Mali sme týždne plné udalostí veselých. Mali sme týždne plné udalostí absurdných. Mali sme týždne plné udalostí šialených či neuveriteľných. A tento týžden máme plný udalostí, ktoré sú viac či menej smutné. Áno, aj toto je potrebné na zachovanie krehkej rovnováhy vesmíru. A tento týždeň mi akosi pomaly z každej udalosti vyskakuje tá potvora smrťák.
Preliezol mi úplne všetky rubriky. Aj koncertné. Áno, už som tu spomínal niektoré zle dopadnuvšie koncerty, Roskilde či Bataclan. Z podobného šuplíka tu mám aj dnes. 11 mŕtvych a 26 zranených. Taká bola bilancia koncertu The Who v Cincinnati 3. decembra 1979. Dav ľudí pred vchodom sa zbláznil, keď začuli zvnútra haly tóny zvukovej skúšky, a začali sa tlačiť dopredu. Keďže vnútri boli miesta na sedenie bez priamej rezervácie konkrétnych sedadiel, dav sa nahrnul dopredu a tí, čo skončili na zemi pod nohami, mali smolu. Počtom obetí skromnejší, ale ohlasom hodne silnejší bol výsledok festivalu v Altamonte 6. decembra 1969, ktorý sa zvykne označovať ako smrť hnutia hippies. Rolling Stones boli mierne nasratí, že ich nepozvali na legendárny Woodstock, a rozhodli sa usporiadať vlastný festival v Kalifornii. Dopadlo to zle. Prišlo približne 300.000 ľudí a štyria už neodišli. Traja z nich zahynuli pri bežných nešťastiach a nevzbudili by priveľa pozornosti. Nie tak štvrtá obeť, 18-ročný černoch Meredith Hunter, ktorého počas koncertu Stounov v hladisku ubodali dvaja členovia Hells Angels, ktorí boli najatí ako ochranka pódia. Dnes sa to zdá byť strašná sprostosť, ale v tej dobe pekelní anjeli ešte zďaleka nemali hrôzostrašnú povesť a robili ochranku napríklad aj na festivale v Monterrey, kde všetko prebehlo bez najmenších incidentov. Kalifornia sa spamätávala z besnenia Charlieho Mansona, navyše vražda bola zachytená aj v dokumentárnom filme, ktorý sa na festivale točil. Plus Angels boli rovnako vlasatí ako hippíci a pre bežných slušných Američanov to bola proste všetko jedna verbež.
Ešte jeden pamätný koncert skončil zle v tomto týždni. Ale tu je to nešťastie poslabšie a aj následne nariedené. 4. decembra 1971 skončil koncert Franka Zappy v kasíne v švajčiarskom Montreux požiarom, následkom ktorého slávne kasíno, hostiace predtým niekoľko ročníkov známeho Montreux Jazz Festivalu, ľahlo popolom. Našťastie, nikto pri tom neprišiel o život, aj keď sa tu dá hovoriť o dosť šťastnej náhode, pár mladých ludí uniklo o chlp. Nakoniec nahrávky ohňa a unikajúcich ľudí použil Frank Zappa na jednom zo svojich neskorších albumov. Ale nie kvôli tejto nahrávke tento požiar vošiel do histórie. Na druhom brehu jazera sledovali požiar členovia kapely Deep Purple, ktorí v tej dobe v Montreux nahrávali nejaký materiál na zapožičané mobilné štúdio. A napísali o tom niečo ako Smoke on the Water, Fire in the Sky a Ritchie Blackmore k tomu pribalil možno najslávnejší riff rockovej histórie.
Nešťastie tu mám aj z rubriky rebrík. Vlastne, je to iba taký trochu neveselý príbeh. 7. decembra 1963 vyhrala americkú hitparádu pomerne nezvyčajná nahrávka. Bola po francúzsky a naspievala ju belgická rádová sestra, dominikánka občianskym menom Jeanine Deckers. Pri vstupe do rádu jej povolili nechať si gitaru a občas spievať sestrám piesne o svätom Dominikovi. Neviem, kto jej piesne začul a prišiel s ideou nahratia, ale nápad v kláštore prešiel, samozrejme s tým, že prípadný výťažok pôjde na kláštor. Keď nahrávky počuli vplyvní ľudia u Philips Records v Bruseli, z nákladu pár sto kusov bolo veľa tisíc a pomerne úspešný predaj po celej Európe. Nakoniec padlo rozhodnutie vydať nahrávky aj v Amerike, sestra s rádovým menom Luc-Gabrielle bola nazvaná Sour Sourire, čo znamená sestra úsmev, a po pomerne komplikovanej ceste singel Dominique prerazil až na úplný vrchol americkej hitparády, kde vydržal štyri týždne. A prečo by mal byť tento príbeh smutný? No, ďalej to bolo už len horšie. Sestra Lucka Gabika hodne koncertovala, po pár rokoch vystúpila z rádu a nevedela sa zaradiť do bežného života, a jej ďalšie aktivity nejako nevzbudzovali toľko nadšenia, ako jej one hit wonder. Navyše, po nejakej dobe sa ozvala belgická vláda a začala od nej pýtať dane za obdobie, kedy bola na vrchole. Lenže všetky peniaze išli do kláštora a milej Jeanine neostalo nič. Nakoniec sa so svojou partnerkou, s ktorou sa zoznámili ešte v kláštore, spoločne v roku 1985 zasamovraždili, požrali kvantum barbiturátov.
Dosť bolo zla, dám si aspoň na chvíľu prestávku a aspoň pár noticiek. 5. decembra vyšlo debutové album kapely Black Flag a stalo sa jedným zo základných kameňov hardcoru. 7. decembra 1971 vyšlo debutové album Paula McCartneyho a jeho Wings. A ešte jedna správa o platniach - 6. decembra 2016 po prvýkrát prekročili týždenné tržby z predaja vinylov tržby za download. Holt, pocit výnimočnosti je výborný predajný artikel.
Tak a ideme sa pozrieť hore na rebríky. V roku 1979 viedli UK Chart Police s piesňou Walking on the Moon. V roku 1981 získal svoje jediné UK No.1 Julio Iglesias s piesňou Begin The Beguine, berte to ako kuriozitu. V roku 1982 viedli UK rebríček The Jam a Beat Surrender, v roku 1984 Frankie Goes to Hollywood a The Power of Love. V roku 1986 na vrchol v Británii vystúpali Europe a The Final Countdown. V roku 1989 v USA viedol Billy Joel s piesňou We Didn't Start the Fire. Kuriozitám ešte nie je koniec, v roku 1997 viedli britskú hitparádu Teletubbies s ich intelektuálnym hitom Teletubbies Say Eh-Oh!. No, na dnes zvrhlostí snáď stačilo.
Radšej poďme oslavovať. 3. decembra 1948 sa narodil Ozzy Osbourne (1948), jeden z kmotrov metalu, spevák kultových Black Sabbath. Narodeniny má aj Joe Lally (1963), basák od Fugazi a Bill Steer (1969), gitarista Carcass. 4. decembra sa narodil Dennis Wilson (1944), bubeník Beach Boys, jediný z kapely, ktorý vedel surfovať a okrem iného aj kamarát s Charlesom Mansonom. Narodil sa aj Terry Woods (1947), mandolinista od Pogues, Gary Rossington (1951), gitarista od Lynyrd Skynyrd, Petr Bretislav Chovanec (1964), basák mnou neznášanej kapely Lucie, narodil sa rapper a producent Jay-Z (1969), ďalej Justin Welch (1972), bubeník kapiel Elastica a neskôr Lush a Frank Boeijen (1973), klávesák od Gathering. 5. decembra sa narodil jeden z pionierov rock´n´rollu Little Richard (1932), narodil sa známy americký gitarista JJ Cale (1938), ktorý napríklad napísal pre Claptona pieseň Cocaine. Narodeniny má aj José Carreras (1946), sic nie tak úplne rocker, ale hviezdou je v každom prípade, narodil sa Glen Graham (1968), bubeník Blind Melon a nešťastný Craig Gill (1971), ktorého som nedávno spomínal v smrťákovej rubrike, ako spáchal samovraždu, keď už nevedel vydržať tinnitus trvajúci nejakých dvadsať rokov. 6. decembra sa narodil známy český jazzový basák Miroslav Vitouš (1947), narodil sa americký gitarista Randy Rhoads (1956) hrávajúci pre Ozzyho Osbournea či Quiet Riot, zabil sa ako 26-ročný pri nehode lietadla, narodil sa Peter Buck (1956), gitarista kapely R.E.M., narodil sa David Lovering (1961), bubeník Pixies a vo voľnom čase kúzelník, narodil sa Ben Watt (1962), takto polovica z Everything but the Girl a narodil sa aj Mark Gardener (1969), spevák a gitarista kapely Ride. 7. decembra sa narodil Pavol Hammel (1947), ktorého sem samozrejme dať musím napriek jeho pôsobeniu v bratislavských prehrávkových komisiách. Narodil sa aj jeden z mojich veľkých obľúbencov Tom Waits (1949) s hlasom ako reklama na whisky a Cohibu. Narodil sa aj Huw Chadbourn (1963), klávesák Babybird a Dominic Howard (1977), bubeník Muse. A ešte sa narodila nejaká Darinka Rolincová, ale tej zátvorku nedám. 8. decembra sa narodil symbol všetkých narcisov Jim Morrison (1943), spevák Doors, narodil sa Gregg Allman (1947) od Allman Brothers, jeden z dlhého zoznamu hudobníkov, ktorých smrťák dostal tohto roku, narodil sa Phil Collen (1957), gitarista Def Leppard, narodil sa Paul Rutherford (1959), jeden zo spevákov u Frankie Goes to Hollywood, narodil sa Marty Friedman (1962), dlhoročný gitarista od Megadeth, narodila sa tá srandovná rebelka Sinéad O'Connor (1966), narodil sa Corey Taylor (1973), spevák Slipknot, narodil sa Nick Zinner (1974), gitarista od Yeah Yeah Yeahs a narodeniny má aj istá Nicki Minaj (1984). 9. decembra sa narodil Dennis Dunaway (1946), pôvodný basák Alice Coopera, narodila sa Kat Bjelland (1963), frontmanka Babes in Toyland, narodeniny oslavuje aj Paul Landers (1964), gitarista od Rammstein, Brian Bell (1968), gitarista a spevák od Weezer, oslavoval by aj Zac Foley (1970), basák od EMF, keby sa nebol prefetoval k smrti. Geoff Barrow (1971) z kapely Portishead ešte oslavovať môže, rovnako ako Tré Cool (1972), bubeník Green Day alebo britská speváčka Imogen Heap (1977).
Veru, keď som na začiatku nazval tento týždeň ako smutný, mal som na mysli primárne poslednú rubriku. Tento týždeň tu má smrťák žeň, akú som snáď ešte nepopisoval. Tak do toho a budem stručný, inak by som to dnes ani nedopísal. 3. decembra 1999 zomrel v Kalifornii na rakovinu pľúc známy jazzový spevák Scatman John. 3. decembra 2015 zomrel Scott Weiland, spevák kapiel Stone Temple Pilots a neskôr Velvet Revolver. Celú kariéru zodpovedne pracoval na tom, aby sa ufetoval k smrti, a nakoniec zomrel na zástavu srdca. 4. decembra 1976 sa predávkoval heroínom vtedajší gitarista Deep Purple Tommy Bolin. Takisto 4. decembra, ale v roku 1993 podľahol rakovine prostaty Frank Zappa, jeden z mojich veľkých obľúbencov, aj keď veru medzi intelektuálov moc nezapadám. Do tretice 4. december, rok 2016. To zomrel po dlhej chorobe Radim Hladík, jeden z najlepších gitaristov našich končín, hrával v kapele Blue Effect, s ktorou som ho niekoľkokrát videl naživo (naposledy už s hadičkami v nose, ale furt hral jak ďábel), ale hrával aj s Vargom či Hammelom. 5. decembra 1791 zomrela jedna z prvých celosvetových hviezd popmusic, istý Wolfgang Amadeus Mozart. 5. decembra 1971 zomrel Jiří Grossman, okrem toho, že sa za života stal legendou Semaforu, má na svedomí aj nemálo nahrávok a najmä hodne piesňových textov. 6. decembra 1988 zabil infarkt Roy Orbisona, ktorý sa preslávil ako sólista aj ako jeden z Travelling Wilburys. 7. decembra 2004 rakovina zabila Zuzanu Navarovú, ktorej hlas v kapele Nerez je pre nielen moju generáciu nezabudnuteľný. 7. decembra 2016 prehral svoj boj s rakovinou Greg Lake, basák kapely King Crimson a neskôr zoskupenia Emerson, Lake and Palmer. A 8. decembra sa strieľalo. V roku 1980 päť výstrelov Marca Chapmana pred Dakota House v New Yorku zabilo Johna Lennona, samozrejme, môžete si vybrať aj z množstva konšpiračných vysvetlení. A v roku 2004 ďalší strelec s nie úplne funkčnou hlavou Nathan Gale v meste Columbus v Ohiu vtrhol na pódium, kde zastrelil priamo počas koncertu Dimebaga Darella, bývalého gitaristu kapely Pantera, ktorý práve hral so svojou vtedajšou kapelou Damageplan. A okrem neho ďalších štyroch ľudí. Ďalšieho chcel vziať ako rukojemníka, ale policajný oficier nemal pre toto moc pochopenia a odstrelil ho brokovnicou kalibru 12. A nakoniec 9. december 2002. V ten deň doplatila na zdravý životný štýl Mary Hansen, gitaristka kapely Stereolab. Zrazilo ju nákladné auto, keď jazdila po Londýne na bicykli.
mimochodom, 331
