Kde sú hranice ľudskej blbosti? Na túto otázku nám ani veda, ani filozofia, ani mystika nevedia dať odpoveď. Ľudia sú ochotní veriť v chemtrails, v dutú zem, v placatú zem, v placatú dutú zem, ba i v to, že ilumináti hackli Blážovej mikrovlnku a zelené košele znamenajú lepšiu budúcnosť pre decká vypraté v Arieli. Ani v hudbe sa občasnému stretu s pomätenými hlavami človek nevyhne. Či listu biskupov proti koncertu Black Sabbath, evanjelizátorom pred bránami Gothomu alebo ešte onakvejším pacientom.
Takí napríklad 28. apríla 1982 poslali podnet pre kalifornský úrad na ochranu spotrebiteľov a napadli pieseň Stairway to Heaven od Led Zeppelin. Argumentovali vskutku nepriestrelným názorom nemenovaných expertov, že keď predmetnú pieseň pustíte odzadu, jasne začujete deklamovať temné slová - I sing because I live with Satan. The Lord turns me off, there's no escaping it. Here's to my sweet Satan, whose power is Satan. He will give you 666. I live for Satan.
V tej Kalifornii asi musia dávať niečo do vody, inak to ťažko vysvetliť. Alebo je to celé jedno veľké sprisahanie a tí cepelíni sú nástrojom temných síl, ktorí ovládajú celý svet včítane tej mikrovlnky pani Blážovej. Teda, niekam dosah asi nemajú. Taký Imperial Hotel vo Viedni je napríklad zrejme oáza nepoškvrnenosti, či jedna z posledných várt odporu. Keď si tam totiž 23. apríla 2007 chcel rezervovať najlepší apartmán istý George W. Bush, tou dobou vo funkcii prezidenta pekelnej mocnosti, bolo mu oznámené, že má smolu, lebo prezidentský apartmán si už pred ním objednal istý pán Mick Jagger. A ani HAARP milému Bushovi nepomohol, asi na hoteli promptne natreli strechu horčicou. Alebo je tu ešte jedna možnosť, a tá bude určite pravdivá. A je desivá. Mick Jagger je hlavný iluminát a americký prezident je iba bábkou v jeho čiernych pazúroch.
A samozrejme nájdu sa vychcanci, ktorí na ľudskej blbosti budú zarábať. Napríklad istý Paul Donavan, manažér klubu niekde vo West Midlands. Niekedy v roku 1997 nechal rozhlásiť, že v ten a ten deň sa v jeho klube objaví Peter Andre, vtedajší hezounek z obálok dievčenských časopisov. V skutočnosti v jeho klube pracoval nejaký Peter Andrex, na hajzloch menil rolky toaleťáku. Ale takáto obhajoba pred súdom z neznámych dôvodov neobstála a Paul dňa 23. apríla 1997 odišiel s pokutou 2000 libier.
Nie každý podvod je ale takto prvoplánovo zištný. Kapela Vulfpeck napríklad chcela získať peniaze na turné a išli na to pomerne novátorsky. Na Spotify nahrali album pomenované Sleepify a toto obsahovalo desať trackov úplného ticha. Vyzvali fanúšikov, aby si tento album pustili vždy v noci do loopu a generovaný zisk z prehrávania skladieb sľúbili investovať tak, že ich následné turné bude bez vstupného. Album sa po nejakej dobe dostalo dokonca do downloadových rebríčkov Billboardu, a to už u Spotify nevydržali a 25. apríla 2014 predmetné album vyradili z ponuky. Kapela po určitých ťahaniciach ale nakoniec peniaze od Spotify dostala, išlo o cca 20.000$, a skutočne následné turné nazvané Sleepify Tour bolo zadarmo.
Keď som pri tých internetových rebríčkoch, prvý rebríček singlov v UK založený na dátach z internetového sťahovania bol vydaný 24. apríla 2003. Viedla ho nejaká Aguilera a za ňou boli Coldplay. V rubrike poprvé tu mám aj 23. apríl 1976, kedy vyšiel prvý album Ramones, 26. apríl 1977, kedy bol v New Yorku otvorený slávny klub 54, a aj 27. apríl 2006, kedy Keith Richards prvýkrát spadol z palmy.
A niečo skúsim nájsť i na rebríkoch. V roku 1968 vyhral britskú hitparádu Louis Armstrong a What A Wonderfull World. Myslím, že je to dodnes najstarší interpret, ktorý niečo podobné dosiahol. V roku 1979 US rebríček ovládli Blondie a Heart of Glass. V roku 1983 v UK viedli Spandau Ballet a True. Vo Fínsku v roku 2004 viedli Nightwish a Nemo, v Kanade zasa v roku 2006 Arctic Monkeys a Brianstorm. V roku 2013 práve tento týždeň začalo dlhé obdobie, keď skoro celej Európe vládli Daft Punk s Pharellom Williamsom a s tou otravnou piesňou, ktorú nechcem ani spomenúť.
Hijó, oslávenci. 23. apríl a ja tu mám na prvom mieste Roy Orbisona (1936). Mám ho rád najmä kvôli Traveling Wilburies. Ale nemal by som zabudnúť ani na Davida Crossa (1949), hral na husličky u King Crimson, Captaina Sensible (1955), gitaristu britských Damned a neskôr úspešného sólistu, Steve Clarka (1960), gitaristu od Def Leppard, Carlosa Denglera (1974), basáka od Interpol, Barry Fratelliho (1979), basáka od Fratellis, či strapatého Lauri Ylonena (1979), speváka od Rasmus. Nakoniec musím spomenúť teplého Jón Þór Birgissona zvaného Jónsi (1975), takto speváka a gitaristu Sigur Rós, ktorých koncert na minulej Pohode bol pre mňa jedným z mojich najsilnejších koncertných zážitkov života, a to som už na pódiu videl za život určite cez tisícku kapiel. 24. apríla prišlo na svet zlo v podobe Barbry Streisand. Do Southparku sa nenaváža, milá pani, v lepšom prípade obídete iba bez zátvorky, v horšom si vás podá Robert Smith. Narodeniny má aj Billy Gould (1963), basák od Faith No More či Brian Marshall (1973), basák od Creed a Alter Bridge. A mám tu celý zástup bubeníkov - Doug Clifford (1945) od Creedence Clearwater Revival, a neskôr bubnoval i v ich obnovenej zostave, ktorá sa ale nenazvala Revival Revival, lebo by to znelo asi blbo, ale nazvali sa Revisited. Ďalej Boris Williams (1952) od The Cure, Patty Schemel (1967) búchala u Hole, Shannon Larkin (1967) búchal u Ugly Kid Joe a Godsmack, a nakoniec Aaron Comess (1968) búchal u Spin Doctors. 25. apríla sa narodila Ella Fitzgerald (1917). Niektorí umelci sem proste patria, i keď nehrali práve hevimetal a Ella je bez diskusie. Okrem nej majú narodeniny aj Stu Cook (1945), bassman od Creedence Clearwater Revival, a hral aj v ich obnovenej zostave, ktorá sa ale nevolala Revival Revival, lebo Revival Revival znie blbo, ale to som už tuším spomínal. Narodil sa aj Bjorn Ulvaeus (1945) od ABBA, Derek William Dick zvaný Fish (1958), ktorý spieval u Marillion a vôbec sa mu nečudujem, že si nechal vravieť ryba. Prečo mňa vlastne volajú potkan? No, nechajme to radšej tak. Narodeniny má aj Andy Bell (1964) z Erasure, Simon Fowler (1965), spevák Ocean Colour Scene alebo Eric Avery (1965), pôvodný basák Jane´s Addiction. 26. apríla oslavuje napríklad Giorgio Moroder (1940), a aj John Corabi (1959), čo spieval u Motley Crue, Roger Taylor (1960), ten bubeník od Duran Duran, nie ten od kvínov, Jose Pasillas (1976), bubeník od Incubus, či Joey Jordison (1975), bubeník Slipknot. Nejako sa mi tu v tomto diele tí bubeníci premnožili, ale mám tu ešte aspoň Janne Wirmana (1979), ktorý u Children of Bodom hral na klávesy. 27. apríla slávia napríklad Kate Pierson (1948) z B-52´s, Ace Frehley (1951), gitarista od Kiss, Whitey Kirst(1967), dlhoročný sólový gitarista Iggyho Popa, a aj Isobel Campbell (1976), škótska speváčka a hráčka na cello z kapely Belle and Sebastian. 28. apríla má narodeniny blonďatá Kim Gordon (1953), basistka od Sonic Youth, už bohužiaľ neexistujúcich. Dlhé roky som mal na stene intráku ich žltý plagát z pražského koncertu z roku 1992, na ktorom bola Kim na hojdačke hore nohami. Na tom koncerte som samozrejme nebol a Sonic Youth ostali jednou z mojich najväčších nevyplnených koncertných túžob, uvidíme, čo na Pohode predvedie aspoň Thorsten Moore so svojou kapelou. Okrem Kim za spomenutie stojí Daisy Berkowitz (1968), sólový gitarista od Marylina Mansona. 29. apríla sa narodil otec skifflu Lonnie Donegan (1931). Ďalej sú spomenutiahodní Michael Karoli(1948), gitarista od Can, Phil King (1960), bassman od Lush, Mike Hogan (1973), bassman Cranberies a Tahita Rotardier Bulmer (1980), speváčka New Young Pony Club.
Na záver tradičná zbierka mŕtvol. Dnes tu mám aj nejakých členov klubu 27, najskôr Pete Ham, spevák od Badfinger, sa 24. apríla v roku 1998 obesil. 25. apríla 1974 sa v tomto krásnom veku zabila Pamela Courson, dlhoročná vesmírna milenka Jima Morrisona. Ten sa vo veku 27 predávkoval heroínom, Pamela sa pre zmenu vo veku 27 predávkovala heroínom. Ale ešte aj nejaké ďalšie prirodzené spôsoby smrti sa nájdu, 23. apríla 1991 sa predávkoval metadonom Johnny Thunders, bývalý gitarista od New York Dolls, ten mal aspoň toľko rozumu, že si to nechal na vyšší vek. Nakoniec 29. apríla 1993 umrel dlhoročný gitarista od Davida Bowieho Mick Ronson. Ten ale umrel trápne na rakovinu.
