Tak a je to tu. Zabudnite na to kvantum voľna, ktoré ste aj tak využili len na prežieranie sa, a teraz si dávate predsavzatia plné Mačičkovej diéty. Začal sa normálny pracovný proces, a čím skôr sa doňho zaradíte, tým lepšie pre vás. Nepodliehajte spomienkam na povaľovanie sa pod stromčekom, bude to trvať celých 12 mesiacov, kým si to zopakujete. Medzitým sa vás budem snažiť vzdelávať a popri tom sa možno niečo naučím aj ja. Ale darmo sa tento týždeň tešíte na ďalšiu nádielku mentálnych kriplov. Len by ste sa posmievali chudáčikom bez rozumčeku, chrbtovej kosti alebo kúska sebareflexie. Nejakí sa síce vyskytnú aj v dnešnom vydaní týždenníka pre pamätníkov, ale určite ich nebude toľko ako naposledy. Namiesto toho si pripomenieme veľa skvelých hudobníkov, zopár vedcov a iných osobností zasluhujúcich si aspoň zmienku na DM.

 

Skôr než sa dostanem k hudobníkom, tak si pripomeňme narodenie Petra Reného Cipiriana Baumanna, známejšieho skôr ako DJ Bobo (5.1.1968). Jeho meno evokuje nejakú švajčiarsku verziu Mira Jaroša učiaceho detičky, ako si majú umývať zúbky, ale nenechajte sa oklamať infantilnosťou jeho umeleckého mena. DJ Bobo by pre svoju vlasť urobil viac, ak by na pumpách predával vreckové nožíky alebo dojil kravy a vyrábal nejaký extra smradľavý syr. Namiesto toho však svojho času produkoval takéto ohavnosti (len pre silnejšie povahy).

Začiatkom januára sa však zvykli liahnuť ľudia, ktorí do hudby priniesli dobu kamennú a kovovú. Prvým z nich je Jeho Veličenstvo, kráľ rock-n-rollu, Elvis Presley (nar. 8.1.1935), ktorý roztancoval aj väznicu, v ktorej vystupoval. Povráva sa, že už zomrel, ale v Zem a vek písali, že to nie je tak isté. My, Čechoslováci, sme mu nesmierne vďační za to, že ukázal Karlovi Gottovi, ako lámať ženské srdcia. S veľkými menami nekončím, 9.1.1944 sa narodil zakladateľ prvej zlievarne na ťažké kovy, Jimmy Page. Page s Led Zeppelin definoval nový hudobný žáner a dodnes je označovaný za jedného z najlepších gitaristov všetkých čias. Na Troch kráľov 1946 sa narodil Syd Barrett, zakladajúci člen Pink Floyd a vášnivý ukonzument LSD, čo je teda aj dosť počuť. Ďalším trojkráľovým čertom je Malcolm Young (1953), jeden z najlepších rockových sprievodných gitaristov a otec-zakladateľ austrálskych elektrikárov z AC/DC, na koncertoch vždy v tieni svojho brata, ancikrista Angusa. Dnes, bohužiaľ, trpí demenciou a na pódiu ho už určite neuvidíme. Škoda, bračekovci to spolu vedeli pekne rozbaliť. Tesne pred svojou päťdesiatkou 5.1.2001 zomrel Mejla Hlavsa, basák poriadne psychedelickej sfetovanej kapely Plastic People of the Universe, z ktorej mám pocit, že rovnako ako o hudbu im išlo o permanentné nasieranie komančov, a to sa im teda fakt darilo. Plastikov počúvať nedokážem, ale Mejla neskôr vydal aj počúvateľnejšie veci, napríklad táto je, by som až povedal, že super. Na záver hudobného odstavca spomeniem ešte podivína Marilyna Mansona (nar. 5.1.1969), ktorého keď vidíte bez mejkapu, tak máte chuť poriadne doňho kopnúť. A keď ho vidíte s mejkapom, ste na tom podobne. Rozhodne viac ako hudbou zaujal imidžom. Môj názor. Mier.

 

5.1. 1931 sa zas narodil mafiánsky právnik Tom Hagen, Colonel Kilgore milujúci vôňu napalmu za rána, a kľudne ma majte za bukvicu, ale aj tak bol Robert Duvall najlepší ako Gus McCrae v Lonesome Dove. Gratulujeme! Oslavuje aj Nicolas Cage (7.1.1964), akčný drsňák, ktorý si to u mňa navždy posral tým, že sa ťahal s Konskou Hlavou.

 

Presne rok po Duvallovi sa narodil renesančný človek Umberto Eco, autor Jamy a Foucaultovho kyvadla a hlavne Mena ruže, knihy, ktorá spôsobila ošiaľ a každý mladý chlapec sa zrazu chcel stať františkánskym mníchom. 8.1.1896 zomrel Paul Verlaine, francúzsky prekliaty básnik, ktorý na vlastnej koži pocítil agresivitu kultúry smrti. Smrtný kulturista, tiež prekliaty Rimbaud, ho odviedol od tradičnej rodiny a donútil ho žiť s ním v hriechu, ale Paul sa nedal a skúsil zvodcu utratiť. Nepodarilo sa, lebo čert nikdy nespí a zlá zelina nevyhynie a bližšia košeľa ako kabát a na Tri krále, o krok dále. Nech nám je tento príbeh  ponaučením, že kultúra smrti nesmie dostať žiadny priestor. My si tradičné rodiny rozvracať nenecháme! Pre slovenskú náturu je rovnako podstatný aj ďalší oslávenec. 10.1.1821 sa na Matúškovej ulici v Dolnom Kubíne narodil Janko Matúška, ktorý, keď ho hnali z Prešporku do Levoče, z rýchlika Mall.sk videl, ako sa niekde nad Smokovcami čerti ženia a zložil meteorologický hit Nad Tatrou sa blýska. Agresívny štúrovec zomrel len deň po svojich 56. narodeninách, a tak si oba dátumy môžeme pripomenúť v jednom odseku.

 

V rubrike Komanč na tento týždeň si pripomíname jediného Dúbravčana známeho aj za hranicami našej milovanej vlasti, Gustáva Husáka (nar. 10.1.1913). Bol to zástanca pripojenia Slovenska k Sovietskemu zväzu, aktívny slovenský národný povstalec a ako buržoázny nacionalista namiesto odvisnutia omylom dostal doživotie. A pozrime ho, kam to až dotiahol! Na prezidenta ČSSR. Jeho česko-slovenský newspeak inšpiroval aj iných v Prahe žijúcich Slovákov a Slovenky, ale to už nie môj šialok kávy.

 

Dnes netradične spomeniem aj športovcov. 6.1.1938 sa narodil Jožo „Žiletka“ Golonka, hráč so skvelou palicovou technikou, autor nezabudnuteľných braniek do súperových brániek, postrach Sovietov, Ragulina, plesov a iných spoločenských podujatí, a hlavne slovenských televíznych divákov, ktorí ho poznajú ako najväčšieho fanúšika Senzusu. Tohto hráča keď videli Sovieti na ľade, hneď mali hnedé v ribane. Jedného Golonku požičať Ukrajincom, a Rusi sa zastavia až na Čukotke. Kde by však pred ním bežali Ukrajinci, to si neviem predstaviť. 11.1.2008 zomrel Edmund Hillary, Novozélanďan, ktorý odprevadil horského nosiča (!) Tenzinga Norgaya na Mount Everest a stal sa tak prvým, alebo možno druhým človekom na najvyššej hore sveta. Posledný v tomto odstavci je skvelý boxer George Foreman (nar. 10.1.1949), ale viac než športom ma zaujal svojou schopnosťou spraviť debilov z vlastných detí. Svojich päť synov nazval George Jr., George III, George IV, George V a George VI. Kde nechal druhého, fakt neviem.

 

8.1.1942 sa narodil Stephen Hawking, jeden z najvplyvnejších teoretických fyzikov. Človek, ktorého poznáme už len ako mozog, ktorému Stephenove zbedačené telo slúži ako inkubátor. Čo by ste robili, ak by vám lekári oznámili, že vám ostávajú 2-3 roky života? Hawking začal viac makať, aby stihol dokončiť dizertačku. Asi nikto z nás si nevie predstaviť, že by dokázal žiť Hawkingov život, ale zvládli by sme vôbec žiť s takým intelektom, aj keby sme boli úplne zdraví?

Charles Darwin je meno, ktoré nám, dailykreacionistom, predstavovať netreba. Či by sme však dnes hovorili o evolučnej teórii ako o Darwinovej, ak by si Darwin nedopisoval s Alfredom Russelom Wallaceom (nar. 8.1.1823), ťažko povedať. Darwin mal už nejaký čas sformulovanú evolučnú teóriu, keď mu prišiel list od Wallacea v pravdepodobnom znení: „Nazdar Charlie, tak mi zišlo na um, že životné formy sa prispôsobujú prostrediu a najprispôsobenejší vyhráva. Tvoj Alfred.“ Darwinovi došlo, že jeho najúžasnejšia myšlienka nie je len jeho a rýchlo ju publikoval, aby ho náhodou nepredbehol nejaký Wallace. Vidíte, občas aj génius potrebuje trošku postrčiť. Darwin to so svojou teóriou mohol dotiahnuť až do dokonalosti, ak by čítal listy aj od neangličanov. Niekoľko mu ich poslal Gregor Johann Mendel, nemecký mních žijúci v Brne (zomrel 6.1.1884), ale odpovede sa nedočkal. Mendel Darwinovi napísal, ako sa jeho snaha o uvarenie hrachovej polievky skončila v F2 generácii hrachových rastlín, keď zistil, že krížením červených kvetov s bielymi nedostane ružové, ale krížením bielych kvetov s bielymi môže dostať biele aj červené. Zrodila sa genetika a bioštatistika, ale svet sa to mal dozvedieť až po Mendelovej smrti. Podobne až po smrti 7.1.1943 bol naplno docenený jeden z najväčších vynálezcov všetkých čias, Nikola Tesla. Tento génius bol večne odrbávaný všelijakými Edisonmi a Marconimi, ale dnes má pomník v každej jednej domácnosti. Spomeňte si naňho vždy, keď pichnete zástrčku do zásuvky. No a ešte si pripomíname prvé terapeutické použitie inzulínu. Stalo sa tak v Toronte 11.1.1922, keď chlapcovi zomierajúcemu na cukrovku šľahli do žily kus rozmixovaného psieho pankreasu. Jeho telo samozrejme zareagovalo brutálnou imunitnou odpoveďou, tak James Collip pár nocí nespal a pripravil takmer čistý inzulín, a malý diabetik mohol žiť ďalších trinásť rokov. Banting a Macleod si za tieto objavy mohli s vyloženými nohami obzerať Nobelovu medailu zavesenú nad pracovným stolom. Rád by som využil tento priestor a apeloval na všetkých hipisákov, ktorým dupkom vstávajú ich dredy, (z ktorých každý by mohol poslúžiť na jednu diplomovku pre začínajúceho zoológa) keď počujú skratku GMO. Milí sfetovanci, diabetici na celom svete sú veľmi radi, že nemusia naháňať psov alebo prasatá a vytrhávať im pankreasy, len aby zostali nažive. Namiesto toho sa dnes inzulín vo veľkom vyrába v geneticky modifikovaných mikroorganizmoch (Sodoma-Gomora!). Takže keď nabudúce budete obviňovať vedcov, že sa hrajú na bohov a Frankensteinov, lebo geneticky modifikované organizmy obsahujú GÉNY, tak si uvedomte, že len vďaka vedcom sa dnes nepresierate na druhý svet, ale môžete vo svojich prehulených hlavách vymýšľať katastrofické scenáre DNA apokalypsy. Hoďte na túto tému reč s nejakým diabetikom a vysvetlite mu výhody návratu k čisto prírodným produktom. A užite si odpoveď.