Pomaly prichádza čas šialenstva zvaný Vianoce. A aj v hudobnej branži začína všetkým zúčastneným solídne prepínať. Rebríčky začínajú okupovať kreatúry vzišlé z rôznych Pop Idolov či X Factorov, prípadne kvôli nejakej veľkej vznešenej charite nahnaných zoskupení nových i starých hviezd, ktoré by v normálnom svete spolu nevydržali v jednej miestnosti ani pätnásť sekúnd bez trestnoprávnych následkov. Zabudnuté hviezdy vydávajú boxové edície so všetkým, čo kedy napáchali vrátane demonahrávok vzniknutých vo veku dvanásť a pol roka, marketingoví guruovia vymýšľajú tie najnemožnejšie formy merchu, na ktorom by vymačkali z verných fanúšikov aj tie posledné centy z peňaženiek.
Napríklad 50 Cent takto 30. novembra 2005 ohlásil uvedenie jeho série sexuálnych hračiek pre jeho verné fanúšičky, zahŕňajúcej aj verný vibrátor, akurát vyvedený v rapperovej obľúbenej modrej farbe. Pravda, nenašiel som nikde recenzentku, ktorá by fundovane vedela porovnať vernosť k predlohe. Aký úspech 50 Cent na danom trhu zaznamenal, nevedno, ale dnes je možné si takto napríklad zakúpiť sadu vibrátorov od kapely Motörhead.
Ale nová doba sa neprejavuje iba v kreativite vecí hmotných. 29. novembra 2016 duo neznámych minneapoliských hudobníkov Lydia Liza a Josiah Lemanski zverejnili na soundcloude svoju genderovo vyváženú verziu klasického vianočného duetu Baby, it´s Cold Outside, ktorý pôvodne vznikol v roku 1944 a za roky ho naspievali napríklad Dean Martin, Ray Charles či Dolly Patron. A nikomu neprišiel ničím závadný, proste zamilovaná pieseň, kde sa milý snaží prehovoriť svoju milú, aby ho pustila k sebe domov do teplúčka, lebo vonku mrzne a cesta domov je dlhá a nebezpečná. Ale v dnešnej dobe už je toto neprípustné, v genderovo vyváženej verzii mladík sa rozhodne ostať vonku a zmrznúť, pretože rešpektuje dievčinino výhradné právo povedať nie a chce, aby sa ona cítila doma bezpečne. Samozrejme, zo skladby sa stala celonárodná polemika, do ktorej feministky zamontovali aj Trumpa a jediným porazeným ostal zdravý rozum.
Vlastne, zdravý rozum a vianočné piesne, to nikdy moc nešlo k sebe. Napríklad už v roku 1957, konkrétne 2. decembra, vedenie s okamžitou platnosťou vyhodilo rádiového DJ-a Ala Priddyho z Oregonského rádia KEX, pretože si dovolil do éteru pustiť skladbu White Christmas vo verzii od Elvisa Presleyho. Podľa vedenia stanice Elvisova verzia znesväcuje ducha Vianoc a ide proti pôvodnému zámeru skladateľa. Ako keby práve toto bolo závadou. Ale stala sa zradná vec, poslucháči danú argumentáciu nejako nevzali, rádio zaplavili kopou rozhorčených listov a o dva týždne neskôr vedenie s kyslými ksichtami vzalo milého Ala naspäť za mikrofón. A samozrejme, Elvis mohol naďalej do vysielania takisto.
Radšej pár noticiek bez závadných súvislostí. 26. novembra vyšiel singel Anarchy in the UK od Sex Pistols, ich jediná nahrávka u EMI, vyhodili ich o necelé dva mesiace neskôr. Dostala sa tuším na 38. miesto UK Chart, čo sa vo vianočnom období tak trochu dalo čakať. O niečo úspešnejšia nahrávka vyšla 30. novembra 1982, to Michael Jackson vydal svoj album Thriller, ktorý sa stal najpredávanejším hudobným albumom všetkých čias. A to s veľkým náskokom, dodnes sa jeho predaje odhadujú na viac ako 100 miliónov kópií celosvetovo, druhý naj album v poradí je niekde pod 60. A ešte niečo na potvrdenie, že ľudská blbosť sa hudobnej branži nijako nevyhýba. 27. novembra 1981 spustila British Phonographic Industry veľkú kampaň, ktorej mottom bolo "home taping was wiping out music" a zapojili sa do nej mená ako Elton John, Cliff Richard, Boomtown Rats či 10cc. Kampaní s podobným posolstvom sa vystriedalo už mnoho, mení sa iba odkazované technické prevedenie, od pások sa prešlo kopírovaním CD-čiek až po sťahovanie, len tá mrcha muzika jaksi furt nie a nie skapať.
A hybaj na rebrík. Pomaly nám začína obdobie ohavných vianočných piesní, ale, samozrejme, nájdu sa aj iné ohavnosti. Naríklad v tomto týždni sa dostali na vrcholy hitparád aj zvrhlosti typu (I've Had) The Time of My Life od dvojice Bill Medley a Jennifer Warnes, či I Will Always Love You vo verzii od Whitney Houston. Mne je jedno, aké pekné spomienky sa vám viažu s tou dobou, tie piesne sú ohavné a bodka. Ak chcete pekný oplodňovák, tak jeden vyhral americkú hitparádu v roku 1960, konkrétne Elvisova pieseň Are You Lonesome Tonight. V roku 1975 sa na vrchol UK Chart dostala pieseň Bohemian Rhapsody od Queen, ja síce úplne nezdieľam názor, že ide o dielo kolosálneho významu, ale pokladám to za jeden z ich lepších záchvevov. V roku 1978 viedol v UK Rod Steward s piesňou Do Ya Think I'm Sexy?, to ešte vládal udržať moč. V roku 1999 vo Fínsku viedli HIM a Join Me in Death a v roku 2006 s piesňou In Joy and Sorrow. A nie, nepatrí to do tej istej škatule ako tie dve veci na začiatku odstavca.
Aj tento týždeň sa nejakí tí oslávenci nazbierajú. 26. novembra sa narodila Anna Mae Bullock, známejšia pod menom Tina Turner (1939), dnes hrdá občianka Švajčiarska, narodil sa Adam Gaynor (1963), gitarista Matchbox 20, narodil sa John Stirratt (1967), basák kapely Wilco, narodil sa DJ Khaled (1970) a narodeniny má aj istá Natasha Bedingfield (1981). 27. novembra sa narodil Jimi Hendrix (1942), asi najinšpiratívnejší rockový gitarista histórie, narodil sa Charlie Burchill (1959), gitarista Simple Minds, narodil sa Charlie Benante (1962), mlátič do škopkov u Anthrax, narodil sa Mike Bordin (1962), mlátič do škopkov u Faith No More, narodil sa Wallis Buchanan (1965), ktorý u Jamiroquai hrával na didgeridoo napriek tomu, že je to Jamaičan, narodil sa Shane Embury (1967), basák od Napalm Death a oslavuje aj Rakúšan Marcus Füreder zvaný Parov Stelar (1974) alebo Mike Skinner (1978), známy svojím projektom The Streets. 28. novembra sa narodil Berry Gordy (1929), bývalý boxer, ktorý je tu kvôli tomu, že založil slávne vydavateľstvo Motown Records. Narodil sa aj ďalší z bubeníkov seattleskej vlny Matt Cameron (1962) od Soundgarden či Pearl Jam, narodil sa Matt Cheslin (1970), basák od Ned´s Atomic Dustbin, narodil sa Jesper Strömblad (1972), ktorý býval gitaristom u Inflames a narodil sa Sigurd Wongraven, frontman Satyricon. 29. novembra sa narodil britský bluesman John Mayall (1933), frontman vlastnej kapely Bluesbreakers, s ktorými si zahral aj na Bratislavskej lýre, narodil sa Denny Doherty (1940) známy od Mamas and Papas, narodil sa Barry Goudreau (1951), pôvodný gitarista Boston, narodil sa Andy LaRocque (1962), gitarista od Kinga Diamonda, narodeniny slávi aj Martin Carr (1968), gitarista od Boo Radleys a Frank Delgado (1970), klávesák Deftones. 30. novembra má narodeniny Roger Glover (1945), basák klasickej zostavy Deep Purple. Narodeniny má aj istý William Michael Albert Broad, o niečo známejší pod menom Billy Idol (1955), pôvodným povolaním pankáč z kapely Generation X. Ešte v ten deň oslavujú aj John Ashton (1957) známy najmä ako gitarista Psychedelic Furs, Cherie Currie (1959), večne sfetovaná speváčka Runaways, Mike Stone (1969), ktorý býval gitaristom u Queensryche či John Moyer (1973), basák od Disturbed. 1. decembra sa narodil Woody Allen, ten, ktorý je známy okrem iného aj tým, že si nechodí po Oscara, pretože v ten večer vždy hráva na klarinet v istom jazzovom klube. Čo je síce milá historka a aj bude mať istý reálny základ, ale na zátvorku je to málo. Radšej prejdem k ozajstnejším muzikantom, v ten deň má narodeniny napríklad John Densmore (1944), ktorý býval bubeníkom u Doors, ktorých mimochodom tiež nemám moc v láske, aj keď uznávam, že pár výborných piesní na rováši majú. Len ja som proste alergický na týpkov ako Morrison. Ale poďme ďalej, narodil sa aj Eric Bloom (1944), spevák a gitarista od Blue Öyster Cult, narodil sa famózny basák a nočný výtržník Jaco Pastorius (1951), narodil sa Chris Poland (1957), ktorý hrával gitaru u Megadeth, narodil sa bubeník Mars Volta a neskôr Queen of the Stone Age Jon Theodore (1973) a narodil sa aj Brad Delson (1977), gitarista od Linkin Park. A nepridám vám jedno strašidelné meno z domácej scény, lebo by celé osadenstvo chytilo toho najhoršieho mysliteľného ušného červa, ktorý by ich kváril minimálne do Vianoc. A to vám neurobím, lebo ja som človek milý, láskyplný a dobroprajný. Posledný deň tohto týždňa, 2. december, je trochu slabší, narodil sa Rick Savage (1960), basák od Def Leppard, narodil sa Nate Mendel (1968), basák Foo Fighters, narodila sa Donna Matthews (1971), gitaristka kapely Elastica a narodil sa aj Chris Wolstenholme (1978), basák od Muse. Samozrejme, nebudem spomínať, že sa narodili nejaké Furtado či Spears, ale mal by som spomenúť, že toť u susedov sa narodil Michael Viktořík (1965) z výbornej kapely J.A.R.
Tak, a nakoniec tu mám toho pána s kosou. Keďže za posledné týždne tá potvora bola priam nemiestne pracovitá, snáď si teraz skutočne vyberie pokojnejší týždeň. Alebo aj dva by mohla. V každom prípade, dnes tu mám 28. november 1993, kedy sa pri autonehode v Kalifornii zabil Jerry Edmonton, bubeník kapely Steppenwolf. 29. novembra 2001 zomrel na následky rakoviny George Harrison, gitarista Beatles a po ich rozpade dosť úspešný sólista, či člen výborného projektu Traveling Wilburys. A 2. decembra 2009 zomrel takisto na raka Eric Woolfson, klávesák, jeden z dvoch zakladateľov kapely Alan Parsons Project.
mimochodom, 329
