Užitočnosť dejepisu som tu už niekoľkokrát verejne spochybňoval, a história mi dáva za pravdu. Jednak dejiny vždy píšu víťazi, jednak sa vždy nájde kriticky zmýšľajúca menšina, ktorá spochybní akýkoľvek výklad udalostí dávno minulých a nechá sa poučiť Slobodomurárskym vysielačom a inými nemainstreamovými médiami. Tohtotýždňový humbuk v Krajnej Bystrej je toho dôkazom. Nejakého krajčíra Vasila, ktorý si urobil Vysokú školu politickú, potom do vlastnej krajiny pozval cudzie vojská, a nikto ho za to neobesil, budú ľudkovia z ukrajinsko-poľskej poloautonómnej republiky titulovať pán doktor (RSDr.), pamätník mu postavia a budú hovoriť, aký to bol hrdý rodák, a že aj malotriedku dal v dedine postaviť. No vyzerá to tak, že deti v novej školičke namiesto učenia sa len chlastali z domu ukradnutú domácu s vysokým podielom metanolu, pretože inak sa dá tá nekonečná tuposť v dospelosti vysvetliť len geneticky, a to sa mi nechce veriť, to fakt dúfam, že to tak nie je. A to je len ďalší dôkaz, že akákoľvek osveta je zbytočná, a keďže ja sa v zbytočnostiach úplne vyžívam, predhodím vám pár výročí pripadajúcich na tento týždeň. Tento týždeň sa vyhýbajte barom, bufetom, kebabárňam a vôbec, všetkým prevádzkam, kde stoličky nie sú priskrutkované k podlahe. Narodeniny má Filip Šebo. A ešte aj Zuzana Belohorcová. A zomrel Louis Vuitton.
Na úvod hudobného odstavca dám trochu recesie a zaradím sem aj Jamesa Blunta, ktorého falzet svedčí o tom, že mu počas jeho vojenskej kariéry niekto odhryzol jeho jediné vajce. Chlapec údajne odblanil stovky dievčat, čo zas potvrdzuje moju teóriu, pretože s ním zrejme žiadna nevydržala dlhšie ako jeden raz. S končiacou zimou nám pomaly budú ubúdať narodeniny rockerov (rátam k nim aj metalistov, to len pripomínam, aby sme sa vyhli zbytočnej diskusii o delení hudby na základe množstva a farby mejkapu, obtiahnutosti koženého oblečenia a sumy hmotností kovových cindrlátiek na hudobníkoch), ale s blížiacou sa jarou zas pribudne jazzu. Z rockerov tento týždeň oslavuje 58. narodeniny Adrian Smith, známy hlavne ako gitarista Železnej Panny, kde sa výrazne podieľal aj na tejto skladbe. Presne o dva roky mladší je Johnny van Zant, ktorý po tom, čo sa polovica kapely Lynyrd Skynyrd zabila pri havárii lietadla, prebral v skupine mikrofón po svojom bratovi a južanskí rockeri mohli fungovať ďalej. Oslavuje aj Scott Phillips, bubeník Creed a Alter Bridge. V roku 1943 sa narodil najhinduistickejší člen Beatles, George Harrison. Ale až také gule nemal, aby chodil po meste a spieval Hare Krišna, Hare, Hare. Minulý rok o takomto čase zomrel Paco de Lucía, skvelý flamenco a jazzový gitarista. Rýchle prsty a dokonalý cit pre rytmus, toto žiadny metloš nezahrá. Nie, ani Malmsteen, ani žiadny podobný úchyl posadnutý nezmyselným leštením hmatníka.
Narodeniny by oslavoval Victor Hugo, autor románu Bedári pred Chrámom Matky Božej v Paríži, ktorý popisuje ťažký život bezdomovcov žobrajúcich pár drobných na jedlo po nedeľnej omši. Najdrzejší z nich, hrbatý netvor Quasimodo, unesie starostovu obľúbenú prostitútku Esmeraldu a žiada výkupné. Starosta ale nechce pripustiť žiadnu verejnú potupu, a tak ich nechá oboch zastreliť. Zomrel Tlstý Lev, jeden z najväčších ruských grafomanov, ktorý sa spotrebou papiera na svoju knihu Vojna a mier zaslúžil o dramatické zníženie plochy sibírskej tajgy. Podobne sa porúčal aj Tennessee Williams, vyhlásený gurmán, ktorého obľúbeným jedlom bola na plechu grilovaná mačka. O jeho Túžbach v emhádéčke radšej pomlčím. Tento týždeň sa však narodil jeho skoro-rovesník, Nahnevaný Ovocinár, ktorý vo svojom sade nezniesol ani Myši, ani Ľudí, John Steinbeck. 25. februára 1842 sa narodil jeden z mojich najobľúbenejších detských autorov, Karl May. Nevadí, že to nemal v hlave úplne v poriadku a kamarátil sa s imaginárnymi hrdinami, hlavne s Winnetouom a Old Shatterhandom, čítalo sa to fakt dobre. A na koniec literárneho okienka niečo z našich lúk a hájov, narodil sa Samo Chalupka, investigatívny básnik mapujúci vydieranie Starých Slovákov mafiou z Apeninského polostrova.
V roku 1921 sa narodila Perinbaba, alkoholička, ktorej najväčšou zábavou bolo budiť slovenských cestárov zo zimného spánku. Len škoda, že jej zdrhol ten nádejný učeň, pretože dnes už nemá kto poriadne zasnežiť a z toho čumenia na všadeprítomné blato vznikajú depresie. Bodaj by nie, čo vám už len môže pripomínať tá neforemná hnedá masa navôkol. To človek rýchlo nadobudne pocit, že je naozaj všetko na hovno.
Albína Brunovského a jeho vklad k Slovenským rozprávkam II som tu už spomínal, a teraz je na rade medzinárodne uznávaný maliar a grafik Ľudovít Fulla (nar. 27.2.1902) a jeho ilustrácie Slovenských rozprávok I. Na druhom brehu Moravy by svoje 75. narodeniny oslávil iný skvelý grafik, Oldřich Kulhánek, okrem iného aj autor českých bankoviek a permanentný nasierač komančov.
Posledný februárový týždeň sa darilo bankstrom Rothschildovcom. Najprv sa narodil otec zakladateľ Mayer Amschel a potom aj jeho pravnuk Edouard Alphonse. Asi je zbytočné pripomínať, že ovládajú celý svet, v Amerike prikazujú FEDu tlačiť ničím nekryté papieriky, sypú na nás chemtrails, HAARPom spôsobujú globálnu oteplinizáciu, odpálili WTC, svojich otrokov posielajú bojovať na Ukrajinu a Slotu naliali chlastom a posadili do auta, aby ho znemožnili. Ja sa pýtam, komu toto všetko vyhovuje? Kto si praje slabé Rusko?
Pre komančov oslavujúcich novembrovú revolúciu v októbri je úplne netypické, že Víťazný február oslavovali naozaj vo februári. Československo zrazu malo robotníckeho vodcu, na začiatok to bol stolár, a vykročili sme k svetlejším zajtrajškom, ktoré vlastne boli včera, alebo pozajtra, alebo možno v utorok, ja už neviem. Ľudia sa už pomaličky začínali tešiť na politické procesy, uránové bane, menovú reformu, prvomájové sprievody a ak si odstáli pol dňa v rade, tak s trochou šťastia aj na kúsok mäsa do nedeľnej polievky. Pri tejto príležitosti by bola škoda nespomenúť narodeniny manželky a sekretárky plešatej syfilitickej múmie, Nadeždy Krupskej, v roku 1869. Tak som ich spomenul.
Šesťdesiatku by oslavoval ovocinár Steve Jobs, pekný príklad toho, že multikulturalizmus naozaj obohacuje - teda aspoň ak sa multikulti deti ihneď ponúknu na adopciu. V roku 1936 zomrel architekt dôležitého dopravného uzla pražskej MHD, I. P. Pavlov. Vo svojom voľnom čase choval psy, ktoré škodoradostne vystavoval tantalovským mukám. Najradšej im oznamoval, že za trest za pobehovanie po labáku dnes kŕmenie nebude. Vraj sa ním objavené podmienené reflexy používajú pri liečbe alkoholizmu. Bol len štvrtým nositeľom Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu. Ďalším nobelistom a naozaj skvelým vedcom a popularizátorom vedy je Peter Medawar (nar. 28.2. 1915). Označuje sa ako otec transplantácií, keďže riešil problémy s imunologickou toleranciou pri kožných štepoch. Až dve Nobelovky dostal Linus Pauling, neskutočne všestranný vedec, ktorý sa venoval problémom od podstaty chemickej väzby až po štruktúru biologických makromolekúl. Ak by nebolo jeho politických aktivít (odporca jadrového, a vlastne akéhokoľvek zbrojenia), za ktoré dostal Nobelovu cenu za mier, pravdepodobne by to bol on, o kom by sme sa učili ako o objaviteľovi štruktúry DNA. A to by bolo na tretieho Alfréda vo vitríne. Lenže v USA bol považovaný za komanča a pas mu vrátili až keď mal cestovať do Stockholmu, a to nie je dobré východisko na medzinárodnú vedeckú spoluprácu.
