Disclaimer: Toto mal byť pôvodne len OT príspevok do diskusie s jednou-dvoma zaujímavými fotkami, ale keďže nie sú články, tak som to rozšíril o kopec fotiek a pridal pár odstavčekov a tradá. Článok je nepresný, skrátený a neúplný, ale nebojte sa, v diskusii určite niekto poukáže na chyby a niekto ďalší odporučí vhodnú literatúru na doštudovanie si.
Počas zákopových bitiek prvej svetovej veliteľom došlo, že kožené prilbičky so špicatým končekom síce vyzerajú nahovno, sú drahé na výrobu, ale aspoň neposkytujú žiadnu ochranu. Preto po nejakom čase zaviedli všetky bojujúce strany oceľové prilby. Neviem, do akej miery je to medzi laikmi známe, ale ani dnes nie sú zďaleka všetky vojenské prilby "nepriestrelné," primárne slúžia na ochranu proti črepinám a odrazeným strelám, priamy zásah puškou alebo guľometom ide väčšinou cez. Nemci to vylepšili a vybraným jednotkám dali na prilbu prídavný predný pancier, ktorý zdvojnásobil jej odolnosť, a že to potrebovali.
Potom sa dizajnéri odtrhli z reťaze a svet uzrelo pár steampunkovo-hororových zvráteností.
Francúzska maska pre vodičov tankov. Kovové lamely chrániace oči, kožená podšívka, krúžkový záves chrániaci zvyšok tváre.
Nemecká maska vraj pre "ostreľovačov," ale podľa mňa sa s tým muselo mieriť vážne zle. S dizajnom sa moc nehrali, proste zaoblený kus hrubého plechu. Jediná výhoda bola, že Hans nemusel pri mierení privierať oko, stačilo zakryť jednu dierku. Celkový výzor vo mne vzbudzuje nepríjemné pocity. Asi ako figuríny bez tváre.
Tu máme pár rytierskych prilieb. Horné sú štandardné britské prilby doplnené o prídavné kryty tváre, dolné sú francúzske prilby typu Adrien, ktoré sa používali po celom svete:
Potom si niekto povedal, srať na to, keď už vykrádame stredoveké prilby a snažíme sa ich použiť v modernej vojne, prečo nevykradnúť aj stredoveké brnenia?
Nemci s tým zašli najďalej. Ich verzia brnenia je celkom podarená, ani nevyzerá ako niečo zo šialeného filmu, ale naozajsný armádny kus výzbroje. Volá sa Sappenpanzer, vážil okolo 10 kíl, priamu strelu z guľometu alebo pušky nezastavil, ale pomáhal proti črepinám, pištoliam a strelám vypáleným z väčšej diaľky. Zo začiatku sa využívali útočnými jednotkami pri čistení zákopov, pretože výborne chránil aj proti chladným zbraniam, ale vojaci sa veľmi skoro unavili, kým v ňom dobehli do nepriateľského zákopu. Neskôr ho používali hlavne jednotky so statickými postaveniami - obsluhy guľometov, hliadky a ostreľovači.
Vzhľadom na to, že puška + bodák majú viac ako meter a pol, v stiesnenom priestore zákopov sa s tým dosť zle manipuluje. Útočné oddiely preto preferovali oveľa ľahšiu výzbroj. Veľa vhodných kúskov vo výzbroji armád nebolo, tak prišla na radu improvizácia. Všimnite si pánkov na oboch krajoch, okrem granátov majú v ruke niečo, čo vyzerá ako násada od krompáču podbitá klincami. S tým sa boj v zákope zmení na lov tuleňov.
Tu vidíme už neskoršie využitie tohto brnenia pre statické pozície. Dvaja vojaci s ľahkými guľometmi, jeden z puškou a ten posledný má protitankovú pušku Mauser Tankgewehr M1918 v kalibri 13,2 mm. Okrem vlastnej hmotnosti puška nemala žiadne zariadenie na znižovanie spätného rázu, takže si strelec po pár ranách necítil polku tela a ak ju mal oprenú o ten hrudný plát, muselo to aj pekne cinkať.
Aby bolo jasné, že toto nebola úplná rarita, veľké množstvá týchto brnení sa podarilo ukoristiť po ustupujúcich Nemcoch. Bolo ich dokonca toľko, že sa britský gentlemani neostýchali a ponúkli sa.
Rakúsko-Uhorsko prišlo s vlastným prototypom brnenia. Na prvý pohľad vyzerá komickejšie ako bajúzy dotyčného. Pri bežnom pohybe to muselo brutálne zavadzať, ale pozor, ak vojak potreboval zaľahnúť a nebol nikde vhodný kryt, tak žiadny problém. Toto príde sem, toto ohnem, otvorím okienko a tradá! Vzhľadom na to, že v pochodovom stave to bolo nepraktické a po transformovaní sa neposkytovalo žiadnu ochranu zboku ani zozadu, sa ďalej ako do štádia prototypu nedostalo.
Ale aby som si len nerobil srandu. Toto je tiež vojak cisára pána. Brnenie vyzerá veľmi jednoducho a primitívne, viac ma zaujala jeho zbraň. Veľmi často sa pri bojoch v zákopoch používali poľné lopatky, ktorým sa brúsili hrany. Následne sa útok lopatkou viedol šikmo na krk/kľúčnu kosť. Vzhľadom na váhu lopatky boli takéto zásahy väčšinou smrteľné. Pán na fotke išiel ďalej a na násadu od poľnej lopatky si zrejme nechal v poľnej kováčskej dielni vykuť krásny stredoveké palcát. V druhej ruke má granát. Viem si predstaviť, že skočiť mi takto ustrojený do môjho zákopu, tak zákop okamžíte zmením na poľnú latrínu. Absencia prilby na hlave nám hovorí, že ide buď o obrázok zo začiatku vojny (predtým, ako boli plošne zavedené) alebo iba o propagandu.
Ďalej tu máme dvoch Talianov v ich armádnych brneniach. Sú to tzv. Arditi, členovia špeciálnej jednotky. Meno dostali podľa talianskeho slova ardire, odvaha. Motto tejto jednotky bolo jednoduché "buď zvíťazíme alebo zomrieme." Všetci členovia boli dobrovoľníci, jednotka sa začala formovať okolo roku 1917, a ich účelom bolo prelomiť nepriateľskú líniu. V angličtine sa týmto jednotkám hovorí shock troops, preklad je vraj úderník, ale za tým vidím buď časť zbrane alebo baníka plniaceho plán na 147%, tak sa budem držať prekladu útočné jednotky.
Ich taktika bola prevratná. Na rozdiel od bežných pešiakov nevybiehali na útok proti nepriateľským zákopom po delostreleckej príprave, ale POČAS nej. Keďže bežali vpred pomedzi vlastné bombardovanie, brnenie sa im celkom šiklo. Keď k nepriateľom dobehli, zasypali ho granátmi alebo prišli na radu ich tradičné nože pôvodom zo Sardínie. Držanie dýky medzi zubami bol jedným z ich trademarkov. A len taká drobnosť, pri akciách mávali priemerné straty 25-30 %.
Ďalej tu máme dva kúsky z USA. Prvým je Brewsterove brnenie. Toto dokázalo odolať aj strele z guľometu na vzdialenosť cca 800 metrov, ale vážilo 20 kíl. Hlava bola nepohyblivo spojená s trupom, takže sa v tom dosť blbo otáčalo. Vlastne netuším, prečo bola taká obrovská. Podobne ako väčšina brnení nebolo medzi používateľmi veľmi obľúbené. V armáde sa neuchytilo. Ale pán Guy Otis Brewster, ktorý ho navrhol, mal gule a veril si. Počas armádnych testov, kedy do brnenia strieľali z guľometu bol totižto v testovanom brnení. Ako sa sám vyjadril, rany z guľometu boli o dosť slabšie ako rany od stavebného kladiva, ktorým brnenie testovali najskôr. Na obrázku dotyčný nesie hodne starú pušku, zrejme je to fotka z testovania brnenia.
Tu máme ďalší americký návrh, asi najlepšie brnenie prvej svetovej. Vyrobené bolo z ocele, každý oceľový plát bol bol podlepený gumovou penou. Súčasťou brnenia bol aj nosný systém sumiek a nový typ prilby. Celé to vážilo 7-8 kíl. Brnenie malo aj kĺby, nositeľa malo chrániť pre pištoľovými strelami a črepinami. Pôvodne ho mali nosiť hlavne útočné jednotky. Ak vám veľmi pripomína stredoveké brnenie, tak to nie je náhoda. Jeho dizajnér Bashford Dean predtým, ako skúšal navrhovať brnenia, pôsobil ako kurátor metropolitného múzea v sekcii stredovekých brnení. Brnenie nakoniec nebolo prijaté do výzbroje. Jedným z problémov bol aj tvar prilby. Poskytovala síce vynikajúcu ochranu, ale problém bol, že mala podobnú siluetu ako nemecká a na frontovej línii by to mohlo spôsobovať časté zámeny.
Aby sa nepovedalo, že som niekoho vynechal, máme tu aj obrázok pár Frantíkov. Okrem oceľového hrudného plátu zaveseného na krku majú oceľové "jarmulky." Všimnime si, že výzbroj tvorí revolver a dosť veľa granátov. Chlapík vpravo má aj veľmi nesympatickú tesákoidnú zbraň.
A to najlepšie nakoniec. Briti nemali žiadne brnenie zavedené do armády, vojaci si ho napriek tomu kupovali sami súkromne. Dalo by sa rozdeliť do troch kategórií. Ľahké brnenie, čo boli vlastne len hrubé vesty a kabáty s veľmi nízkou ochranou. Stredné brnenie, to bola vesta alebo kabát so všitými kusmi kovu podobne ako na úvodnej fotke, je to reklamná fotka, kde si podáva stredoveký rytier ruku s vojakom v "modernom" brnení a nakoniec ťažké celokovové brnenie. Tá posledná kategória je v podaní Britov čistý steampunk.
Hrniec na hlave, kovové žalúzie na očiach, zošité doštičky. Na druhej fotke má miesto nich prekrývajúce sa pláty. Na poslednej fotke je to celé doplnené ešte pirátskou protézou s nožom. Podľa mňa muselo mať niečo takéto zničujúci účinol už iba na morálku nepriateľov.
Skoro som zabudol na krajinu, kde zajtra znamená včera. V prvej svetovej vojne mali nejaké vnútorné politické problémy, takže nevymysleli ani vlastnú prilbu, používali francúzske adriánky, takže o brnení sa nedá ani hovoriť. Dobehli to ale v druhej svetovej, kedy prišli s Стальной нагрудник (prepis do slovenčiny nedávam, musí stačiť do angličtiny - Stalnoi Nagrudnik). Vážil iba 4 kilá a dokázal nositeľa ochrániť pred štandardnými pištoľovými strelami vystrelenými napríklad z nemeckého samopalu MP-38. Boli obľúbené pri bitkách v meste, kde vedeli zachrániť život pri vykuknutí spoza rohu, na druhej strane zaľahnúť a plaziť sa v ňom bolo utrpenie. Červená armáda ich prideľovala hlavne útočným ženistom.
PS: Všetky obrázky sú náhodne z netu. Predpokladám, že autori už nežijú a dedičia majú smolu. Keby sa mi chcelo, mohol by som pod každý dať aspoň zdroj, ale jednak sa mi nechce a zároveň každý cez image search nájdem aspoň na 20 stránkach a tipovať, ktorá z nich je ten úplne prvý zdroj, je veľmi neefektívne. Takže verejne vyhlasujem, že ak sa niekto ozve, že ide o jeho fotku, tak ju zmažem :-)
