Nebude reč o hokeji, aj keď sa nám náhodou podarilo byť aj majstrami. A o futbale už vôbec nie, lebo naháňať loptu a potom do nej kopnúť, vie každý. Niektorí lepšie, ale naši futbalisti väčšinou horšie ako súper. Reč bude o majstroch remeselníkoch. O ľuďoch, ktorí tvoria statky a my im za to platíme. Márne sa vžila do národa idea tradičnej rodiny, kde mama je pekná a múdra a otec šikovný a silný, u nás to platí len z polovice. Ja mám problém zašróbovať aj klinec a zatĺcť šrób, keďže mám dve ľavé ruky a na také maličkosti, ako si postaviť prístavbu k domu, som musel zavolať majstrov.
Takže reálna situácia – 50 ročný dom s nevyužitou terasou sa ide zastavať. Základy sú, treba len steny, strechu a je to hotové. Som si myslel ja, technický analfabet. Prvé prekvapenie došlo s prvou ponukou od firmy, ktorú sme oslovili. Cenová ponuka bola vo výške polky novostavby na východe a dvojnásobku terajšej ceny domu mojich rodičov. Je možnosť vybrať si lacného dodávateľa, ktorý robí plno chýb a ide mu to pomaly, alebo si vybrať drahého, ktorý to rýchlo zbúcha a robí tiež plno chýb. My sme si vybrali toho lacnejšieho, takže sme mali dočasný prírastok do rodiny. Volal sa Laci báči a veľa sa vykecával a počúval pri práci verejnoprávne rádio.
Zo začiatku pre majstrov nič nie je problém. Poviete im, čo by ste chceli a spravia na to cenovú ponuku. Vlastne v skutočnosti spravia niečo, čo sa podobá kalkulácii pre vašu stavbu, ale mám taký dojem, že tam nahádžu nejaké čísla a to je všetko. Následne, keď príde k realizácii a začnú to robiť podľa svojho, musíte byť v strehu, čo práve robia. Stále sa pýtať, čo na čo je dobré a konzultovať s podobnými úbožiakmi, ktorí mali to nešťastie nedávno, že si dali dačo urobiť. V prípade, že sa vaše plány rozchádzajú s práve realizovanou prácou, tak ich treba včas zastaviť. Pravdaže vami navrhovaný variant, ktorý ste do nich hustili od začiatku, nie je už taký jednoduchý a do kalkulácie nebol zarátaný. Márne sa oháňate tým, že ste to od začiatku hovorili, aj tak to bude drahšie.
Ak si voláte majstrov na hocičo, tak majte na pamäti, že síce niečo spravia, opravia, ale urobia aj prácu pre svojich kolegov, lebo narobia toľko škody, že začínam po 20 rokoch ekonomickej praxe chápať kolobeh peňazí a vplyv mojej zákazky na celkový rast HDP. Cena rastie exponenciálne, hlavne keď k tomu zarátate vynútené investície. Napríklad váš trávnik sa stane skladom stavebného materiálu, ktorý má tendenciu samovoľne sa rozpadávať. Takže kúsky tehál sú po celej záhrade (ako sa tam dostali?). Plus sa vytvoria chodníčky na trávniku, keď chodia robotníci po stavebný materiál. Ak máte náhodou aj úžitkovú záhradu, tak na úrodu zabudnite. Minimálne v ten rok, keď si niečo prerábate. Možno budúci nejaká nenáročná plodina vyrastie. Takže náklady na rekultiváciu vás neminú. Ak náhodou kosačka zachytí zabudnutý kus stavebného materiálu, tak plus náklady na jej opravu. Najčastejšie sú ale náklady na škody spôsobené zle zapojenou elektrinou, keď vám v celom dome vyhodia poistky alebo len jednu fázu a to zbadáte až vtedy, keď zhorí motor v chladničke, mrazničke, práčke, umývačke riadu, vypáli sa nové elcédečko alebo zdroj na počítači. Ale veď oni za to nemôžu, to niekto zle zapojil elektrické vedenie...
O tom, že všetko naokolo zostane obúchané, ani hovoriť nemusím. Najčastejšie práve nová stena, čo sa dá celkom dobre zamaskovať pridaním vrstvy omietky. Horšie to je so starou stenou, lebo oprava len tej obúchanej vyzerá hrozne a za celú stenu môžu účtovať ďalší poplatok. Dávajte si pozor na auto, lebo ani nezistíte, kedy naň pribudnú škrabance. Pravdaže nikto sa k tomu neprizná, že by vôbec šiel okolo vášho zaparkovaného auta.
Rekonštrukcia domu alebo bytu v období, keď tam bývate, má svoje čaro. Hlavne tým, že je všade samý prach. Márne fungujete v núdzovom režime, všetko je prikryté tenkou fóliou, prach má tendenciu prechádzať aj cez ňu. Okrem iného ho nájdete všade na vašom tele, hlavne na miestach, kde to irituje pokožku a škriabete sa pod pazuchou, na krku ale aj v gatiach a najlepšie je, ak vám vŕzga pod zubami. Zaujímavé je to najmä v prípade, keď prach pochádza z rozbombardovanej kúpeľne. Anketová otázka znie: Čo je lepšie? Robiť rekonštrukciu kúpeľne v zime, keď s umytou hlavou musíte prebehnúť od suseda, kde ste sa sprchovali, alebo ju robiť v lete, keď sa viac potíte, viac vás to žerie, ale neviete sa ísť osprchovať k susedovi, lebo je cez deň v práci.
Systém práce majstrov si tiež zaslúži pár slov. Márne v tom budete hľadať logiku, je to nad vaše intelektuálne schopnosti. Hlavne, ak na seba nadväzujú jednotlivé úkony. Keď poviem murárovi, ako by som chcel elektrinu, povie mi, aby som to nehovoril jemu, ale elektrikárovi. Keď poviem elektrikárovi, tak povie, že už je neskoro, mal som to povedať murárovi. A predstavte si, keď máte murárov, vodoinštalatérov, elektrikárov, kúrenárov, tesárov, podlahárov a maliarov. Každý sa vyhovára na toho druhého, že niečo zle urobil a kvôli tomu on musel vynaložiť enormné úsilie, aby opravil tú šlendriánsku robotu tých neschopákov pred ním.
Pravdaže podľa majstrov boli šlendriánsky urobené všetky úkony spred 20-30-50 rokov a nie je možné nájsť ani jeden pravý uhol. Problémom je, že ani na novostavbe nie. Pár centimetrový rozdiel (5 až 10 cm) sa dá dosiahnuť už len tým, že tehly budú ukladať dvaja murári. Ten na jednej strane bude dávať o niečo hrubšiu vrstvu malty ako ten druhý. A potom sa čudujú, že aj keď šli rovnako, predsa to nie je rovnaké. Veď nevadí, to sa upraví neskôr. Pri zatepľovaní rozdiel nejakým zázrakom vyletí na dvojnásobok. Pravdaže nikto nám neprezradil, že už pôvodná stena nesedela a k tomu sa pridá rozdiel v hrúbke omietky. Ešte zaujímavejšie je to v prípade, ak vrch nesedí o 10 centimetrov, ale spodok iba o 5. Vtedy sú naozaj vynaliezaví, ako to zakamuflovať pred objednávateľom. Minimálne dovtedy, kým to nie je vyplatené. Zatepľovanie je kapitola sama o sebe. Stačí spomenúť polystyrénové guľôčky, ktoré máte všade. Ak náhodou otvoríte okno, tak ich budete naháňať hodinu, kým väčšinu pozbierate po byte a aj tak po pol roku narazíte na posledných zablúdencov.
Skoro som zabudol to najdôležitejšie – základný nástroj v stavebníctve začiatkom 21. storočia je malá jednoručná sekerka. Tá sa používa takmer na všetko. Od búrania po vyrovnávanie stien. Také sekanie je ešte v poriadku, keď sa seká drevo. Ale keď sa seká tehla alebo betón, už je to zaujímavejšie. Okrem sekerky sa používa aj vodováha, ale pre nich má len informatívny charakter. Väčšinou si vyberú, čo dajú vodorovne a čo šikmo. Napríklad ak by ste chceli, aby bol výklenok vodorovne, aby ste si tam mohli ukladať drobnosti, urobia ho šikmo, aby sa tam nič neudržalo. Pre zmenu tam, kde by ste potrebovali, aby odtekala voda určitým smerom, tam to spravia vodorovne. Pravdaže voda tam nezostane a nájde si cestičku najmenšieho odporu a zateká tam, kde by ste to najmenej čakali.
Základné pravidlo je - žiaden nástroj nepožičiavať majstrom. Niekedy im tá sekerka proste nestačí a potom pod zámienkou, že nepočítali, že budú potrebovať ešte aj iný nástroj si požičajú skrutkovač, kombinačky, vŕtačku, lopatu, rebrík, miešačku betónu. Raz im ho požičiate a už to berú ako svoje a keď odídu, tak to berú tiež ako svoje. Ak vám ho náhodou vrátia, je to nepoužiteľné a najradšej by ste to ani nevideli. To, že menšie nástroje so sebou nenosia, je skoro v poriadku. Ale keď začnú s tým, že keby mali niečo väčšie, tak ide práca rýchlejšie, tak optimista objednávateľ zainvestuje do príklepovej vŕtačky, búracieho kladiva alebo iných čudných nástrojov, ktorých názov počuje po prvýkrát a budú mu po dokončení projektu nanič. Prípadne si ich požičia za nekresťanské peniaze, ktoré pri pár dňoch prenájmu presiahnu aj obstarávaciu cenu samotného nástroja. Veď čo by sme neurobili, aby projekt rýchlejšie napredoval.
Pomaly, ako sa váš projekt dokončieva, zisťujete chyby. Tie, ktoré zistíte po ich odchode, neplatia a nikdy nebudú opravené. Tie najbežnejšie sa zistia až v ďalšej fáze. Napríklad vám omietnu alebo zakachličkujú všetky vypínače a zástrčky. Ak nemáte presne odfotené všetky etapy stavby, môže sa začať pexeso s kachličkami – pod ktorou nájdete vypínač. Ďalšia častá chyba sa týka dverí. Kombinácií, ako ich osadiť zle, je nekonečné množstvo – od samootváracích, po zasekávacie až po tie, ktoré sa osadia a zistí sa, že mali byť osadené opačne a môže sa vybúrať zárubňa a všetky veci okolo nej.
Keď je všetko vymaľované, osadené, namontované, nasleduje upratovanie. To si myslíte, že je malina, veď keď ste dva – tri mesiace prežili v bojových podmienkach s každodennou návštevou, pôjde bez nich práca lepšie. Veď upratovať priebežne sa dalo len provizórne. Hocičo urobíte, o hodinu máte väčší bordel ako bol (stavbárska teória o zachovaní bordelu na stavenisku). Potom zistíte, že maliari maľovali spôsobom, že máte viac farby na dlážke, oknách, dverách, zárubniach ako na stene a chce sa vám plakať. Prečo má každá maliarska firma v predmete činnosti aj upratovanie? Nevadí. Ešte mesiac sa popasujete s odstraňovaním farby a môžete sa sťahovať do vynovených alebo nových priestorov a rovno ísť na rekreáciu. Povedzme do najbližšej psychiatrickej liečebne.
PS: A ja ako blbec hučím do syna, aby sa učil a mohol mať dobre platené zamestnanie. Keby sme mu prezradili, čo to stálo, stratí motiváciu do učenia navždy.
Pic by redmemet
