Vŕtanie sa v histórii je ako vŕtanie sa v nose: nikdy nevieš, či je to, na čo narazíš, dostatočne zaschnuté. Ivan Lexa
Tento týždeň si pripomíname veľa výročí zo sveta hudby, aj keď niekedy dosť pochybnej kvality. Teraz sa pokúsim povŕtať v oveľa nechutnejšom otvore, než je nos. Narodil sa kanadský drevorubač, alebo možno drevorubačka, Justin Bieber. Ak stále netušíte, kde Severoatlantická aliancia za rodinu vzala, že nekompletná rodina ťažko vychová tvora jasnej sexuálnej orientácie, tak tu máte jačiaci príklad toho, kde je pes zakopaný. Justínova manka to asi nie že prešvihla s ultrazvukom, ale skôr strávila celé tehotenstvo zavretá v CT-čku. A ak ste si pri dobrodružnom čítaní o vzdorovitom kysuckom ultraprimitívovi nesmelo hovorili, či by nemali zrušiť internet, pripočítajte k tomu toto hudobné kokotovo a vydrbte počítače aj s internetmi a jútubami z okna. Z podobného súdka, ale s menej pozretiami na jútuboch je Modern Talking a oslávenec Thomas Anders (to je ten tmavší, čo udrbal Vašovi Patejdlovi jeho najobľúbenejší hračkársky synťák). O niečo ľahšie sa počúva friendzoned Talian z New Jersey, čo si pod láskou ktovie čo predstavoval. Hodím vám tu aj Skid Row, skupinu z čias mojej základky, pretože oslavuje ich bubeník, Rob Affuso. No a teraz sú na rade kapely, pri ktorých Zakimu zvlhnú oči. Narodil sa totiž Chris Squire a zomrel Peter Banks, obaja z kapely Yes. Nou, tomuto ja nerozumiem, ale zase ak by ma niekto nazval hudobným obmedzencom, asi sa ani neurazím. Ďalší dvaja týpci sú z Pink Floyd, onedlho už sedemdesiatnici Snowy White a David Gilmour. Že všetko najlepšie. 71 rokov oslávi Roger Daltrey z kapely The Who, ktorý veľmi dúfal, že zomrie skôr, ako bude starý. Tak ja teda dúfam, že sa veľmi staro necíti. 6.3.1951 sa narodil majster v skoku zo stredného mostíka, Jiří Schelinger. Je dosť možné, že ešte žije, povráva sa, že asi niekde nasáva s Elvisom, ja si však myslím, že už konečne našiel Dům holubí.
To mi pripomína, že sa narodila Eva Holubová, držiteľka diaľkového ovládača a emancipovaná žena živiaca celú rodinu, kým muž sa venuje len svojim koníčkom. 46 rokov sa dožíva Javier Bardem. Dailyfemales si ho asi pamätajú hlavne ako supersamca z Vicky Cristina Barcelona. Musím vás sklamať. V skutočnosti je Javier bezcitný vrah (tu myslím naozaj bezcitný, nie len tak trochu bezcitný, a len k svojim obetiam), absolútne bez emócií a akejkoľvek mimiky. A navyše je vlastne aj škaredý. Pred 16 rokmi zomrel Stanley Kubrick, osvietený mechanizátor citrusových plodov, z ktorých v olovenej veste vytláčal šťavu malej Lolitke.
Narodil sa aj John Irwing, ktorý bol hipsterom ešte predtým, než to bolo in. Postavil si vlastnú továreň na cider a zamestnával tam afroameričanov, akurát sa mu to nejako vymklo spod kontroly a začalo sa mu tam množiť násilie a vlastne aj samotní robotníci. Rád by som vedel, čím si ten chlap v živote prešiel, lebo snáď neexistuje od neho kniha, v ktorej by nespomenul Viedeň, kvapavku, prostitútky, potrat, kvapavku, neveru a grécko-rímske zápasenie. A ešte kvapavku. Vlastne existuje a mám pocit, že je to tá najlepšia. Modlitba za Owena Meanyho. Podobne by oslavoval aj magický realista G. G. Márquez, keby svojich prvých sto rokov nestrávil v samote. Vyskúšal si aj život v Európe, ale rýchlo sa pratal späť do Kolumbie, keď zistil, po čom ide v Španielsku koks. Ako dosť mladý zomrel Nikolaj Vasilievič Gogoľ, autor hry o bezcitnom skorumpovanom revízorovi, ktorý sa neštíti ani fyzického násila na mamičkách s kočíkom, ktoré si len nestihli označiť cestovný lístok. Spravodlivosť však nakoniec zvíťazí a revízor zomiera v biede po tom, čo v gubernii zaviedli bezplatnú MHD.
Pripomíname si aj spisovateľov z našej gubernie, začnem dvomi bernolákovcami. Zomrel Juraj Fándly, ale zase sa narodil Jozef Ignác Bajza. Fándly je považovaný za slovenského Přemka Podlahu, pretože pre lenivých slovenských hospodárov napísal receptár nazvaný Piľní domajší a poľní hospodár, kde síce kritizuje alkoholizmus, ale neváha nám na niekoľkých stranách vysvetliť, ako vypáliť kvalitné pálené a ako zužitkovať to menej kvalitné. Zároveň je prvým katolíckym kňazom, ktorý sa priznal k okultizmu. Svoje satanistické sklony rozpísal vo svojom denníku, neskôr nazvanom Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom. Ale zas sa mu ani nečudujem, keď väčšinu života strávil v dedine Naháč. Taký Bajza, to bol známy bitkár, ktorý rád zabúdal na to, že je farárom. Zo všetkých najviac neznášal práve Fándlyho, hádali sa o slovenčine ako takí diskutéri na Sme, ale pekný deň si veru nepopriali. Nasratý Bajza napísal poriadny hejt Anti-Fándly, reakcia Fándlyho nie je známa, asi od žiaľu začal v Naháči písať niečo o včelách, namiesto toho, aby kontroval Anti-Anti-Fándlym. A ešte si pripomíname smrť Ivana Kraska, ktorý po svojich rodičoch zdedil ornú pôdu nízkej bonity, natoľko zamokrenú, že sa bál vôbec vstúpiť do toho blata a prezentoval svoju dôvodnú obavu o vyklíčenie zasiateho osiva. Svoje pochybnosti o svojej poľnohospodárskej kvalifikáci vyriešil podpálením buriny a kríkov rastúcich na roli a s uspokojením sa pozeral do plameňov spod starej hrušky.
Tentoraz je komančom týždňa módny guru Josif Vissarionovič Stalin, ktorý za veľkého plaču celého pokrokového ľudstva opustil Sovietsky zväz, ale zanechal ho v skvelom stave. To sa už nedá povedať o tom, v akom stave nechali balzamovači jeho telo. Ani Lenin s ním nevydržal v jednom mauzóleu. Ale aby sme komančov nemali málo, narodil sa Gorbačov, podľa súčasných Sovietov zradca tisícročia, ale báťuška Vladimir všetky jeho svinstvá napraví a znovu vytvorí šťastnú ríšu pracujúceho ľudu. Ako decko som vždy hádal, že mapu ktorého svetadielu si to dal Michail vytetovať na plešinu. A to mu tam isto židáci nakreslili, ako veľmi má roztrhať Sojuz. Pred dvomi rokmi nechal Venezuelu v štichu Hugo Chávez, prezident budujúci kresťanský socializmus. Asi je zbytočné pripomínať, že sa ho zbavili Američania, lebo im nechcel predať svoju vlasť. A pred 37 rokmi odletel do vesmíru český europoslanec za KSČM, Vladimír Remek.
Pripomíname si aj smrť Alexandra Yersina, objaviteľa baktérie Yersinia pestis, pôvodcu moru. Yersin bol vlastne človek, čo spoznal stredovek. Narodeniny by oslavoval Arthur Kornberg, ktorý dostal Nobelovku za objav mechanizmu replikácie DNA a tým odštartoval vedeckú revolúciu v life sciences. A celkom dbal aj na výchovu svojich detí. Jeden z jeho synov si povedal, že nebude horší ako otec a doniesol zo Štokholmu do rodiny ďalšieho Alfréda, ďalší syn je tiež nesmierne uznávaný vedec a tretí je architekt navrhujúci labáky. Narodeniny oslavuje David Baltimore, objaviteľ reverznej transkriptázy, enzýmu, ktorý z RNA dokáže urobiť DNA. V labáku je to skvelý nástroj, ale vždy, keď dostanete chrípku, si spomeňte si, aká je to zákerná zbraň. A to nehovorím o HIV a onkovírusoch. Tento týždeň je aj výročie smrti Georgesa Köhlera, človeka, ktorý urobil bunky produkujúce protilátky nesmrteľnými a tie zas urobili nesmrteľným jeho. Bez monoklonových protilátok si už dnes nevieme predstaviť výskum, diagnostiku a v neposlednom rade liečbu mnohých chorôb. V roku 1904 sa narodil George Gamow, ktorý sa jedno sychravé ráno zobudil s tak šialenou bolesťou hlavy, až mal pocit, že mu do nej niekto narval celý vesmír. A Big Bang Theory bola na svete.
