Tak tu máme Deň víťazstva. Zlo bolo porazené a zdalo sa, že aj navždy zničené, svastika hodená do ohňa hory osudu. Nechcem písať o tom, ako hnedý mor znovu silnie. Chcem písať o slobode. Nie o slobode vybrať si na počúvanie expres rádio alebo jeblé melódie, ani o slobode výberu medzi jednotlivými nezameniteľnými slovenskými superstár, tlačiac poloprázdny vozík v Kauflande. Ale o slobode, ktorá je najdôležitejšia vec pre človeka na celom svete. To je vtedy, keď sa človek nebojí rozmýšlať.
Slobodu si veľmi cenil i istý Elmer Edward Solly. Bohužiaľ pre neho, reálne si v štátnej trestnici odpykával svojich 20 rokov za zabitie dieťaťa. Ale jeho túžba bola silnejšia a jedného dňa roku 1974 zmizol. 27 rokov sa úspešne skrýval. Teda, ani moc nie. Žil na Floride pod menom Danny Catalano a prehlasoval o sebe, že je bývalým spevákom známej floridskej doo-wap kapely Sha Na Na. Síce chlapík, za ktorého sa vydával, umrel v roku 1974 na predávkovanie heroínom, ale milý Edward dokázal oblbnúť každého. Mal svoju webovú stránku, kde sa dali objednať jeho cédečka a boli tam tour dáta, mal svoj pravidelný program v miestnom klube s doprovodnou kapelou, ktorej členovia pokladali za veľkú česť, že môžu hrať s legendou. Nakoniec ho ale moc dostihla. Na jednej z fotiek na jeho webe niekto spoznal jeho tetovanie, ktoré mal už v dobe, keď si išiel sadnúť do štátnej opatery. A tak 10. mája 2001 jeho túžbu po slobode ukončilo šesť ozbrojených US marshallov.
Sú ľudia, ktorí hocijaké obmedzenie slobody nesú ťažko. A najmä v tak závažnej veci, akou je hudba. Napríklad DJ rádia BBC1 Johnmy Walker 8. mája ohlásil svoj odchod zo stanice. Pretože jeho nadriadení od neho chceli, aby predstieral, že má rád Bay City Rollers. Bob Dylan zas odišiel 12. mája 1963 zo show Eda Sullivana, pretože mu nechceli dovoliť zahrať skladbu Talking John Birch Paranoid Blues. Vraj zosmiešňuje americkú armádu. Sinead O´Connor nijakú pieseň nezakazovali, iba do Saturday Night Live, kde mala 12. mája 1990 účinkovať, pozvali vyhláseného macha a mysogýna Andrewa Claya, a toto jej stačilo na nie.
Ale niekedy sa človek časti slobody vzdá celkom rád. Takto Brian May sa 13. mája 2007 odovzdal do opatery polície, kým nechytia istého psychopata, ktorý bol presvedčený, že on je skutočný Brian May a Brian May mu ukradol jeho identitu rockovej hviezdy. A rozhodol sa nepravého Briana Maya zniesť zo sveta, čo mu oznámil v liste podpísanom ako Brian May. No, rozumiete tomu snáď.
Rocková hviezda, apropo. To takí Led Zeppelin sa ako skutočné hviezdy museli cítiť minimálne od 11. mája 1974, kedy zavítali na koncert Elvisa Presleyho v Los Angeles Forum. Elvis ich poznal, prihovoril sa im počas show z pódia, po koncerte ich pozval do backstage, dve hodiny si pokecali. A Elvis si od všetkých štyroch cepelínov vypýtal autogramy pre svoju dcéru. Nu, u nás máme nemálo hviezd, ktorí sú majstri sveta a pritom ich v Hainburgu nikto nepozná. Nie, milí moji. Slávni by ste boli, keby si Elvis od vás vypýtal autogram.
Ešte niekoľko noticiek. 7. mája 1972 si istý Reginald Dwight zmenil meno na ľahšie zapamätateľné Elton John. 10. mája 1963 sa na vrchol UK album chart dostala debutová platňa Beatles a vydržala na jednotke 30 týždňov, čo je vraj dodnes najdlhšia nepretržitá doba, ako nejaký album na jednotke vydržal. A po tých 30 týždňoch ho vystriedal druhý album Beatles, pre zmenu na 21 týždňov. Toho istého dňa, 10. mája 1963, nahrali istí Rolling Stones svoj prvý singel, cover piesne od Chucka Berryho Come On. 12. mája 1967 vyšiel prvý album Jimi Hendrix Experience zvaný Are You Experienced? O rok neskôr odohral Brian Jones svoj posledný koncert s Rolling Stones. A 12. mája 1981 zbankrotoval Meat Loaf.
Snáď niečo nájdem i v tohtotýždňových rebríkoch. V roku 1964 viedol rebríček US Billboard Louis Armstrong a Hello Dolly. V roku 1977 zasa Eagles a Hotel California. V roku 1986 v US viedli Pet Shop Boys a West End Girls a v UK zas Falco a Rock Me Amadeus. V roku 1988 v Írsku viedol Billy Bragg a She´s Leaving Home. V roku 1993 v Austrálii viedli Faith No More a ich verzia Easy. V Kanade v roku 2007 viedli Nine Inch Nails a Survivalism. Kanada je zrejme krajina klincom zasľúbená, viedli tam i rok predtým s inou piesňou 9 týždňov v kuse. A to je všetko, nič moc veru.
Tak je tu čas oslávencov. 7. mája sa narodil Bill Kreutzmann (1946), bubeník z Grateful Dead, Bernie Marsden (1951), gitarista z Whitesnake a autor ich najväčších hitov, Anne Dudley (1956), klávesáčka z Art of Noise, Phill Campbell (1961), gitarista Motorhead, alebo Matt Helders (1986), bubeník Arctic Monkeys. 8. mája musím v prvom rade spomenúť Roberta Johnsona (1911), kráľa delta blues, ktorý svoju dušu vymenil s diablom za gitaru. Okrem neho sa narodil Jim Sherwood (1942), ktorý hrával saxofóny v Mothers of Invention Franka Zappu, narodil sa aj Garry Glitter (1944), kráľ glam rocku, narodeniny má aj Bill Legend (1944), bubeník z T-Rex, Chris Frantz (1951), bubeník Talking Heads, Tom Tom Club a niečo si odbúchal aj v Gorillaz, a malú zbierku bubeníkov pre tento deň zakončia Alex Van Halen (1953), samozrejme z kapely Van Halen, a Dave Rowntree (1964) z Blur. Narodila sa aj Candice Night (1971), do ktorej modrých kukadiel sa Ritchie Blackmoore zakukal tak, že sa úplne zbláznil. A nakoniec spomeniem bluesového čarostrelca s gitarou Joe Bonnamassu (1977), Enriqueho Iglesiasa nespomeniem a nespomeniem. 9. mája sa narodil Bulat Okudžava (1924), ruský rebel s gitarou, John Edwards (1953), basák zo Status Quo, David Gahan (1962) z Depeche Mode, Paul Heaton (1962), spevák z Housemartins a neskôr aj Beatiful South, obe kapely mám moc rád. Oslavujú aj Ghostface Killah (1970) z Wu-Tang Clan a Paul McGuigan (1971), basák z Oasis. 10. mája sa narodil Fred Astaire (1899), myslím, že sem celkom patrí. Narodil sa aj škótsky pesničkár Donovan (1946), ďalej Karl Hyde (1957), polovica z Underworld, istý John Simon Ritchie zvaný Sid Vicious (1957), ktorého kultovosti v istých kruhoch nie celkom rozumiem. Narodeniný má al nejaký Paul Hewson zvaný Bono Vox a dnes už len Bono (1960), spevák z U2, a prevarený aktivista, Krist Novoselic (1965), čo ťahal basu v Nirvane. Pamätám sa, ako po konci Nirvany vydali albumy aj Kris Novoselic, aj Dave Grohl s Foo Fighters. A ako recenzenti v R&P tú Kristovu dosku vychválili do neba, že je vidieť, že chalan i v Nirvane bol spoluatorom, a Daveovu prvotinu zopsuli pod černú zem. Že je vidieť, prečo v Nirvane iba búchal. No, nie všetko vyjde. Ešte z tohoto dňa stojí za spomienku Torbjørn Brundtland (1975) z nórskych Röyksopp, Stuart Braithwaite (1976), gitarista Mogwai alebo Keith Murray (1977), gitarista a spevák z We Are Scientist. 11. mája sa narodil Eric Burdon (1941), spevák Animals, Jonathan Jeczalik (1955), zakladajúci člen Art of Noise, Greg Dulli (1965), frontman ďalších mojich obľúbencov Afghan Whigs, či Avtar Singh (1965), spevák Cornershop. Ešte pár ťažkých kovových váh - Mike Sifringer (1965), gitarista z Destruction, Christoph Schneider (1966), bubeník Rammstein a Perttu Kivilaakso (1978), jeden z kvarteta Apocalyptica. 12. mája sa narodil Ian Dury (1942), spevák Blockheads, jedinej punkovej kapely, ktorá v dobe prvej vlny punku dokázala dostať niektorý svoj singel na vrchol britskej hitparády. A okrem toho naspieval i pieseň s názvom Sex, Drugs & Rock´n´roll a tento slogan pomerne zľudovel. Ešte tento deň oslavujú napríklad Steve Winwood (1948), Mark Colwill (1960) z Tindersticks, Billy Duffy (1961), gitarista vynikajúcej kapely The Cult, alebo Brett Gurewitz (1962), gitarista, skladateľ a duša mojich ďalších veľkých obľubencov Bad Religion. 13. mája sa narodil Peter Hapka (1944), ale aj Danny Kirwan (1950), gitarista a spevák rannej zostavy Fleetwood Mac, istý Stevland Judkins, ktorý si nechal vravieť Stevie Wonder (1950), istý Paul Thompson (1951), takto bubeník v Roxy Music, otec deathmetalu Chuck Schuldiner (1967), spevák kapely Death, buď mu zem ľahká, narodila sa aj britská speváčka Allison Goldfrapp (1968) a Chris Barker aka Chris #2 (1980), basák Anti-Flag.
Mám tu ešte dve prominentné mŕtvoly na tento týždeň. 11. mája 2003 umrel Noel Redding, ktorý hrával na basu s Hendrixom v Experience, a hrával teda parádne. A 11. mája 1981 umrel na rakovinu všetkého možného Bob Marley, keďže vytrvalo odmietal štandardné liečenie. Ak mu pôjdete na hrob, viete, akú kytku máte doniesť.
