Od posledného článku som zase pár kníh prečítal. Dnes to bude nevážna literatúra.
Roman Bureš - Planeta Idiotů.
Kniha je o plazivej apokalypse, ktorá začala nenapadne. Najprv jednotliví ľudia začali spievať a vykrikovať ako milujú iných ľudí, potom sa objavovali záhadné nápisy. A nákaza postupovala nenápadne ďalej. Hlavná postava, akýsi kronikár Apokalypsy si v živote prežil svoj vrchol avšak aj pád, si postupne uvedomuje ako sa doba mení. Veľmi dobre vystavaný príbeh apokalyptického príbehu. Napätie graduje až do konca knihy. Dokonca aj ta kvázi romantická linka krásne zapadla. Je to samostatná kniha, tak nemusíte mať od Romana Bureša prečítané iné knihy. Odporúčam, kniha sa číta takmer sama.
Václav Votruba - Šumavský Děs: Paměti upírské
Toto je druhá kniha od Šumavského Děsa, ktorú som čítal. V knihe je 9 poviedok s upírskou tematikou. Prvá poviedka sa volá „On“ a je dosť desivá, čo stretnutie s upírom býva. A už som sa tešil na ďalšie poviedky. Avšak...
Druhá poviedka „Ovce“ je za mňa slabá. Upír, ktorý je slabý a netrúfa si na človeka? No neviem.
Poviedka, „Mia“ má nápad, ale je pomerne rýchlo jasné, aký bude koniec. Žiadne napätie v nej nebolo.
„Josefovský vrch“ je o chamtivom krčmárovi, čo vztiahol ruku, teda chcel zabrať hrad, kde sídli upír. Dobré, trochu desivé, mohlo aj viac.
„Vzplanutí na Svaté Anne“ je ako sa mladík zamiloval do upírky a nedopadlo to romanticky. Táto poviedka sa mi veľmi páčila.
„Žranice“ vôbec nedopadla tak, ako s jej aktéri pôvodne mysleli. Žranica bola, to áno. Avšak tak dlho provokovali Černú smrť až... Tu som sa dosť nudil, záver bol fajn, avšak nezmenil môj názor.
„Sladká Luna“ je mrazivý surový príbeh o sesterskej (ne)láske. Skvelé.
„Helga a její příběh“ je o hľadaní zmiznutého snúbenca. Poviedka je písaná formou listov. Záver bol presne taký ako som si myslel. Slabšia poviedka z tejto knihy.
„Hedvika“ je poviedka o tom ako sa stal Ludvík upírom. Postava Ludvíka sa vyskytuje aj v minulej sérii a zdá sa, že sa bude aj v budúcej. Ak bude. Táto poviedka bola celkom fajn.
Zdalo sa mi, že je to slabšie dielo, ako paměti okultné. Ako keby Děsovi došli peniaze, a narýchlo zbúchal túto zbierku.
Bulvár podivností, vydavateľstvo Hydra
V knihe je 22 poviedok štýlu Bizzaro Fiction. Hlavne slovenské autorky a autori, Česko je však zastúpené tiež. Začnem od konca, vôbec neviem napísať, že či kniha splnila moje očakávania. Neboli totiž žiadne, šiel som do toho s tým, že uvidíme čo bude. A videl som.
Aké boli poviedky?
„Lapač Snov“ od Martina Hatalu bol taký ľahký rozjazd, mierne hororová dobre sa čítala.
Dobre, lebo nebárs od Kristíny Lenart. Skvelá poviedka o tom čo sa stane, keď sa prebudíš uprostred Dobšinského rozprávok. Archaická slovenčina k tomu. Jedna z najlepších poviedok.
Pri štarte sa prehrieva od Michala Jedináka mi pripadla ako také humorné sci-fi, nič bizarné. Páčila sa mi však.
Poviedka „Anatómia lúpeže“ od Kristíny Slabákovovej ma veľmi neoslovila.
„Já věřím na víly“ od Zdenka Hulbacha bola fajn, v jednej recenzii som čítal, že témou je aj transgender, čo si nemyslím, je to vtipné, mysteriózne a áno, bizarné.
„Príde kôň do baru“ od Veroniky Wan je presne tak absurdné, podivné, bizarné, ako sa mi páči. Žiadne násilné konštrukcie len kôň, tlačiareň Epson a žena.
„Všade dobre, doma najlepšie“, autor Anton Stiffel sa mi na začiatku zle čítala, preskakovanie zo svetov do svetov bolo dosť náročné, potom však prišiel záver a všetko bolo jasné. Dobrá poviedka.
Poviedka „Kto by už podozrieval čižmy?“ od autorky Lenony Štiblaríkovej je veľmi dobre vypointovaná poviedka z hororovými a mystickými prvkami. Nie je obuv ako obuv.
„Chichotání moře“, autor Františka Vrbenská. Námet Prométea, spojený s obchodom s orgánmi je bizarný, sčasti hororový, dobrý.
„Detská reč“ od Františka Škodu sa dobre čítala, námet je dobrý, len jeho spracovanie trochu menej. Akože, dobre, avšak neoslnila.
„Ja canto, ty canti“, spolu cantiamo od autorky Katarina Soyka obsahuje, čierny humor, kultúru, nekromanciu, pomiešanú so štipkou napätia. Veľmi dobe vystavaná poviedka.
„Vedľajšie účinky“ od Anny Olejárovej hovorí o tom čo sa stane, keď lieky vezmú liečenie do svojich rúk. Bizarné, dobré.
Poviedka „Korporát“ od Ivany Molnárovej Dubcovej je celkom mrazivý príbeh o možnej strate identity. Skvelé, možno nie až tak bizarné, skvelé však. Koniec bol mňa trochu moc happy, ale to nevadí.
„Apokalypsa všedního dne“, autor Pavel Skořepa. Tu som sa stratil, veľmi stratil.
„Ružová hmla“, čo sa ti lepí na päty, autorka Zdenka Kollárová. Stále som sa nenašiel, zle sa mi to čítalo, námet dobrý, spracovanie ani nie.
„Človek človeku králikom“, od Radoslava Kozáka. Nezodpovednosť, Satan, králiky. Všetko skvele zamiešané.
„Pastelový klam“, autor Martin Šugár. Riaditel firmy testuje prototypy a nejak sa v tom zamotá. Nie zlé, neoslnila ma však.
Poviedka „Degustátori“ od Nadi Vojtekovej sa mi páčila, jednak námet mi je blízky a hororové prevedenie bolo skvelé.
Pred týmito poviedkami je napísane varovanie.
„Cirkev Doktora Mrázka“ (Hospodin) od Andrei Farkašovej je fekálny bizár, avšak taký milý, záchod ako miesto uctievania, veď prečo nie.
„Potrat“, autor Pavel Chodúr. Take bizarnéí sci-fi, trochu som sa stratil v deji a nenašiel.
Poviedka „Matka“ od Márie Hanúskovej je už poriadny bazár a aj dosť nechutný, psychoteror, brutalita, strata ľudskosti. Dobre.
„Návšteva z ďalekého nosa“ od Lukáša Poláka je symbolická, nechutná bodka. Už z názvu je pomerne jasné, čo je hlavnou témou. Dobre napísané, avšak nechutné, bral som to hopom, aby som čím som ju čím skôr mal za sebou.
Kniha je dobre zostavená, jasné že sa mi nemohli páčiť všetky poviedky. To však vôbec nevadí. Odporúčam.
Vladimír Šlechta - Pár kapek zamrzlého času
Ostatná kniha z cyklu „Krvavé pohraničí“. Kniha je rozdelená na dve časti. Prvá polovica knihy, je vlastne kniha v knihe ktorú Thompson číta, aby sa dozvedel, ako to bolo s oným legendárnym príbehom Alexa Damiana a elfky Doríny. V druhej polovici sa vraciame do súčasnosti, kde Thompson spolu so svojimi spoločníkmi, medzi ktorými nechýba ani Frank Ormond, ktorý vlastne za to môže.
Mne sa kniha páčila, aj keď má zväčša také komorné tempo. Aspoň na začiatku. Príbeh, teda príbehy sú vystavané dobre, je tam pár prekvapení. Rozhodne odporúčam.
Patricia Briggs - Ztraceni v zimě
Toto je uz 14. kniha v sérii Mercedes Thompsonová. Anotácia vraví toto: „V říších nadpřirozena existují tvorové, jejichž doménou je zima. Já k nim nepatřím. Ale stejně jako kojot, ve kterého se můžu libovolně proměňovat, se umím adaptovat. Jmenuju se Mercy Thompsonová Hauptmanová a můj druh Adam je vlkodlak, alfa Smečky columbijského poříčí, která má za úkol chránit všechny, kdo žijí a pracují v Tri-Cities. Je to těžká dřina, která neponechává moc prostoru pro nějaké soukromé výpravy za dobrodružstvím. Jenže můj bratr potřebuje pomoc. A i když bych za ním zvládla vyrazit i sama, nakonec jsme se do Montany vydali s Adamem oba. Rychle jsme ovšem zjistili, že bratrovy potíže jsou jen dílkem mnohem většího problému, než jsme si vůbec uměli představit. Teď jsme s Adamem uvízlí s cizími lidmi v chatě v srdci divočiny, uprostřed bouře, jaká nenastala celé věky. Za scénou se činí tajemné starodávné síly, a jestli si nedáme velký pozor, mohly by přivodit konec světa...“
Pôvodne som očakával pokračovanie sporu, boja s úhlavným nepriateľom Bonaratom. Nakoniec z toho vznikla taká medzi kniha, ktorá síce neposunula dej, avšak sa veľmi dobré čítala. Napätie sa dalo krájať, dej graduje, v deji sa zišla rôznorodá spoločnosť. Vlkodlak, kojotodlak, upírka, snežný obor, dokonca dvaja a iní. Preskakovanie medzi časovými líniami bolo trochu náročné na pozornosť, zvládol som však. Nečakané zvraty v deji boli dobre vystavané. V prípade, že túto sériu čítate, tak ju odporúčam, si zaobstarať. Ak nie, budete zmätení. lebo je dosť odkazov na už vydané knihy.
Recenzie na ňu rozdelili do 2 skupín. Super, alebo prepadák. Nič medzi tým. Všetci pomenovávame rovnaké veci, len názor na to, či sa nám páčia, alebo nie, je odlišný. Všetci sme sa však zhodli na tom, že kniha sa v deji nikam neposunula. To len na okraj.
Toľko na dnes. Nabudúce budú knihy s vážnejšími témami.
