Byl první máj, byl lásky čas... ale nie, o láske tu písať nebudem. Áno, samozrejme, láska je zrejme najčastejším motívom všetkých piesní a určite preveľa muzikantov chmatlo ten svoj inštrument do rúk kvôli neistej vidine príťažlivosti u nejakého toho jedinca preferovaného pohlavia. Ale prvý máj je sviatok roboty. Samozrejme, k tomu incidentu z roku 1887 sa hrdo hlásia aj všetci anarchisti, pankáči, crusteri a podobná verbež, ktorú mám tak rád.
Títo majú na prvého mája tradičné pouličné veselice, kde sa stretávajú s podobne veselo naladenými tlupami holých hláv, prípadne s o niečo organizovanejšími tlupami obrnených hláv. A vtedy začne ten správny pouličný happening. Večer sa preživší a nezatknutí stretnú niekde pod pódiom a nastáva čas, aby muzikanti si spomenuli na hlavného oslávenca dňa. Na robotu.
A za robotu predsa náleží zodpovedajúca pláca, ako by určite reagovali ďalší z uzurpovačov toho prvého mája, ľavičiari všetkých druhov. A nie, že odmakáš dve šichty a vykorisťovateľ ti chce preplatiť iba jednu. Toto nasere, dôverne to poznám z čias, keď som ako študent robil v divadle. A nasralo to aj Twiggsa Lyndona, tour manažéra kapely Allman Brothers. Tí odohrali kdesi v Clevelande dohodnuté dve vystúpenia v jednom miestnom klube po 500 $ za každé, a keď malo prísť k plateniu, majiteľ im chcel dať iba jedných 500 $ s tým, že na prvý koncert meškali. Twiggs, keď sa to dozvedel, vyrazil z hotela do klubu za majiteľom. Ich výmena názorov skončila tak, že Twiggiho kudla sa párkrát zaborila do tela milého lakomca. Ten to bohužiaľ nerozdýchal. Toto sa stalo 30. apríla 1970 a Twiggs bol okamžite zatknutý, keďže danú udalosť videlo viacero svedkov. Allman Brothers pokračovali v turné bez manažéra, ale zaplatili mu dobrého právnika. A ten prišiel s pomerne zaujímavou stratégiou. Twiggs konal v stave nepríčetnosti, pretože robiť tour manažéra rockovej kapele by predsa dohnalo k šialenstvu každého. Ako svedok vypovedal aj basák od Allman Brothers a popisoval, ako sa na tour pekelne drogovalo. Kupodivu, na sudcu toto všetko urobilo dojem a namiesto elektrického kresla Twiggs nakoniec proces vyhral. Odsedel si 18 mesiacov ešte pred rozsudkom a následne 6 mesiacov v cvokhause. A hotovo, mohol odísť ako slobodný človek. O desať rokov ho karma dohnala. Dal sa medzičasom na parašutizmus. Jedného dňa potiahol šnúrku a stále videl nebo nad hlavou.
2. mája 1994 sa začal proces s Vargom Vikernesom. O čo išlo, som spomínal pred pár dielmi, keď bolo výročie činu - 32 bodných rán v tele jeho bývalého spoluhráča z kapely Mayhem Euronymousa. Varg nafasoval celkom po práve maximum, čo nórske právo poznalo - 21 rokov. Prirátali mu aj štyri vypálené kostoly, aj keď podľa svojich rečí ich mal za sebou viacej. Prepustili ho na podmienku po pätnástich rokoch. Mimochodom, dostal doživotný zákaz hrania na gitaru, basgitaru a bicie, tak začal nahrávať pod hlavičkou svojej kapely Burzum na syntezátoroch. Chlap má dodnes pomerne veľa priaznivcov, tvrdí, že konal v sebaobrane a stal sa v istých kruhoch obľúbený vďaka priblblým konšpiračným videám a zle skrývanými sympatiami k nacizmu. Proste fasa chlapík od susedov.
Ešte jeden súd tu mám v zásobe, našťastie, teraz sa nešlo hlavy. 1. mája 2013 sa začal súd s istým Phillipom Michaelom Schaefferom z Minnesoty. Obvinený bol z toho, že dlží jednej nemenovanej nemocnici dohromady cca 100.000 $ za liečebné úkony. Milý Phillip totiž pri príchode do nemocnice tvrdil, že sa volá David Gilmour, hrá na gitary v jednej takej kapele menom Pink Floyd a že nemá zdravotné poistenie. To posledné bola pravda. Netuším, ako perepúť doktorov oblbol, moc sa na Davida nepodobá. Pred odchodom z nemocnice stihol ešte viacerým zamestnancov porozdávať autogramy.
Ale predsa nejakú tú lásku spomeniem. 1. mája 1967 sa ženil kráľ, Elvis si bral o osemnásť rokov mladšiu Priscillu Beaulieu. Spoznali sa, keď mala štrnásť, veď sme predsa civilizovaná spoločnosť a nie pedofili ako istý zakladateľ jedného z náboženstiev, že. A v pätnástich sa aj s požehnaním svojej rodiny k nemu nasťahovala. Manželstvo nakoniec trvalo kratšie ako ich predsvadobná známosť, po piatich rokoch ich rozviedli.
Zopár krátkych čriepkov. 30. apríla podpísala zmluvu u Geffen Records kapela Nirvana, za podpis dostali 290.000 $. To bolo fetu. 1. mája na odporúčanie Muddyho Watersa podpísala firma Chess Records zmluvu s neznámym mladíkom, ktorý si hovoril Chuck Berry, nemyslím, že by to niekedy ľutovali. 4. mája 1959 boli odovzdané úplne prvé ceny Grammy, aj by som napísal ich držiteľov, ale tie mená mi nič nehovoria. A ešte britskí vedci. 6. mája 2015 uverejnil časopis The Royal Society Open Science Journal výsledky štúdie, v ktorej vedci analyzovali približne 17 000 piesní z celej histórie populárnej hudby, aby odokryli tri veľké revolúcie - v rokoch 1964, 1983 a 1991. Prvou bola invázia britského rocku a s tým spojený sound, druhou nástup syntezátorovej a samplovanej hudby a poslednou prienik rapu a hiphopu do mainstreamu. Záverom štúdie bolo aj to, že nie je pravdou tvrdenie, že všetka populárna hudba dnes znie rovnako. Uff, ešte že ich máme. Inak by si človek mohol pomýliť napríklad Carcass s Celine Dion.
Hitparády samozrejme musím začať znovu kráľom. V roku 1956 prvýkrát vyhral US Billboard rebríček Elvis Presley so skladbou Heartbreak Hotel. V roku 1984 UK Chart vyhrali Duran Duran a Reflex, v Nemecku v tom čase viedli Depeche Mode a People are People. Rok 1995 a na vrchol UK Chart sa dostali Oasis a Some Might Say. To je bohužiaľ na tento týždeň všetko.
Tak a prišla rada na oslávencov. 30. apríla sa narodil Willie Nelson (1933), majiteľ najslávnejšej deravej gitary vo vesmíre zvanej Trigger. A narodil sa aj Wayne Kramer (1948) od MC5, ktorý hrá pre zmenu na snáď najzohavenejší strat, aký sa vôbec dá predstaviť. Ďalej má narodeniny Paulo Jr. (1969), basák zo Sepultury, Ben Ayres (1968), gitarista z Cornershop, Darren Emerson (1971) z Underworld a narodila sa aj Newyorčanka Amanda Palmer (1976). 1. mája má narodeniny práca, to je veru škaredý deň. No dobre, okrem tej kurvy roboty sa v ten deň narodila aj D'Arcy Wretsky-Brown (1968), blonďatá basistka od Smashing Pumpkins. Neskôr sa pohádala s Billym a ten ju vymenil za brunetku Nicole Fiorentino, ale ani tá dlho nevydržala. A narodeniny oslavuje ešte aj Bernard Butler (1970), frontman Suede. 2. mája máme ďalší chudobnejší deň, spomeniem Johna Glascocka (1951), ktorý hrával na basu v Jethro Tull, a veru by som sa nechcel volať ako on, a Bena Leacha (1969), klavesáka z Farm. A ešte sa narodila Lily Allen (1985), britská pesničkárka, ktorú mám moc rád. 3. mája nechcem spomínať na Binga Crosbyho, ale určite chcem spomenúť, že sa narodil Pete Seeger (1919), prvý skutočný rebelujúci pesničkár, vlastne celý jeho život bol jeden protestsong. A narodil sa aj James Brown (1933), chlapík vyžívajúci sa v šialených kostýmoch, bizarných pseudonymoch a vo wikipedii pri hesle skromnosť jeho fotku nehľadajte. Ale spievať vedel ako ďábel, to hej. Z ďalších spomeniem Simona Smitha (1965), bubeníka Wedding Present a Ukrainians, Jay Darlingtona (1969), klavesáka Kula Shaker a Paula Banksa (1978), gitaristu a speváka kapely Interpol. 4. mája je ďalší poslabší deň, ale niečo sa nájde. Narodeniny má Mick Mars (1951), gitarista Motley Crüe, Gregg Alexander (1970), spevák z New Radicals alebo Mike Dirnt (1972), basák z Green Day. 5. mája má narodeniny Bill Ward (1948), bubeník Black Sabbath, Ian McCulloch (1959), spevák Echo and the Bunnymen a nakoniec aj James LaBrie (1963), spevák z Dream Theater, ktorých ja vôbec, ale vôbec nemám rád. Narodila sa aj Adele (1988). 6. mája konečne poslabšie dni končia. Narodeniny má John Flansburgh (1960), polovica z They Might Be Giants, Larry Steinbachel (1960) z Bronski Beat, David Narcizo (1966), bubeník Throwing Muses a búchal aj na sólovkach Tanie a Kristin Donelly, Tony Wright (1968), spevák Terrorvision, Mark Bryan (1967), gitarista Hootie and the Blowfish, Lætitia Sadier (1968), speváčka Stereolab, Chris Shiflett (1971), gitarista Foo Fighters a nakoniec aj Sarah Blackwood (1971), speváčka z Dubstar.
Úmrtia tu zväčša delím na prirodzené a trápne obyčajné, dnes tu mám i niekoľko, ktoré je možné označiť ako bizarné. 3. mája 1972 umrel Les Harvey, gitarista kapely Stone the Crows priamo na pódiu, keď dostal ranu od neuzemneného mikrofónu. Hrali vonku v areáli nejakej univerzity a pršalo. 3. mája 1977 umrel vo svojom aute Helmut Koellen, basák kapely Triumvirat. Nie tak úplne štandardne, počúval totiž čerstvé štúdiové nahrávky ich kapely a zaujalo ho to tak, že po príchode do garáže ostal sedieť v aute a počúval. Bohužiaľ zabudol vypnúť motor a oxid uhoľnatý mal ľahkú robotu. 2. mája 2013 umrel Jeff Hanneman, gitarista Slayer. Umrel na zlyhanie pečene, čo bol ale iba dôsledok celej rady komplikácií spôsobených uhryznutím kamarátovho pavúka dva roky predtým.
Dosť bolo bizarností, návrat ku klasike. 30. apríla 1983 umrel bluesman Muddy Waters, na starobu. 4. mája 1991 umrel basák kapely D.O.A. Simon Wilde na mozgový nádor a 4. mája 2012 umrel Adam Yauch zvaný MCA zo skupiny Beastie Boys na rakovinu lymfatických uzlín. Nakoniec spomeniem, že 6. mája 1990 vo veku 90 rokov umrela v Paríži Marlene Dietrich.
