V každej generácii sa nájdu ľudia, ktorých myšlienky sú hodné zapamätania. Či už sú to myšlienky veľkých mozgov, ktoré zmenili svet ako ho poznáme, úspešných podnikateľov, ktorých produkty a riadenie predbehli dobu, alebo výroky politických lídrov, ktoré vo svojej dobe hýbali dejinami a teraz visia v podobe motivačného obrázku so stíhačkou na stene ambiciózneho middle managera. A potom sú tu citáty, ktoré nikto nikdy nepovedal, tie, ktoré si pamätáme zle, alebo tie, ktoré by sme si pamätať vôbec nemuseli.
Občas sa stane, že pri prenose časom a medzihviezdnym priestorom sa stane chyba a nádejný predseda stredoškolského parlamentu v ročníku 2028/29 začne svoj prejav napríklad slovami: „Ako povedal Mahátma Gándhí, fuck bitches, get money, preto základnými bodmi mojej kandidatúry budú...“ Tomu sa asi nedá vyhnúť, niekde je na vine pridlhý čas od pôvodného výroku, niekde kolektívne zlyhanie pamäti (v Star Wars nikdy nikto nepovedal „Luke, I am your father“, a predsa si to všetci takto pamätajú).
Väčšina myšlienok sa zapíše do zlatej knihy citátov až po smrti ich autorov, pretože až tá dodá vašim slovám nádych múdrosti predkov a po smrti už ani Amy Winehouse nie je špinavá fetka, ale nepochopený hudobný génius. Výnimku tvoria ľudia, takzvané hlasy generácie, ktorí natoľko vystihujú súčasný stav spoločnosti, že ich citujeme už za života, ako napríklad Steve Jobs, Paolo Coelho, ten slovenský spisovateľ Asterix či Samvěd Březen. Tento posmrtný pátos má za následok to, že sa ľudia v živote riadia myšlienkovými pochodmi človeka, ktorého by svojim deťom nedala za vzor ani Erika Judínyová. Napríklad taký Kurt Cobain. Feťák s depresiou, že by to bol nejako talentovaný spevák sa tiež nedá povedať, s textami, ktorým ani on sám nerozumel lebo ich písal sfetovaný, a nakoniec si prestrelil hlavu. A predsa je mu pripisovaný jeden z obľúbených klenotov fejsbučikových mysliteľov:
„I would rather be hated for who I am, then loved for who I am not.“
Čo tým chce človek povedať: Som, aký som, a nebudem sa kvôli nikomu meniť.
Čo tým naozaj hovorí: Nemám žiadnych priateľov okrem svojej mačky, a tá ma viac-menej otvorene neznáša tiež, podľa uplynulej doby od posledného kŕmenia. Všetci mi hovoria, že mám jebnutú povahu, ale tvárim sa, že mi je to jedno.
Ono, byť debil je veľmi jednoduché, na druhej strane vychádzať s ľudmi je ťažké a chce to snahu. Tú sa mi však nechce vynaložiť, takže fuckyouall, budem si doma sám pri konzerve whiskasu každý večer nahovárať, že takto mi to vyhovuje. Tak vznikajú internetoví revolucionári, ale o tom inokedy. Asociáli to majú proste v živote ťažké, snažiť sa zmeniť k lepšiemu môže človeku vždy len prospieť. To nás privádza k druhému obľúbenému citátu od ďalšieho človeka, ktorého životný štýl je hodný nasledovania, tej na ktorú sa odvolávajú tlsté ženy s vetou real women have curves - Marilyn Monroe. Štetka, čo spávala so ženatým mužom, tiež mala depresie a zomrela na predávkovanie:
„If you can't handle me at my worst, then you sure as hell don't deserve me at my best.“
V preklade to znamená to isté, ako vyššie u Kurta, len s tým, že ako bonus ti táto náladová trúba ukáže oveľa viac svojho worst než svojho best, a to best tiež stojí za hovno.
Ďalej je tu jeden, ktorý som si všimol na FB nedávno a hneď sa zaradil medzi moje obľúbené: Ženy sú ako jablká na stromoch. Chlap s vlastným vrtuľníkom môže mať každú... teda nie, to nie je ono. Takto:
„Ženy sú ako jablká na stromoch. Tie najlepšie sú na vrcholoch stromov. Muži nechcú prísť k tým najlepším, lebo majú strach, že spadnú a zrania sa. Namiesto toho zbierajú jablká popadané na zemi, napriek tomu, že nie sú až také dobré, ale sú ľahko dostupné. A jablká, ktoré sú na vrcholoch stromov si myslia, že majú nejakú chybu. No v skutočnosti sú ÚŽASNÉ. Jednoducho musia byť len trpezlivé a musia čakať, kedy ten správny muž príde a bude mať odvahu vyškriabať sa pre ne až na vrchol stromu. Nesmiete padať, aby ste boli dostupné, ten kto Vás bude potrebovať a milovať Vás, urobí všetko preto, aby Vás získal.“
Čo tým chce človek povedať: Som taká výnimočná, až sa ma chlapi boja. Ale raz príde ten, čo sa báť nebude, a unesie ma do krajiny jednorožcov, čokolády a sexu ako z 50 shades of grey.
Čo tým naozaj hovorí: Nikto ma nechce, ale kamošky hovoria že som super, tak chyba musí byť inde.
No, dôvodov, prečo ťa chlapi obchádzajú ako psie hovno v strede chodníka môže byť viacero. Možno si naozaj 11/10 would marry, a väčšine chlapov pripadáš nedosiahnuteľná. Pravdepodobnejšie však bude, že si nižší stredný konár, ale vzájomné utvrdzovanie sa s kamoškami o tom, aké ste bezchybné, ťa uviedlo do omylu a k nereálnym očakávaniam. A teda hráš mimo svoju ligu, aj keď máš pocit, že hľadáš len „normálneho chlapa“ (posledná otázka od čitateľky Jany).
Ešte zopár, pri ktorých mi vypadne tretina z mojich 37 vlasov zakaždým, keď ich niekde vidím:
„Stay hungry, stay foolish.“ – Steve Jobs
Pre začiatok, čo to kurva vôbec znamená? Ostaň hladný, ostaň bláznivý? Hádam, že vysvetlenie záleží od konca jablkovej produkcie, na ktorom stojíte. Ak ste koncový užívateľ: Buďte vizionár, ako ja. Chcite vždy viac, nikdy sa neuspokojte, buďte hravý, zvedavý a inovatívny. Ak ste zamestnancom Foxconnu: Stay hungry, pretože to, čo dostaneme za jeden predaný ajfoun, nezarobíš za rok. Stay foolish, akože ber život trošku s nadhľadom a neskáč mi tu z okien, aj tak sme naťahali siete. Názor na Jobsa aj tak nakoniec závisí najmä od toho, či máte na iPhone alebo nie.
„Life is like a box of chocolates, you never know what you gonna get.“ – Forrest Gump
Neviem, aké bonboniéry majú v Amerike, ale ja keď si kúpim Tatianu, presne viem čo v nej bude. Aj Merci to má napísané na obale. Ale Forrest bol jeden z tých pomalších, možno ani nevedel čítať, takže preňho to zmysel dáva. Pre ostatných not so much.
„Everything will be good at the end, if its not good, its not the end.“
Sprosté klamstvo, nedávno som pozeral pohárový zapas Manchestru. Na penalty prehrali, vypadli, a bol koniec. A nebol to ani náhodou dobrý koniec.
„Keď som mal 5 rokov, moja matka mi vždy hovorila, že šťastie je kľúčom k životu. Keď som išiel do školy, opýtali sa ma, čím by som chcel byť, až vyrastiem. Napísal som "šťastný". Povedali mi, že som nepochopil zadanie. Ja som im povedal, že nepochopili život.“ – John Lennon
Nie, mladý John, naozaj si nepochopil zadanie. Očividne sa ťa pýtali na povolanie, ktorému by si sa chcel v dospelosti venovať. Porozumenie zadaniam pracovných úloh od nadriadených je základným stavebným kameňom úspešnej kariéry, a keď sa budeš tváriť ako jebnuté dieťa kvetov, žiadna kariéra nebude. Keď nebude kariéra, nebudú peniaze. A ako sa hovorí, šťastie si za peniaze nekúpiš, ale môžeš si kúpiť vodný skúter, čo je v podstate to isté. Jedine, že by si chcel byť „ten“ Šťastný a pracovať v europarlamente, v tom prípade si pochopil zadanie aj život dokonale.
Na koniec, aby ste nehovorili, že len kritizujem a nič neponúkam, tu je zopár výnimočných myšlienok, ktorými sa riadim ja a na ktoré si spomeniem v ťažkých chvíľach, v chvíľach kedy neviem, ktorou cestou sa vydať, pri dôležitých životných míľnikoch ale aj každodenných bežných rozhodnutiach.
„Kto zaobchádza so všetkými ľudmi rovnako, uráža tých, ktorí sú lepší.“ – M. R. Štefánik
“You can change your wife, your politics, your religion, but never, never can you change your favourite football team.” – Eric Cantona
„If you had five photos of anuses, I could not point mine out.“ - Karl Pilkington
„A cookie has no soul, it is just a cookie. But before it was milk and eggs. And in eggs there was the potential for life.“ - Jean Claude Van Damme
„Use the force, Harry.“ - Gandalf the Grey
