Po dodatočnom naštudovaní danej tematiky som si o influenceroch trošku upravil zrnitý obraz. Zistil som, že influencermi sú rôzni blogeri, trendsetteri, experti na špecifické oblasti, celebrity a Zuzka Plačková. Predpokladal som, že na hodine budeme hrať online hry, lakovať si nechty, nanášať na tvár nočné krémiky a ondulovať vlasy, pričom si z týchto aktivít vyskladáme za domácu úlohu storíčka. Keď mi kamoška hovorila, že prednášať bude Juliana Antožyová, ktorá píše blog Life is better in Bikins, okamžite som zbystril pozornosť. Hneď ako si všimla iskričky v mojich očiach a odhalila v nich zámer ísť do záložne kúpiť snubný prsteň, tak mi upresnila, že to nie je o modelkách v bikinách, ale blog o cestovaní po svete. Sklamanie v mojich očiach bolo na škále od 0 po 10 na čísle Eugen Korda.

Na úvod sme si dali takzvané Jahnátkovo jazykové okienko, kde sme si prešli najfrektovanejšie slovíčka týkajúce sa danej témy. "Rozumiete všetkým?" zaznelo z úst Julky. "Kein problem, main taktik zkusit šušn" zaznelo mi v hlave. Potom len tak bez vajíčka a bez šunky, len tak s chlebíkom prišla na paškál priamo bez obalu základná otázka. Kto sú vlastne influenceri? Rozhodol som sa, že tu nebudem citovať zdroje z Dankovej rigorózky, ale vysvetlím vám to na vlastnom príklade. Juli, sorry jako. Tááákže, influenceri sú niečo ako pokémoni, ktorých si vyberajú firmy, aby zvýšili povedomie o ich produktoch a službách. Rovnako ako pokémoni, aj influenceri sú občas absolútne neúčinní (to si v takýchto prípadoch ale nemyslia iba ich rodičia). Vodný pokémon neporazí ohnivého či lietajúci kamenného. Ako príklad nám Julka uviedla, že ona ako dlhoročná vegetariánka mala ponuku na spoluprácu s mäsokombinátom. Wtf? Veď to je akoby robil influencer Braňo Mojsej reklamu na Birell. Hmm, to je vlastne ale veľmi zlý príklad, keďže Braňo už nepije a má kliniku pre závislých. Tak sa teda mierne poopravím, je to akoby Fico robil reklamu na Birell. Veruže netuším, prečo si ten mäsokombinát nevybral na promovanie vhodnejších influencerov typu Richter či Hrnko..

 

V Influencer Marketingu je to ako v živote. Ak natrafíte na tú správnu osobu, tak ste šťastný a spokojný, ak si naopak vyberiete tú nesprávnu, tak vás oberie o peniaze a pošpiní vám meno. Jedno staré porekadlo hovorí, že na svete existujú dva typy ľudí. Tí, ktorí vykonávajú malú potrebu do sprchy a tí, ktorí klamú, že ju do nej nevykonávajú. Rovnako existujú aj dva typy influencerov. Tí, ktorí vyvracajú do éteru aj snahu o schudnutie z hlavy a je im jedno, aké exkrementy na sociálne siete vypúšťajú.  Potom sú tu takí ako Julina, ktorá každý svoj príspevok analyzuje, používa v blogoch marketingové nástroje ako SEO či Analytics, pomocou ktorých sa postupne snaží zlepšovať svoje výsledky a skvalitňovať svoj obsah. Čo sa síce zisťuje ťažko, lebo od klientov sa dočká feedbacku úspešnosti kampane tak raz za rok. Vždy 29. februára. Okrem príliš prerastaného bôčika Juliana nemá príliš v láske, ak jej potenciálni klienti posielajú ponuky cez sociálne siete a nie serióznejšou cestou ako napríklad cez Tinder či Badoo. Alebo to bolo prostredníctvom e-mailu? No ja nevjem uš, som si všetko nezapísal. Na konci hodiny sme si ešte pozreli najznámejších slovenských Avengerov marketingu, ktorí to napríklad z bieleho gauča dotiahli až na trón slovenského Instagramu. Síce nezazvonil zvonec, no hodiny bol koniec a ja som napriek nízkym očakávaniam pred prezentáciou (tejto pre mňa nezaujímavej témy) odchádzal z hodiny milo prekvapený.