Rockové hviezdy vidíme často ako bytosti nie úplne z nášho sveta. Sálajúca charizma i cez rádiové vysielanie. Dokonalé vyretušované fotografie. Autorizované rozhovory, nad ktorých obsahom bdejú tímy imagemakerov. Alebo bezprostrednosť, vtip a sarkazmus, prípadne arogancia, cynizmus a nadutosť. Všetko kúsky mozaiky, ktoré niekedy viac, niekedy menej dávajú dohromady žiadaný obraz. Ale občas sa obraz rozpadne a vidieť obyčajných ľudí.
Napríklad veľká hviezda osemdesiatych rokov Steve Strange, spevák kapely Visage. Na prelome tisícročí bol nezamestnaný a jeho slávu už málokto pamätal. A 6. apríla 2000 ho polícia prichytila v obchode kradnúť bábiku Teletubies v hodnote necelých jedenásť libier. Počas vyšetrovania sa priznal k ďalším drobným krádežiam z posledného obdobia, zistilo sa aj, že raz už bol za podobný prečin prepustený na kauciu. Sudca sa nakoniec nechal obmäkčiť, možno aj tým, že jeho obhajca tvrdil, že je reálna možnosť, že Steve v base spácha samovraždu, a nakoniec mu naparil iba podmienku.
7. apríla 1998 sa stretol George Michael na verejných toaletách v parku v Beverly Hills s príťažlivým mladíkom menom Marcelo Rodriguez, až tak príťažlivým, že nešlo odolať a musel naňho vytiahnuť pipíka. Lenže chyba, z milého Marcela sa vykľul policajt v civile a škandál bol na svete. George vyviazol iba so smiešnou pokutou, ale jeho povesť už nikdy nebola taká ako predtým.
3. apríla 2004 spevák Coldplay Chris Martin vychádzal so svojou vtedajšou ženou Gwyneth Paltrow z reštaurácie, keď tu zrazu cvak, cvak, cvak, paparazzi Alessandro Copetti zbadal úlovok. Chris stratil sebaovládanie a cvakala skopol zo schodov. Niežeby občasné výchovné nakopnutie nemohlo mať isté priaznivé účinky, ale Chris sa pred políciou vykrúcal, že on nič, že to Alessandro spadol na schodoch, keď chcel dobehnúť ich taxík. Priznal sa až pod váhou dôkazov, súd mu nariadil nakoniec iba ospravedlnenie. Alessandro tvrdí, že ani toho sa nedočkal.
8. apríla došla trpezlivosť súdu s večnými drogovými deliktami Peta Dohertyho z kapely Babyshambles. Pete mal podmienku už od minulého roku, keď ho prichytili šoférovať sfetovaného jak capa. Z podmienky si ťažkú hlavu nerobil a stálo ho to nakoniec štrnásť týždňov ostrej basy.
Hej, úrady vedia byť prísne. Napríklad také švédske. Asi už naozaj nemajú čo od dobroty robiť, tak riešia i veci pre našinca nie príliš dôležité. Takto 4. apríla 2007 úrady zakázali jednému nemenovanému páru dať ich čerstvej dcére romantické, ľubozvučné, skrz-naskrz tradičné meno Metallica.
Rýchlo na rebríky. Na začiatok musím spomenúť rok 1964, kedy v US Billboard boli na piatom mieste Beatles, na štvrtom mieste Beatles, na treťom mieste Beatles, na druhom mieste Beatles a na úplnom vrchole rebríčka boli Beatles. Okrem toho mali v stovke ďalších deväť vecí. Mám pocit, že niečo podobné sa už nikdy nebude opakovať. V roku 1980 na Novom Zélande vyhral Ry Cooder a Little Sister. 1984 a v Nemecku vedú Alphaville s piesňou Big in Japan. V Kanade sa v roku 2006 dostali na vrchol Nine Inch Nails a pieseň Everyday Is Exactly the Same, čo by už samo osebe bolo ťažko uveriteľné, ale ešte divnejšie je, že jednotkou ostali deväť týždňov. A to je všetko, tomuto týždňu vládli zväčša čisté ohavnosti.
Tak ešte nejakých tých oslávencov. 2. apríla sa narodil Serge Gainsbourgh (1928), francúzsky básnik a veľký milovník života, ale nedávno som o ňom písal ako o mŕtvole, opakovať sa nechcem. Ďalší z tých, ktorých som už opísal v časti venovanej tuhým, je Marvin Gaye (1939), ten, ktorého vlastný otec odstrelil. Narodil sa aj Leon Wilkerson (1952), basák Lynyrd Skynyrd, ale i on už slávi na krchove. A tak jediný preživší z tých, čo si zmienku zaslúžia, je Greg Camp (1967), gitarista, spevák a hlavný autor zo Smash Mouth. 3. apríla sa narodil Mick Mars (1955), hrával sólovú gitaru v Mötley Crüe, ďalej Simon Raymonde (1962), ktorý hrával basovú gitaru v Cocteau Twins, ktorých mám mimochodom strašne rád, a dokonca som bol niekedy v roku 1993 či 1994 na koncerte. Čo bola úplná šialenosť, lebo som sa vybral stopom úplne bez haliera do Prahy na beznádejne vypredaný koncert, iba s tým, že sa tam nejako musím dostať. No, dostal. Ešte sa narodil vlasatý hezounek s hlasom sirény Sebastian Bach (1968), spevák napríklad zo Skid Row. Vlastne celý ja, len ja nie som hezounek a ani spievať nejako neviem. 4. apríla sa narodil legendárny bluesman Muddy Waters (1913), narodil sa aj Knox (1945), spevák z Vibrators, narodil sa aj Gary Moore (1952), ďalej Craig Adams (1962), basák od Sisters of Mercy, Mission a neskôr hral aj v Cult, všetko výborné referencie, Mike Starr (1966), pôvodný basák z Alice in Chains, Mark Yates (1968), gitarista z Terrorvision, Magnus Sveningsson (1972), basák Cardigans, a nakoniec aj Johnny Borrell (1980), spevák z Razorlight. 5. apríla budem mať niekoľko dilem, zaradiť - nezaradiť. Ale kašlať na to, nejde o úplne dokonalé ohavnosti. Tak spomeniem aj Agnethu Faltskog (1950) z ABBA. Nijaké pochybnosti samozrejme nemám pri zaradení hudobníkov ako Mike McCready (1966), gitarista Pearl Jam, či Paula Cole (1968), výborná americká speváčka. Ale zasa musím porozmýšľať, či spomenúť i Pharella Williamsa (1973). Rozmyslím si to ešte. Zatiaľ prejdem na ďalší deň, 6. apríl. Minule ma tu cepovali, že nejako opomínam postavičky z nemeckej hevimetalovej scény, tak si týmto vstupujem do svedomia a píšem, že v tento deň sa narodila postavička menom Udo Dirkschneider (1952), spevák z Accept, a neskôr mal vlastný sólový projekt. Týmto som vybavil nemeckých metalistov a teraz môžem spomenúť nemeckého avantgardistu Christophera Frankeho (1953) od Tangerine Dream. A keď odídeme z Nemecka do krajín, kde sa hudobný vkus nosí viacej, bude spomenutý aj Stan Cullimore (1962), gitarista z Housemartins, Frank Black aka Black Francis (1965), spevák z Pixies, čo je ďalšia z mojich srdcoviek, bohužiaľ, týchto som naživo nevidel, Georg Hólm (1976), basák zo Sigur Rós, či Martin Mendez (1978), basák z Opeth. 7. apríla sa narodila Billie Holiday (1915), slávna to jazzová diva, a aj Ravi Shankar (1920), prvá celosvetová hviezda indickej hudby, hráč na sitar, a trafil sa životom do doby, keď prišla prvá vlna módneho záujmu o východné kultúry. Zasa tu mám Nemca, volá sa Florian Schneider-Esleben (1947) a je to jeden zo zakladateľov Kraftwerk, a ešte aj Angličana menom Yorkie (1965), ktorý býval basákom vo výbornej kapele Space. 8. apríla sa narodil Jacques Brel, snáď najznámejší francúzsky šansoniér, ktorý, ako je dobrým zvykom, bol Belgičan. Narodil sa aj Steve Howe (1947), gitarista z Yes, Justin Sullivan (1956), spevák z výborných New Model Army. Vlastne tu dnes spomínam skoro samé kapely s prívlastkom výborný, obľúbený a podobne. Domovskú kapelu ďalšieho oslávenca Izzyho Stradlina (1962) tam takisto zaradiť môžem, samozrejme ide o klasickú zostavu Guns´n´Roses. Narodila sa aj Donita Sparks (1963), speváčka a gitaristka z L7, Paul Gray zvaný Pig (1972), pôvodný basák a hlavný autor zo Slipknot, alebo Alexi Laiho (1979) z Children of Bodom. Mimo poradia ostali mená ako Julian Lennon či Iveta Bartošová...
No, a máme tu úrodu mŕtvol. 3. apríla 2002 umrel britský avantgardista Fat Gadget. 5. apríla mala smrtka veselý deň. Spomeniem najskôr mená ako Mark St. John, istú dobu gitarista v Kiss, ktorý umrel v roku 2007, alebo Jim Marshall, konštruktér slávnych zosilňovačov či reproboxov, ktorý spravil rock hlasným, umrel v roku 2012. A 8. apríla 2010 umrel Malcolm McLaren, manažér Sex Pistols, ten, ktorý podľa svojich vlastných slov vymyslel punk. No, skromnosť nikdy nebola jednou z jeho silných stránok.
Ale vrátim sa ešte ku tomu 5. aprílu. Máme rok 1994, a istý Kurt Cobain sa v ten deň zamilovane kukol do brokovnice. Kurt spieval v kapele Nirvana, ktorá v tej dobe bola iba jednou z radu grunge kapiel. Lenže, ako sa to už stáva, vďaka jeho blízkemu stretnutiu s kalibrom 12 sa z Kurta i z Nirvany stala legenda. Nechcem ich význam nejako zľahčovať, ale Nirvana nebola ani prvá, ani najlepšia, ani najúspešnejšia kapela zo Seattlu až do toho dňa roku 1994, i keď mali za sebou skutočne peknú kolekciu výborných nahrávok. Pamätám si, ako i v BA tínedžerky chodili uplakané a rozmazaným čiernym makeupom, kvílili na celú pioniersku záhradu, vzadu za bustou Hummela vyrástol Kurtovi improvizovaný hrobček. A my chalaniská sme na Kurta pičovali ostošesť, lebo tie mladé baby odrazu mali v hlave iba jeho. Nu, takto sa rodia legendy. A mne prekáža, že v tento deň sa zabúda na Kurtovho kamaráta, ktorý si svoju poslednú dávku šľahol takisto 5. apríla, len o osem rokov neskôr, v roku 2002. Tou druhou spomínanou mŕtvolou je samozrejme Layne Staney, spevák kapely, ktorá mala podľa mňa na hudobný vývoj väčší dopad ako legendárna Nirvana. Vravím samozrejme o kapele Alice in Chains.
