Analóg versus digitál. Kruciálny problém dneška. Konzerva trilobitov versus vegan raw koláčik. Dostupnosť, neobmedzená reprodukovateľnosť versus kvalita. I keď objektívne štúdie nijaký kvalitatívny náskok analógu nikdy nepreukázali, vždy sa nájdu prisnoblí jedinci s netopierím sluchom, ktorí budú mať jedinú pravdu. Zato neoddiskutovateľnou prednosťou digitálnej cesty sú možnosti distribúcie. Vďaka pornopriemyslu existujú overené a bezpečné cesty platby za obsah, existujú životaschopné modely ekonomického fungovania aj na báze zadarmo, zahltené kvantami reklamy. Dnes je oveľa väčší problém nájsť nahrávku, ktorá na sieti nie je, ako nenájsť nahrávku, ktorá na sieti je.
Za mňa palec hore. Uši síce funkčné stále mám, ale pokojne si analógový zážitok vyhradím pre živú produkciu. Aj keď dnes už nastupuje éra digitálnych nástrojových aparátov. Už dobyli i death metal, aj kamarát, čo hrá na gitare v jednej žánrovej legende, si nedávno kúpil Kempera. No, možno na nejaký prechodný čas Mesy zlacnejú, kým to nezačne byť znovu móda ako dnes vinylové platne.
Digitálna éra práve tento týždeň oslavuje niekoľko dôležitých dní. Prvý míľnik nastal 9. apríla 2013, kedy oficiálne štatistiky UK Charts narátali, že počet oficiálne stiahnutých digitálnych piesní v Spojenom kráľovstve prekročil jednu miliardu. V tej dobe bol počet stiahnutí za jeden týždeň približne tri milióny piesní, predpokladám, že toto číslo ďalším rozširovaním tých oblblých telefónov ešte rastie. A to sú oficiálne čísla, nikto neporáta dáta pretekajúce pirátskou zátokou. A 15. apríla 2015 boli zverejnené celosvetové dáta z predaja za rok 2014, z ktorých vyplývalo, že predaj všetkých digitálnych foriem sa prvýkrát vyrovnal predaju fyzických nosičov. Oboje stržilo 6,9 miliardy dolárov, čo predstavovalo 46% vs 46%. Netuším, čo bolo tých zvyšných 8%, Beck síce raz vydal jeden svoj singel vo forme notového zápisu, ale to zasa až taký úspech nezaznamenalo.
Spomínal som pirátsku zátoku, mám tu aj jeden súvisiaci dátum. 12. apríla 2000 menom ich bubeníka Larsa Ullricha zažalovala kapela Metallica spoločnosť Napster, čo bol predchodca všetkých dnešných nelegálnych výmenných a zdieľajúcich systémov. Napster túto ofenzívu, ku ktorej sa pridali i ďalšie veľké mená, neustál, ale už vo chvíli jeho zrútenia sa rojili ďalšie podobné služby a snáď i tým idiotom z Metallicy došlo, aký zbytočný boj to zažehli. Mimochodom, Napster nezhučal okamžite. Pokúsil sa zlegalizovať a prejsť na platený obsah, myslím, že i investorov našli, ale s platením proste nemali šancu. Toto čakalo až na Jobsa a jeho učeníkov. Áno, od istej doby Metallicu nemám rád. K nim tu mám ešte jeden dátum, 11. apríla 1983 pre neskonalé slopanie a silnú kokaínovú závislosť vyhodili svojho gitaristu Davea Mustainea. Ten samozrejme neskôr založil kapelu Megadeth, čiže vlastne môžeme hovoriť o radostnej udalosti. Ale dlho bola medzi Daveom a zvyškom Metallicy zlá krv.
Ale pripomeniem i dôležitý údaj z analógovej éry, ba vlastne z jej úplných začiatkov. 9. apríla 1860 nejaká neznáma žena zaspievala pieseň "Au Claire De La Lune" pre parížskeho vynálezcu Edouarda-Leona Scotta de Martinville, ktorý tento výkon nahral. Ide o najstaršiu dochovanú nahrávku ľudského hlasu a vlastne úplný začiatok hudobného priemyslu v dnešnom ponímaní. Mám tu aj ďalších pár prvých. 12. apríla 1983 vyšiel prvý album R.E.M., 14. apríla 1980 vyšiel debut Iron Maiden a 15. apríla 1977 vydali svoj prvý album Stranglers so skutočne krásnym názvom Rattus Norvegicus. Aj nejaké prvé koncerty idem pripomenúť, 9. apríla 1969 odohrali v Speakeasy London prvý koncert King Crimson, 9. apríla 1973 odohrali v Marquee Theatre London svoj prvý koncert Queen. A asi prvý veľký koncert skutočne veľkej hviezdy zo západu v krajine za železnou oponou sa uskutočnil 14. apríla 1967 vo varšavskom Paláci kultúry. Prišli zahrať Rolling Stones a výsledkom bol rozmlátený palác, slzný plyn a asi 2000 políciou zmlátených fanúšikov.
14. apríla 2003 bol zatknutý istý Alex Conate. Chalanisko presvedčil majiteľa akéhosi klubu v San Diegu, že sa pozná so speváčkou Björk a že ho tá poverila organizáciou svojho koncertu. Predával na tento koncert lístky po 40 dolárov, až ich vypredal, zbalil zinkasovaných 14.000 babek a zmizol na Hawai. Nevedno, koľko z toho stihol pred zatknutím utratiť. Samozrejme, Björk v nijakom San Diegu vystupovať neplánovala.
Niečo zaujímavé snáď nájdem i v tohtotýždňových hitparádach. V roku 1969 v US sa dostali na vrchol 5th Dimension s piesňou z muzikálu Hair Aquarius/Let the Sunshine In. V Nemecku v roku 1982 mal prvý hit Falco, Der Kommissar. O rok neskôr, 1983, v UK sa hore dostáva David Bowie a Let´s Dance, a v Kanade vedie Thomas Dolby a She Blinded Me with Science. V roku 1989 sa v US dostávajú na vrchol Fine Young Cannibals a She Drives Me Crazy, v UK vedú Bangles a Eternal Flame.
Tak poďme na tých oslávencov. 9. apríla - okrem Vesny Pisarovič by som mal spomenúť mená ako Mark Kelly (1961), klávesák u Marillion, Gerard Way (1977), spevák My Chemical Romance alebo Albert Hammond Jr. (1979), gitarista mojich obľúbencov Strokes. 10. apríla oslavuje Fred Smith (1948), pôvodný bassman Blondie a neskôr Television, Steve Gustafson (1957), bassman od 10.000 Maniacs, v ten istý deň sa narodil aj Afrika Bambaataa (1957), americký hiphoper, o dva roky je mladší britský gitarový blázon Brian Setzer (1959). Oslavujú aj Reni (1964), bicman od Stone Roses, Tim Alexander (1965), bicman Primus, Aidan Moffat (1973), spevák Arab Strap, a nakoniec moja prekvapivo celkom obľúbená Sophie Ellis-Bextor (1979). 11. aprila má narodeniny Cerys Matthews (1969), speváčka od Catatonie, a spomenúť načim aj Olivera Riedela (1971), bassmana Rammstein či Joss Stone (1987), anglickú speváčku. 12. apríla má narodeniny John Kay (1944), spevák a gitarista Steppenwolf, narodeniny mával aj Karel Kryl (1944), Vince Gill (1956), jeden z Village People, u kapely Echo and the Bunnymen oslavujú hneď dvaja, bassman Les Pattinson a gitarista Will Sergeant, obaja narodení v jeden deň (1958). Narodeniny má aj Lisa Gerard (1961), speváčka od Dead Can Dance, ktorí mimochodom tiež opäť hrávajú, Mišo, počuješ? Narodili sa aj Sean Welch (1965), basista od Beatiful South, Sarah Cracknell (1967), speváčka od Saint Etienne, Mellow Man Ace (1967) od Cypress Hill alebo Guy Berryman (1978), bassman Coldplay. 13. apríla za spomenutie stoja akurát Jack Casady (1944), gitarista od Jefferson Airplane, Jimmy Destri (1954), klavesák Blondie a Hiro Yamamoto (1964), bassman, zakladajúci člen Soundgarden. 14. apríla je to podobná bieda, samozrejme musím spomenúť, že sa narodil Ritchie Blackmoore (1945), gitarista od Deep Purple či Rainbow, ale ako je egoistom vo všetkom, i narodeninový deň si chcel utrhnúť zrejme iba pre seba. Ešte sú hodní spomenutia Martyn LeNoble (1969), bassman od Porno for Pyros a Win Butler (1980), spevák od Arcade Fire. 15. apríla - okrem gigantov ako Nick Kamen, Samantha Fox či Alla Pugačeva by som spomenul mená ako David Jackson (1947), ktory fúkal do všelijakých plechových i neplechových nástrojov u Van Der Graaf Generator, Linda Perry (1965), speváčka 4 Non Blondes, neskoršia sólistka a dnes vyhľadávaná autorka, Frankie Poullian (1967), basák od Darkness, alebo Ed O'Brien (1968), gitarista od Radiohead.
A klasicky na záver úroda pána SMRŤa. 10. apríla 1962 umrel Stuart Sutcliffe, pôvodný basák Beatles. Vlastne to bola taká trochu prirodzená smrť, umrel na krvácanie do mozgu, čo zrejme bolo následkom jednej bitky, ktorú nejakú dobu predtým utŕžil v hamburskom klube počas vystúpenia. Prirodzenú rockerskú smrť predviedol 14. apríla 1983 Pete Farndon, basák kapely Pretenders, ktorý sa predávkoval heroínom. A nakoniec tu mám dvoch mojich veľkých obľúbencov, ktorým sa prirodzenej smrti nedostalo, 14. apríla 2010 zomrel na zlyhanie srdca dvojmetrový chlapisko s temným hlasom, Peter Steele, spevák a basgitarista od Type - O - Negative. No, basgitarista, hrával i na kontrabas zavesený na krku na hrubej reťazi. A 15. apríla 2001 umrel trápne na rakovinu spevák Joey Ramone, samozrejme od kapely Ramones.
