Nespravodlivosť vládne svetu. A teraz nemyslím iba na neodškriepiteľnú skutočnosť, ako sa nevďačný svet správa k nám, spravodlivým, skromným, pracovitým a maximálne zodpovedným jedincom. Ako sme ustrkovaní, ubíjaní a dennodenne na rebríčku preskakovaní všetkými ostatnými. Ktorí sú samozrejme bez najmenších pochybností svine, sebestredné hovädá a doprdelevlezci bez chrbtovej kosti. Nie, o takejto donebavolajúcej a priam kolosálnej nespravodlivosti to teraz nebude. Ale obraz sveta by nebol úplný, keby ho okrem tých našich, skutočne dôležitých a nadlimitne prerastených nespravodlivostí dopĺňali i nespravodlivosti síce malé, viac-menej bezvýznamné, ale zato dejúce sa niekomu inému. A aspoň to dokáže trochu potešiť.
16. mája 1977 noviny London Evening Standard priniesli správu, že na letisku v Atlante bol zadržaný Robert Plant, spevák kapely Led Zeppelin. Že vraj bol napitý jak sjuelyn a na dôvažok, keď sa ho chrabrí ochrancovia zákonnosti pokúšali spacifikovať, začal sa oháňať okolo seba nožom. Samozrejme, podobné incidenty majú rockové hviezdy v základnom popise práce a nikoho by podobná správa neprekvapila. Okrem Roberta Planta, ktorý ten deň spokojne sedel doma vo svojom dome vo Walese a netušil, že jeho robotu za neho odvádza niekto, kto sa na neho iba podobá. No, mne sa také veru nestane, ja si musím všetko oddrieť sám a navyše odmena je absolútne neadekvátna. Ale to o tej nespravodlivosti som už spomínal. A navyše Plantovi sa tie noviny na druhý deň ospravedlnili.
20. mája 1969 sa značná nespravodlivosť prihodila na štadióne Dodgers istému Petrovi Ceterovi, takto spevákovi kapely Chicago z Chicaga na zápase Dodgers – Chicago Cubs. Táto nespravodlivosť mala formu sánky zlomenej na troch miestach a pôvodcom bola štvorica mariňákov. Cetera cítil ako ujmu, že dôvodom na útok boli jeho dlhé vlasy, zrejme by bol spokojnejší, keby mu rozbili hubu s odôvodnením, že na "If You Leave Me Now" sa blbo pochoduje. Ale je aj nejaká nenulová pravdepodobnosť, že štvoricu mariňákov v dresoch Dodgers iritovalo do istej miery i to, že vlasatý Peter nepokryte fandil Cubs. Buď ako buď, Peter skončil na pár dní na jednotke intenzívnej starostlivosti. A nadchádzajúce turné odspieval so zadrôtovanou hubou. Doslova, neviem si to dosť dobre predstaviť.
Nespravodlivosť dostihla i Tommy Leeho, bubeníka kapely Mötley Crüe a tou dobou manžela Pamely Anderson, tej chodiacej reklamy na silikón. 20. mája 1998 bol odsúdený na šesť mesiacov trestnice plus trojročná podmienka. A pritom, keď sa Pamela namaľovala, vlastne skoro nič nebolo na nej vidieť. Navyše po návrate z lochu ho doma čakali papiere na rozvod. Veru, smutný príbeh. Rozvádzať sa predsa dá aj veselšie. Taká Shania Twain sa 15. mája 2008 po štrnástich rokoch rozviedla s producentom jej albumov Muttom Langem. Tento si obratom zobral za ženu Shaniinu najlepšiu kamarátku Marie-Anne Thiébaud a Shania po nejakej dobe uzavrela manželstvo s Marie-Anninym exmanželom.
Pár noticiek ešte k aktuálnemu týždňu. 18. mája 1967 boli Beatles vybratí za zástupcov Británie v prvom celosvetovom satelitnom televíznom vysielaní. Extra pre túto príležitosť napísali pieseň "All You Need is Love". BBC totiž mala požiadavku, aby text piesne bol čo najjednoduchší, keďže sa mala vysielať i do neanglofónnych krajín. 19. mája vydali Dire Straits svoj prvý singel "Sultains of Swing" a hneď z toho bol hit. Nahrávanie stálo 120Ł, dobre investované peniaze. 20. mája 1966 odohrali prvý koncert Captain Beefheart and his Magic Band niekde v San Franciscu. A konečne, Eurovízia. Túto odpornosť dokázali 20. mája 2006 vyhrať Lordi.
Tak a snáď sa niečo nájde v tohtotýždňových hitparádach. V roku 1970 sa na vrchol UK Chart dostal anglický futbalový tím s piesňou "Back Home". Touto piesňou začala tradícia piesní, ktoré anglickí futbaloví reprezentanti zvyknú naspievať pred nejakým tým významným turnajom, a táto tradícia vlastne trvá dodnes. Viaceré z tých piesní sa dostali na vrchol, a tuším jedna či dve sa dokonca dajú aj počúvať. Iba mi je záhadou, prečo sa žiadna z tých piesní nevolala napríklad "England´s Penalty Shootout Hell". Snáď nabudúce. Ale naspäť k hudbe. V roku 1972 boli na vrchole rebríčkov v UK T-Rex a "Metal Guru". V roku 1975 na Novom Zealande viedol David Bovie a "Young Americans", nikde inde sa táto pieseň nejako vysoko nedostala, asi inde mladých amíkov až tak radi nemajú. V roku 1985 viedli US Billboard Simple Minds a "Don´t You", v roku 1987 zas U2 a "With or Without You". Na tom Zealande majú vkus, v roku 1989 u nich viedli The Cult a "Fire Woman". Tým anglánom z futbalu o tejto dobe zrejme šibe častejšie, v roku 1994 vyhrali UK Chart pre zmenu hráči ManU s piesňou "Come On You Reds". Čo je pomerne zvláštne, pretože Manchester nie je zas až také veľké mesto a priaznivci West Hamu asi túto pieseň moc húfne nekupovali.
Na rade sú oslávenci. 14. mája sa narodil Jack Bruce (1943) basák, hrával s Manfredom Mannom, ale ja si ho pamätám samozrejme najmä kvôli jeho hre v kapele Cream. Narodil sa aj David Byrne (1952), spevák z Talking Heads a neskorší úspešný sólista, C. C. DeVille (1962), sólový gitarista z Poison, Ian Astbury (1962), spevák kultových Cult, Eric Peterson (1964), gitarista z Testament, či Mike Inez (1966), ktorý nejakú dobu hrával basu v Alice in Chains a neskôr hrával so Slashom. 15. mája sa narodil Brian Eno (1948), pionier elektronickej ambientnej hudby, začínal v Roxy Music s Brianom Ferrym, neskôr sa dal na sólovú dráhu, a okrem toho ako spoluhráč či producent spolupracoval s toľkými známymi menami, že by som nimi zapratal polku článku. Narodil sa aj Gary Thain (1948), basák Uriah Heep a neskorší člen klubu 27, istý Mike Oldfield (1953), ktorého hudbe som nikdy neprišiel na chuť, Andrew Eldritch (1959), frontman výborných Sisters of Mercy, rapper Melle Mel (1961), líder Grandmaster Flash and the Furious Five, Jon Sevink (1965), husľový fidlikant z Levellers, alebo Pete Wiggs (1966) zo Saint Etienne. 16. mája sa narodil Robert Fripp (1946), gitarista z King Crimson, ďalej Boyd Tinsley (1964), fantastický huslista hrajúci v Dave Matthews Band, Rachel Goswell (1971), speváčka zo Slowdive, ktorých môžete toho roku vidieť na Pohode a celkom sa na nich teším, Simon Katz (1971), bývalý gitarista z Jamiroquai a hral i s Gorillaz, Will White (1973) aka polovica z Propellerheads, a nakoniec aj Emiliana Torrini (1977), ktorej meno, počerný zjav či piesne o džungli jasne naznačujú, že je Islanďanka. 17. mája sa narodil americký bluesman Taj Mahal (1942), narodil sa aj Paul Di'Anno (1959), ktorý bol pôvodný spevák v Iron Maiden, narodilo sa nejaké Enya (1961), ktoré malo pekne ostať spievať v Clanad a dnes by som o tom písal krajšie. Narodil sa aj Page McConnell (1963), klávesák z Phish, narodeniny má aj Trent Reznor (1965) z Nine Inch Nails, Simon Friend (1967), spevák Levellers, a narodeniny má aj Josh Homme (1973), frontman výborných Queens of the Stone Age. 18. mája sa narodil jeden z najlepších klávesákov rockovej éry, Rick Wakeman (1949), hrával napríklad v Yes, ale platí o ňom podobné, ako som písal o Brianovi Enovi – zoznam tých, s ktorými hrával či nahrával, by bol na druhú polku článku. Ďalej má narodeniny aj Mark Mothersbaugh (1950), spevák a klávesák z bláznivej kapely DEVO, Russell Senior (1961), gitarista a husličkár od Pulp, narodila sa aj americká pesničkárka Martika (1969) a aj Billy Howerdel (1970), gitarista z kapely Perfect Circle. 19. mája sa narodil Pete Townshend (1945), vynálezca veterného mlyna a popri tom ešte aj gitarista kapely Who, Steve Currie (1947), basák od T-Rex, Dusty Hill (1949), druhá najväčšia brada v ZZ Top a okrem toho im ešte i na basu hrá, Joey Ramone (1951), spevák z Ramones. Všetko výborné kapely. Narodil sa aj Paul Hartnoll (1968) z Orbital. 20. mája sa narodil Joe Cocker (1944), snáď ho netreba predstavovať. Narodilo sa aj nejaké Cher (1946), pohlavie neznáme, materiál umelá hmota. Narodil sa aj fotograf a filmár Anton Corbijn (1955), o ktorom síce netuším, či niekedy aj na niečo hral, ale minimálne kvôli svojej práci pre Joy Division či Depeche Mode sem určite patrí. Narodil sa aj Brian Nash (1963), gitarista z Frankie Goes to Hollywood, Tom Gorman (1966), gitarista z Belly a nakoniec aj rapper Busta Rhymes (1972).
V umrlčej krypte je tento týždeň veru dobrá spoločnosť. 14. mája 1998 umrel Frank Sinatra, nie ten jr, ale ten Sinatra. Ani ja som ešte pred pár mesiacmi netušil, že nie je Sinatra ako Sinatra, teda, samozrejme, že Nancy od otecka rozoznám. Ale on je aj rozdiel Frank a Frank. No, dobre, nechajme lokálnych mafiánov tak a spomeňme, že 14. mája 2015 umrel jeden z kráľov bluesovej gitary, B. B. King. Veď to kraľovanie mal i v mene nakoniec. 15. mája 2003 umrela June Carter, country speváčka a celoživotná osudová žena Johnnyho Casha. Ten umrel asi pol roka po nej. 16. mája 2010 umrel Ronnie James Dio. Či sa dostal do rockového neba je otázne, keďže okrem toho, že spieval jak ďábel sám, preslávil sa aj ukazovaním toho rohatého gesta, ktoré vlastne vďaka nemu u rockerov zľudovelo. Ale vlastne, čo ja viem o tom, kde je vlastne rockové nebo. Možno je to práve to miesto, ktoré má na božskom katastri zapísaný satanáš. A konečne 18. mája 1978 si Ian Curtis povedal, že áno, klub 27 je síce fajn, ale kto má tak dlho čakať. Pustil si album Iggyho Popa, napísal pár viet na rozlúčku, zobral povraz a hybaj ho otestovať zemskú príťažlivosť.
