„Najhoršia zo všetkého je bezmocnosť (...s tým nič nenarobíme).“
Žijeme v štáte, ktorý reprezentuje plemenný chrapúň s kachličkovým fetišom, dementná šepkajúca múmia z časov mečiarizmu a ultrahajzel, ktorý by aj so svojou hlavou a blond ježkom mal po správnosti sedieť v base za volebný podvod. V štáte, v ktorom stačí povedať „to nie som ja“ a ste v ažurite. Aj keby vám ukázali vašu fotku z vykrádania zlatníctva, vo vysokom rozlíšení, na ktorej by podľa tuctu expertov sedelo ešte aj rozmiestnenie materských znamienok na tvári. Vládne tu tlupa hochštaplerov, ktorí nás denne okrádajú a smejú sa nám do ksichtu. Ja viem, nič nové. Len sa potrebujem naštartovať. Denne sa stretávame s takými správami, že ak by sme žili v Gotham City, Batman by dávno umrel na celkové vyčerpanie organizmu.
Na opravu výtlkov (topic tejto zimy) ide na celé Slovensko toľko eur, koľko na mesačný nájom za sklad fasciklov nejakej tunelárskej firme. Štátni predstavitelia sa bezostyšne tešia, že zrazili na kolená hajzlov živnostníkov. Štátna kasa je vraj švorc, ale ideme kandidovať na olympiádu (aby chalani Džej a Ty mohli po prijatých zmenách v pásmach ochrany konečne v Tatrách stavať ako na vlastnom). Nechce sa mi vymenúvať všetky tie absurdne bezočivé príklady perfídneho prístupu k hospodáreniu štátu a teda aj k nám všetkým, čo ako blbci chodíme do roboty. Ale priznám sa, že ma to neskutočne serie. A pokiaľ nie ste obyvateľ malého sídla vo veku nad 50 rokov so základným vzdelaním, je veľmi pravdepodobné, že to všetko serie aj vás.
Nechcem hejtovať. To už je vážne únavné. Stačilo. Minule som si po nejakej debate s ministrom vnútra v TV (mlel suverénne, ale totálne chobotiny) povedal, že s tým idem niečo urobiť. Keď vás niekto okradne na ulici, tak sa bránite. Ak vás niekto klame, tak mu to vytmavíte. Ak vás niekto vkuse odrbáva a serie, tak ho vyrazíte. To je normálna reakcia. Ale čo v prípade, ak tým hajzlom, ktorý vám pije krv, je štát? A tí, ktorí ho predstavujú? Čo môžeme robiť? A je vôbec niečo, čo môžeme robiť? Prípadne: Nie je to, čo robiť môžeme, absolútne zbytočné až smiešne? Čo nám zostáva? Aké REÁLNE riešenie? Tieto otázky si v poslednom čase kladiem čoraz častejšie. A pokúsim sa sám pre seba (a možno aj pre vás) na ne odpovedať. Takže - čo robiť?
Voliť či nie?
Najrozumnejšou odpoveďou je „choď voliť“. Zároveň je to však odpoveď zúfalo debilná. Tomu sa vraví rozpor.
1. Môžem ísť voliť, ale koho, kurwa, koho? Môj dedo bol kedysi dávno poslancom za demokratickú stranu. Lebo tomu veril. Nechcel „ryžu“. Nikdy z toho nič nemal. Keď pozerám fotky z otcovho detstva, aj Letanovskom Mlyne to vyzerá honosnejšie. Ale dnes už sa politika ako služba nenosí. Ktorej strane dnes môžeme veriť? O kom môžete povedať, že to je fakt super chlapík, veci rozumie a nejde mu len o seba? Nuž, žiadnej. Pokiaľ viem, vlastného fotra voliť nemožno.* Volíme stranu, ktorá nás najmenej naštvala. Prípadne stranu, ktorá tvrdí, že je proti všetkým ostatným stranám, ktoré nás naštvali. Aby nás potom naštvala už prvý deň po voľbách.
*(...ale nie je to zlý nápad: môcť voliť kohokoľvek. Vážne. Prídete za plentu, tam je zoznam politikov a vy sa na nich môžete vyprdnúť. Do urny sa vhadzuje len lístok, na ktorom sú prázdne riadky, do ktorých doplníte mená ľudí, ktorých si vážite a myslíte si, že dokážu štát viesť).
2. Aký zmysel má moja voľba, keď pomer blbcov a uvažujúcich ľudí je v slovenskom elektoráte už roky konštantný a v prospech tých prvých? (priznajme si, že SDK, ako reprezentant tej rozumnej časti populácie, vládlo len vďaka tomu, že hysterická družinárka sa pohádala s kriminálnym korheľom). Vždy som mal pocit, že všeobecné volebné právo je čosi absolútne nelogické. Prečo mám rešpektovať právo blbcov voliť jednoznačných hlupákov a zlodejov pre par eúr navyše k dôchodku? Prečo má hlas nevzdelaného blba, podľa ktorého je prezidentom komisár Rex, rozhodovať o mojej budúcnosti? Prečo tu neplatí princíp, že na zodpovedný výkon úlohy by mal mať človek vzdelanie? Možno by nebolo zlé, ak by súčasťou hlasovacieho lístku bol krátky test znalosti fungovania politického systému. Snáď by sa nikto nesporil, že test je štandardným spôsobom overenia spôsobilosti človeka vykonávať nejaký úkon. Hlas Luboša, ktorý správne odpovie na všetky otázky, bude mať hodnotu desať bodov. A Gejzov, ktorý nedokáže odpovedať ani na otázku „Čo robí haf?“, bude mať nula bodov. Príde mi to oveľa menej absurdné, ako fakt, že dnes Gejzovia pokojne prehlasujú Lubošov. Pokiaľ bude svojprávnosť a plnoletosť jedinou podmienkou na vstup za plentu, je šanca jednotlivcov presadiť rozumné zmeny pomocou volieb nulová. Ako vravel Winston: “The best argument against democracy is a five-minute conversation with the average voter.“
Zakladanie strán
Ďalšia strelená, aj keď legitímna a často používaná rada znie: Založ si stranu sám! (keď ti nič nevyhovuje, ty prieberčivé hovado!)
Jaska. Po príchode z roboty a okúpaní detí sa tomu môžem tak 1-2 hodinky povenovať, ako hobby. Vymyslím názov - napríklad Hnutie občianskej verejnej neoliberálnej obrody (to kvôli údernej skratke), kamoš navrhne logo, zaregistrujeme sa a vezmem si v robote neplatené voľno, opustím rodinu, budem vybehávať podpisy, maľovať plagátiky, otravovať kamošov na facebooku, aby moje H.O.V.N.O. lajkli atď. Hovadina! Absolútne nereálne. To ešte nespomínam, aké voloviny by sme museli nasľubovať, aby sme aspoň nejako oslovili tupú Slovač. Skôr sa chytí na prísľub darčekovej poukážky do Lidla, než na prísľub morálnejšieho a spravodlivejšieho systému. A mimochodom, aj keď vyhlásime, že chceme bojovať proti oligarchom (ako prapôvod marazmu v SK), musíme si nájsť nejakého, no oligarchu, ktorý zacvaká kampaň. A sme doma! Aj keď na jednu vec som prišiel a mohla by fungovať. Čo tak na kampaň neminúť nič, len sľúbiť na fejsbukoch, že všetky prachy, ktoré moja strana dostane po voľbách od štátu, rozdelím voličom? SaS s 5,88 % dostala 3,4 melca! To vychádza 22€ na hlavu! Ak ma bude voliť celá rodina, dostanú peknú sumičku do rodinného rozpočtu.
Výhody:
- spokojní voliči
- len jeden prísľub, žiadne ďalšie nezmyselné podliezačky
- žiadne zbytočné predvolebné guľáše a „pozabučkové“ podplácanie voličov
- po voľbách by som nezostal nikomu nič dlžný
- celú kampaň by za mňa spravili médiá, ktoré by informovali o škandalóznom prístupe k voľbám.
Protesty
To boli tie „bezpečné“ možnosti, čo môže obyčajný človek robiť, ak sa mu tu nepáči. Menej pohodlné je protestovať. A tak ventilovať svoje nasratie a mať pocit, že účasťou vyjadrujete svoj názor a že nie ste sám a tak nejako...
Ale:
- protestov je málo. A to aj v sezóne.
- ako si vybrať ten správny? Ktorý sa mi hodí? Ema Tekelyová neporadí. Nerád by som urobil po - fa. Na proteste šičiek proti nevyplateniu mzdy by som sa cítil nesvoj.
- protesty sú bezohľadne organizované v čase, keď je normálny človek v robote. Čo tak sobota večer, chalani?
- a čo je najhoršie: Hrozí nebezpečné zistenie, že organizátori protestu sú v konečnom dôsledku ešte väčší babráci, než tí, proti ktorým sa protestuje. Áno, myslím tým protesty Gorila. Bol som na jednom. A videl som vystúpenia tých pošukov: konšpirační teoretici, internetoví revolucionári, hackeri, ezoterické kráľovné. Čisté peklo. Pripomínalo to nejaké varieté. Študentský happening. Imatrikuláciu. Také niečo. Doteraz som presvedčený, že tých „organizátorov“ protestov si vymysleli sami tí, proti ktorým sa protestovalo. (Aby sa toho náhodou nechytili rozumní ľudia) A ak aj nie, celkom iste si mädlili ruky, že sa protesty tak nádherne znemožnili. Rozumní a zamestnaní ľudia nemajú čas a ochotu organizovať po večeroch protesty? No nemajú...
Individuálna občianska neposlušnosť?
Hm, pekné. Ale pískať na píšťalku pred sídlom Starého Uja mi príde detinské. Alebo mám očurať NR SR? Fú.. to fakt takého Fica nasere a na druhý deň zruší odvody dohodárom. Okrem toho som šťankoplachý - neviem čúrať s pocitom, že sa na mňa niekto pozerá. Môžem si prestať plniť záväzky voči štátu? Môžem. Napríklad prestanem platiť dane. Určite získam kopec lajkov, ak si to dám do statusu. Ale to je asi tak všetko. Malo by to význam, ak by sa ku mne pridali aj iní. Ale ako poznám svoju smolu a povahu Slovákov, pridá sa presne nula občanov. A mne narastie penále tak, že budem musieť predať ľavú obličku a možno aj jedno z detí na lekárske pokusy.
Začnime od seba!
Tento funny návod som počul od intelektuálnych snobov v čase Gorila protestov. Akási výzva na „morálnu revolúciu“. Vychádzala z obvinenia všetkých občanov Slovenska, že ak by sa dostali „ku korytu“, boli by takí istí, ako tí, čo sú tam hore. Dokazovali to na princípe, že „celkom iste každý z nás skúša niečo ušetriť na daniach, prípadne sa snaží dohovoriť s policajtmi, aby sa vyhol vysokej pokute“. Ubezpečujem vás, že dane platím v plnej výške, priznávam všetko a pokuty platím. A teraz čo so mnou? Ako mám začať? A okrem toho: Porovnávať princíp, pri ktorom dá chudák žmýkaný živnostník policajtovi 30€ do vrecka, než 100€ do štátnej kasy (prípadne než by mu zobral vodičák za prekročenie 60-ky na diaľničnom obchvate) - s rozkrádaním miliárd, to je, no skrátka bezočivé. Ale skúsme si to predstaviť:
Ráno sa zobudím, a prehlásim: Oddnes som morálny! Odtééé...raz! Už ani kávička doktorovi, ani jedno nezdvihnuté guvno po mojom psovi - a porazím systém. Môj príklad strhne všetkých! Budem inšpirovať sprvu stovky a potom tisíce ľudí. Povedia si: „Aha, aký je ten malý Miško morálny!“ a pôjdu spolu so mnou čistiť vodné toky v obciach Slovenska a zalievať výtlky. A keď to uvidí taký Haščák, pustí pod toľkým náporom morálky do gatí, nechá kľúče v trezore a s hrôzou v očiach zdupká zo Slovenska. Hahahahahahahaaaaaa...!
Odchod do zahraničia
Predposledná možnosť je veľmi jednoduchá: odísť. Ale to je defuckto priznanie si prehry. Odchodom NIČ nezmením. Prenechal by som rodnú hrudku Gejzom. Nemienim sa nechať vyštvať z krajiny, ktorá je aj moja a v ktorej som sa narodil. Tu som hral s kamarátmi guličky. A tých, ktorí tvoria môj okruh priateľov, mám rád. A tí nevolia Fica. Kvôli nim NECHCEM odísť. Aby som potom z pohodlia Kanady nasieral bývalých spoluobčanov rečami o tom, ako to tu je nahovno. Ako keby sme to sami nevedeli.
Čo nám teda zostáva?
Ak vylúčime absurdné možnosti, ako je preriedenie elektorátu ručnými palnými zbraňami, atentát na Súmračnú, prípadne čakanie na to, keď sa Slovensko a jeho občania zmenia sami (LOL), zostáva len jediné:
Nadávanie
Nadávanie na súčasný stav. S kamarátmi, v rodinnom kruhu, s kolegami. A najlepšie na facebooku, alebo v internetových diskusiách. To je predsa taká naša slovenská tradícia. Pandúri nás bičovali, ale všetko sa dalo vydržať, ak sme si mohli večer v krčme zapičovať. Takže u mňa je záver jasný a urobil som všetko, čo je v mojich silách: Napísal som tento článok.
Ďakujem za prečítanie.
Dovidenia.
...čistokrvná depka...
