Skúsili ste už prevrátiť oči a nesúhlasne zavrtieť hlavou pri žene, ktorá sa usmieva pri vyslovení tajuplnej skratky MDŽ? Len tak potichu, úplne bez slova. Môžete začať odpočítavať 5 sekúnd. Určite vám v časovom limite vysvetlí, že to nie je komunistický sviatok. To je vlastne pravda, len vám zabudla povedať, že uctiť by ste si ju mali presne tak, ako to robievali kolegovia a pán riaditeľ pred tridsiatimi rokmi. Takže sa zase ukazuje schizofrénia dejepisu. Je pravda to, čo si všetci pamätajú alebo to, čo je na papieri? Nech sa páči, mám tu pár dátumov. Mne môžete veriť. Ako každému, kto vám povie, že mu môžete veriť.
Narodila sa nám Lucka Plekancová, neter voskovej figuríny na elektro-dieselový pohon, Helenky Vondráčkovej. Také pekné dievča to bolo (a vlastne tak trochu ešte stále je) a také strašné veci sa z nej ozývajú. Ale naši slovanskí bratia neprodukujú len takéto strašidelnosti, narodeniny oslavuje Vladimír Mišík, jedna z najvýraznejších postáv českej rockovej scény. Keď ho chcel oceniť hlavný veliteľ ozbrojených síl Českej republiky, tak ho Mišík poslal tam, kam patrí. Tento týždeň sa narodil aj zomrel niekdajší bubeník Iron Maiden a obeť roztrúsenej sklerózy, Clive Burr. Kombinácia nezvládnutia náhlej slávy ,šialeného množstva koncertov a omamných a psychotropných látok ho pomerne skoro dostala preč z kapely. V deň jeho smrti oslavuje narodeniny Steve Harris, mozog a basgitarista Iron Maiden. Posledný spoločný album Burra a Harrisa bol naozaj chuťovka a asi najväčší dôvod protestov všelijakých spoločenstiev svätého Analphabeta vždy, keď mali koncertovať na Slovensku. Večný problém ľudí, ktorí vedia napočítať len do 666. Šesťdesiatpäťky sa dožíva Bobby McFerrin, človek, ktorého všetci poznajú hlavne ako najväčšieho salámistu na svete, ale inak je to aj skvelý jazzový spevák s neuveriteľnou schopnosťou improvizácie. Pred štyrmi rokmi zomrel jazzový bubeník Joe Morello z naozaj skvelej formácie The Dave Brubeck Quartet, tak nech ho hlina netlačí.
Už sedemdesiatpäť rokov chráni Zem pred neprávosťou texaský ranger Chuck Norris. Scéna, v ktorej ho porazí žltý nímand Bruce Lee vraj vyžadovala najmodernejšie počítačové triky tej doby a to tam samotný Chuck ani nebol. Na niečo tak náročné potreboval kaskadéra. Ešte o dvanásť rokov je starší Michael Caine, toxikoman a pro-choice aktivista bez akejkoľvek výhrady svedomia, dr. Larch z Pravidiel muštárne. Alebo Batmanov poskok Alfréd. Čo za ženu to tam stone? To tam Sharon Stone. Tento týždeň 57-ročná. Už sedemnásť rokov s nami nie je nosatý Kysučan, pan Košťál, ktorý určite nebude piť nejaké hovná z nutrie a svoju životosprávu nastavuje podľa historických udalostí. Môj človek. Úplne iná kategória je Johny Knoxville. Neviem, nakoľko je Jackass hrané a nakoľko autistické, ale Knoxville musí mať v hlave úplne nasrané a pud sebazáchovy má asi zatlačený niekam do konečníka. Kde má určite aj kopu iných vecí, len tak, aby zistil, či sa to dá.
Narodil sa Jack Kerouac, beznádejný hipsterko, ktorý bol večne niekde Na ceste, až kým sa neprepil do jej cieľa. V deň, keď sa narodil Chuck Norris, zomrel Michail Bulgakov, autor Majstra a Margaréty, diela, ktoré muselo vzniknúť v opojení z nezrelých makovíc zo šírych afgánskych polí, pretože tak fantastické obrazy triezvy človek nevymyslí. Ale v samotnej knihe sa zrejme skryto distribuovali experimentálne syntetické drogy, lebo každý nakoniec skončil na psychiatrii alebo mŕtvy. A v rovnaký deň, len o 42 rokov neskôr, zomrel za živa bičovaný ľudák, šéfredaktor časopisu Gardista, Milo Urban. Možno je to dokonca syn Hviezdoslava, keďže sa narodil v hájovni na Rovniach, kde Országh podozrivo často naháňal Hájnikovu ženu, najradšej, keď hájnik nebol doma. Ešte jedna smrť spisovateľa, zomrel aj H. P. Lovecraft, xenofóbny čudák stratený vo svojich šialených predstavách, ktorý sa o ne neváhal podeliť aj s nami. A dobre urobil.
Druhý marcový týždeň sa veci dosť kazili v Japonsku. Najprv im v roku 1945 Američania pripomenuli, že už by bolo na čase dohovoriť si podmienky kapitulácie a zasypali Tokio zápalnými bombami. Japonské papierové chalúpky ugrilovali viac ako stotisíc Pokémonov. Ale keďže sa v tej dobe v Japonsku cenil len ten život, ktorý bol položený za cisára pána, kapitulácia sa o niečo odložila a predražila, a tak si máme čo pripomínať aj 6. a 9. augusta. Druhá rana druhého marcového týždňa prišla po druhej miestneho času (náhodička, čo?) pred štyrmi rokmi a následné cunami totálne prepláchli severovýchod Japonska aj s jadrovou elektrárňou Fukušima. Ja len môžem poďakovať Starým Slovákom, ktorí srali na nejaké životné výzvy a prekonávanie ťažkostí, v ktorých by lepšie spoznávali samých seba a vybrali nám z hľadiska prírodných katastrof absolútne nezaujímavé miesto na život. Milujem Slovensko!
Marec bol ale naprd aj v Európe. V roku 1918 sa objavil prvý prípad španielskej chrípky, a už to išlo. V nasledujúcich dvoch rokoch na chrípku zomrelo viac ľudí než v celej prvej svetovej vojne. Ak chcete vedieť, ako táto pandémia vznikla, hoďte si to do gúglu. V skratke, očkovanie a americká biologická zbraň sú najčastejšie príčiny pre aspoň trochu rozmýšľajúcich ľudí, ktorým ešte mainstreamové médiá nevymyli mozog z hlavy.
Samých rozmýšľajúcich mladých vlastencov nezaťažených židoamerickou propagandou uvidíme cez víkend pochodovať na Martinský cintorín v Bubline, kde si pri príležitosti vzniku slovenského štátu prídu uctiť pamiatku človeka, ktorý vlastným občanom platil rekvalifikačné kurzy v zahraničí. To, že nám nikdy nebolo lepšie ako za Slovenského štátu, by Čarnogurský mohol zopakovať, keď mu najbližšie bude Putin štebotať niečo o všeslovanskej vzájomnosti.
Komanča týždňa je dnes dosť ťažké vybrať, ale s tesným náskokom vyhráva narodeninový oslávenec, barman, ktorý sa preslávil svojim ohnivým koktejlom, hádzaním košíkov s jedlom hladným Fínom počas fínsko-ruskej vojny, paktovaním s Ribbentropom a poľsko-sovietskym zbližovaním sa v Katyňskom lese. Ďalej bez poradia uvediem smrť prvého československého robotníckeho prezidenta, ktorý nikdy manuálne nepracoval, ale rozsudky smrti pre súdruhov podpisoval jedna radosť. Ale môže byť na seba hrdý, lebo to dopracoval k takým vznešeným komunistickým diagnózam ako alkoholizmus a syfilis. A zomrel aj Karl Marx, bradatý ujo, ktorý všetok ten marazmus začal. Každému podľa potrieb. Len prečo mali tí najvyšší komanči tie potreby niekoľkonásobne väčšie než pracujúci ľud? A narodil sa Gagarin, pôvodný majiteľ trofeje pre víťaza KHL a náhradník Lajky v sovietskom vesmírnom programe. Že sa im ho podarilo dostať z orbity na Zem nepoškodeného, tomu sovieti doteraz nemôžu uveriť.
Tento týždeň sa narodila aj Irena Čubírková, autorka receptu na bio organický posypový materiál, a žena, ktorej sa nikto nemohol beztrestne vyhrážať, že jej hlavu hodí do záchoda.
Relatívne dávno sa narodil absolútne geniálny vedec Albert Einstein, známy hlavne svojím relatívne excentrickým účesom, ktorý zatiaľ relatívne odoláva masovejšiemu rozšíreniu v hipsterskej komunite. V detstve som bol vďaka jeho vlasom relatívne presvedčený, že Einstein je fyzik zaoberajúci sa elektrinou, a nie umocňovaním (absolútnej) rýchlosti svetla na druhú. V roku 1854 sa narodil Paul Ehrlich, imunológ, ktorý zistil, že salvarsanom sa dá liečiť syfilis a Švédi mu za pár ampuliek dali Nobelovu cenu. Win-win. 101 rokov po narodení Ehrlicha zomrel Alexander Fleming, jeden z tých týpkov, čo si všetko odkladajú, veď sa to na niečo zíde. No a na jednej Petriho miske, o ktorú by seriózny bakteriológ ani nezakopol, mu narástla pleseň, vedľa ktorej nevedeli vydržať ani baktérie. Penicilín zachránil nesmierne množstvo životov a doteraz sa používa na liečbu syfilisu. Takže syfilitickí komanči buď nikdy nepočuli o Ehrlichovi a Flemingovi alebo sa hanbili ísť za lekárom. Veď tým by vlastne pripustili, že občas aj súložia, namiesto toho, aby celý svoj čas venovali bojovaniu za mier.
