Connemara je fajn podnik. Celý semester sme tam chodievali sledovať anglickú ligu, pretože tam majú veľké plátno a premietačku. Vždy ma síce pichlo pri srdci a v peňaženke, keď som podával cez pult 5 euro za čapáka Stelly, ale kombinácia pivo a United funguje vždy. Aj za 5 euro. Vyvrcholenie celej sezóny ma stálo hlasivky, tri roky života, jednu nohu a nakoniec to aj tak dopadlo nahovno, ale spomínať na Connemaru budem v dobrom. Aj vďaka majiteľovi.
Majiteľ je väčšinou fasa. Asi pri treťom zápase, čo sme tam sledovali, si načapoval tiež jedno a sledoval s nami. Okrem toho, že bol majiteľ, bol aj barman, keď bolo treba. Okrem nás tam nikto nebol, na rozdiel od Slovenska ľudia o druhej - tretej poobede do krčmy veľmi nechodia. Prázdny podnik, mohol si dovoliť. Vlastne, ak si dobre pamätám, tak otvoril len kvôli nám. Sem tam to robieval, prišiel skôr, pomohli sme mu zložiť stoličky, on nám dal na účet podniku nejaký shot pred zápasom nech sa lepšie povzbudzuje, proste správňák.
Inokedy bol ale celkom odmeraný, ani ruku nám nepodal, čo viedlo k pár trápnym situáciám, žiadne úsmevy, len taký divný tik v oku. Ten tik v oku je dosť strašidelný, vyzerá ako Divooký Moody, oko mu ubieha do strany a žmurká 120bpm.
Mal som teóriu, že to je opica. Hangover. Sem tam totižto v piatok večer pil s nami, alebo s kamarátmi, veselá bucľatá tvar, úsmev cez celú hlavu. Keď sme potom na ďalší deň prišli pozerať futbal, vyzeral ako spľasnutý. Celý sa akosi zmenšil, vyfučal, akoby bol pokrčený. A ten hrozný tik v oku. Som si povedal, že prestanem piť, keď mám v tridsiatke vyzerať takto každú sobotu ráno. A zabúdal. Teraz keď boli MS v hokeji, tak aspoň finále som si chcel pozrieť niekde inde ako doma na notebooku a na ruskom streame. Vyslovene som sa ho na to pýtal večer pred finále, zasa popíjal a bol ho plný podnik. Sľúbil, povedal žiadny problém, určite to budeme vysielať. Keď som tam na finále teda prišiel aj s výpravou Rusákov pozerať hokej, bol za barom. A opäť spľasnutý, nevrlý, očividne po fláme. Síce na mňa asi 10 razy žmurkol, ale odbil ma s tým, že sa hrá nejaký rugby turnaj a oni premietať hokej nebudú. No na poslednú chvíľu sa nám podarilo nájsť bar, kde boli ochotní pustiť nám to, kvôli čomu sa všetky tri rusky z mojej triedy nastajlovali do bielomodročervena.
No a včera sa stalo toto. Kanaďanka s Angličanom mali posledný večer v Poitiers, tak sme šli trošku von. Predtým sme si s Turkom dali zo tri prásky do kroku, nech sa nám lepšie kráča. Veľmi to nepomohlo, obaja sme ostali nemí po väčšinu cesty. Kúpili sme si na to teda fľašu rumu, prekvapivo dobre sa mi to v hlave vyskladalo a mal som zas raz taký ten špecifický stav, kedy si myslím, že som Mentalista a všetkému rozumiem. Prišli sme teda k baru, teplý, skoro letný večer, chlapík sedel vonku s kamarátmi. Vyškieral sa na nás už celú cestu ku vchodu, trošku bol už chytený, potriasania rúk, objatia, bozky na obe líca ako je u Francúzov zvykom. Zvítali sme sa, vošli sme do baru a zakecali sa s partiou. Keď nám vysmädlo, a to v týchto situáciách zvykne, sadli sme s Turkom k baru. O chvíľu bol pri nás vedúci, ale zasa ako vymenený. A ešte si aj tričko prezliekol.
Tak si skúste predstaviť ten pocit. Po 4 mesiacoch vo Francúzsku a mnohých večeroch strávených v Connemare, sfajčený zistím, že majitelia sú vlastne dvaja bratia, dvojičky…
