„Procrastinators of the world, unite!“ zakričali si na Valentína v roku 2005 traja týpci a spustili Youtube. Spomenutie tejto zásadnej udalosti v dejinách ľudstva predznamenáva dnešný výber výročí, z ktorých mnohé zmenili tvár našej matičky Zeme. Napríklad sa narodil Vinco Lukáč. Jasné, že si ho už nikto nebude pamätať ako výborného hokejistu. Ak si pred jeho zvolením za poslanca niekto veľmi naivný myslel, že slovenský parlament má aspoň nejaké úplne minimálne kritériá na svojich zamestnancov, tak o tieto ilúzie veľmi rýchlo prišiel, keď zistil, že Vinco tak trochu zabudol, aký je rozdiel medzi vládou a parlamentom.
Hudobne to dnes nestojí za nič. Zopár mien som síce našiel, ale koho už dnes zaujíma nejaká Metallica, Anthrax alebo The Doors. Narodky oslavuje Peter Gabriel, okrem iného spevák Genesis, a to je asi jediný fakt veľký hudobník narodený tento týždeň a tak pokračujem iným druhom umenia.
Druhý februárový týždeň prial spisovateľom. Akurát že niektorým doprial narodenie, iným smrť. 10.2.1837 zomrel Puškin a 9.2.1881 ho nasledoval Dostojevský, ktorý písal Idiotiny ako Zločin a trest, kde hlavný hrdina verí, že niektorí ľudia sú menejcenní a takých by malo byť povolené utratiť. Čo vám to len pripomína? 9 rokov po smrti Dostojevského sa narodil Pasternak, autor románu o nejakom potulnom lekárovi, za ktorý dostal Nobelovu cenu. Samozrejme, že ju úplne dobrovoľne odmietol, sovietsky človek má predsa spravodlivý odpor k podobným symbolom imperialistických buržujov. A navyše bol určite strašne nad vecou, podobne ako Sartre, takže preto.
V roku 1828 sa narodil Jules Verne, autor knihy Hľadá sa kapitán Nemo. Opisuje v nej nejakú plechovú rybu, bezcieľne blúdiacu tisíce míľ v oceáne. Okrem toho napísal desiatky iných skvelých kníh. Pamätám si, ako som v mestskej knižnici objavil dve police s Verneho knihami, prečítal som si názvy a povedal som si, že to musí byť nejaký sfetovaný grafoman. O pár týždňov neskôr som preliezol celú knižnicu znovu, či náhodou nenájdem verneovku, ktorú som ešte nečítal. Vnímavejšie decko pri ich čítaní získa základy zemepisu, fyziky, chémie a navyše sa naučí čítať, čo sa niekedy môže zísť.
Aby som nechválil len cudzích pisálkov, v roku 1866 sa narodil Ladislav Nádaši-Jégé. To už je asi taká irónia osudu, že oravskí spisovatelia majú príliš maďarsky znejúce mená. Ak by niekto nevedel, napísal napríklad román Adam Šangala, o dosť šikovnom chlapíkovi, ktorý má ale toľko smoly, že keby boli majstrovstvá sveta smoliarov, tak skončí mimo výsledkovej listiny, lebo by ho určite diskvalifikovali za zle zaviazané šnúrky na topánkach.
Na Valentína v roku 869 zomrel grafológ Konštantín, na Slovensku známy skôr pod umeleckým menom Cyril, ktorý sa preslávil hlavne ako brat Metoda. Sme mu vďační za to, že Starým Slovákom ukázal, ako si písať denník a zatrhol im pálenie Moreny. 14.2.1779 zomrel na Havaji James Cook, moreplavec, ktorý objavil Cookove ostrovy a Havaj. Načo sa ale trepal za Južný polárny kruh a na sever až k Beringovej úžine, keď sa mohol povaľovať na tichomorských atoloch? Bolo koze dobre, išla na ľad tancovať. O mŕtvych len dobre, ale zrejme to bol konfliktný typ, a bitku s Havajanmi neprežil. Druhý februárový týždeň sa začala totálna rekonštrukcia Drážďan rozhodnutím, že spojenci investujú svoje peniaze do odstránenia všetkých starých stavieb. Úplná zbytočnosť, ale zbytočné bolo aj prepadnutie Poľska, nie? Odporúčam Bitúnok č.5 od Kurta Vonneguta.
12.2.1809 prišiel na svet biológ, ktorý zatriasol vtedajším svetom, Charles Darwin. Mladý Darwin sa vybral na päťročnú plavbu po celom svete a pri poflakovaní sa po Galapágoch si všimol, že nie všetky vtáky majú rovnaké zobáky. Taková blbost, povedali by ste si, lenže Charlie si uvedomil, že každý zobák sa hodí na niečo iné. Inými slovami, aj s malým šašom sa dá urobiť veľké divadlo, akurát že niekedy je to tragédia, niekedy komédia, ale najlepší šašo vždy berie všetko. Ešte keby si Darwin lepšie nastavil filtrovanie spamu a neprehliadol by listy od istého brnianskeho mnícha, mohla evolučná biológia dosiahnuť dokonalosť už počas jeho života. Stoosem rokov by sa tento týždeň dožil John Enders, ktorý dostal Nobelovku za vakcínu proti osýpkam, ale výrazne prispel aj k vakcíne proti detskej obrne. Keďže ale vieme, že je to aj tak len podvod a v skutočnosti ide o to, ako do našich detí dostať ortuť a thimerosal, tak nám je jasné, že Enders je len ďalší iluminát a Gatesov trójsky kôň. V life sciences si pripomíname aj jedno mimoriadne smutné výročie. Na Valentína v roku 2003 nás navždy opustila pani Dolly, klonovaná ovečka, ktorá rozpútala flame war okolo tak zásadných tém ako „hranie sa na bohov,“ „Frankensteinove technológie“ a „výroba otrokov pre new world order“.
Od biológov sa presuňme k fyzikom a technikom, a môžem povedať, že dnešná dávka vynálezcov vymyslela dvadsiate storočie. Narodeniny by oslavoval prototyp úspešného amerického pracanta, Thomas Alva Edison (nar. 11.2.1847). Tento človek získal niekoľko stoviek patentov, najznámejší je samozrejme ten na žiarovku. Mňa by na jeho mieste ale strašne štvalo, že ten srbský všivák Tesla mal predsa len pravdu, že striedavý prúd vystrieda jednosmerný. U mňa osobne Edison klesol do suterénu k najotravnejším moralistom neschopným rozoznať príjemné od nutného svojim výrokom, že dlhšie než štyri hodiny denne spia len lenivci. V roku 1876 si zas nechal patentovať telefón Alexander Graham Bell a možnosť rýchlej výmeny informácií zmenila ľudstvo na nepoznanie. Začalo obdobie zlatej horúčky pre psychológov a hlavne psychiatrov. K zásadnej zmene spoločnosti prispeli aj dvaja mimozemšťania maďarského pôvodu. Američania ich nazvali Marťania, pretože ich schopnosti boli jednoducho nadpozemské. 8.2.1957 zomrel John von Neumann, jeden z najväčších mozgov v dejinách ľudstva. Okrem toho, že to bol kvantový fyzik, podieľal sa na výrobe vodíkovej bomby a je autorom teórie hier aj autorom moderných počítačov. Svet sa vďaka nemu stal úplne iným miestom pre život. 11.2.1898 sa narodil ďalší mimozemšťan, Leó Szilárd, jeden z vynálezcov atómového reaktora, atómovej bomby, rádioterapie, ktorú na sebe aj úspešne použil a držiteľ patentu na elektrónový mikroskop. Tento brilantný vedec si spolu s Einsteinom uvedomoval zodpovednosť vedcov a snažil sa vytvoriť tlak na reguláciu jadrových zbraní, v tomto bol oveľa mierumilovnejší než von Neumann. Svet už nikdy nebol ako pred ním. V roku 1923 zomrel Wilhelm Conrad Röntgen, prvý nositeľ Nobelovej ceny za fyziku a vy určite dobre viete, za čo ju dostal. Tak si hlavne nič nezlomte, nech si Röntgena nemusíte pripomínať niekde v čakárni na pohotovosti. Určite by ste sa síce stretli s vyberanejšou spoločnosťou, než na Dailystretku, ale ťažko si tam niečo objednáte.
