Po minulom článku si dovoľujem pokračovať s knižnými tipmi, ktoré dúfam niekoho zaujmú. Môžem snáď len zopakovať, že to nie je najnovší booktook ani iné virálne novinky, je to fakt všehochuť.
Jo Nesbo – Netopier
Neviem, či bol dobrý výber ísť po autorovej prvotine, ktorá bohužiaľ ukazuje jeho mnohé nedostatky. Netopier je exkurzom detektíva Haryho Holea do Austrálie, kde vyšetruje smrť mladej Nórky, respektíve má sa tváriť zodpovedne a príliš nezavadzať miestnej polícii.
Samozrejme, Hary, úspešne abstinujúci, to úplne nezvládne (aj keď vzhľadom na okolnosti sa mu ani nečudujem) a tak absolvuje niekoľko alkoholických excesov, tápa, hľadá, ale nakoniec vraždu rozlúskne.
Mám taký pocit, že Nesbo navštívil Austráliu a rozmýšľal ako zakomponovať všetko, čo sa dozvedel o miestej situácii a pomeroch aborigéncov do románu, ktorý mal presahovať klasickú detektívku a poukázať na mnohé sociálne problémy. Bohužiaľ, jeho meditatívne exkurzy sú dosť päsťou na oko, aj vzhľadom na to, že samotný jazyk je príliš jednoduchý – predstavte si knihu Dana Browna. Do toho veľmi čudné polemiky so sexuálnym podtónom. Postavy sú schematické aj keď je vidieť autorovu snahu o charakterizáciu a autentickosť. Ale vraj sú to pôrodné bolesti prvotiny, ďalšie knihy sú vraj omnoho lepšie a Nesbovi som ochotná dať druhú šancu, aj keď to nie je štýl detektívok, ktoré ma primárne bavia (som úchyl na Agathu Christie, Dorothy Sayers, Ngaio Marsh a podobne).
George Eliot – Silas Marner, tkáč z Raveloe
Tretia kniha autorky z roku 1861. Rozpráva príbeh tkáča Silasa Marnera, ktorý sa po nepríjemných udalostiach v kalvinistickej kongregácii Lantern Yard presťahuje do dediny Raveloe a živí sa svojím remeslom. Je samotár, traumatizovaný zo straty snúbenice a obvinenia z krádeže peňazí kongregácie kým strážil umierajúceho pastora. Nemá priateľov a jeho práca ho naplno zamestnáva. Jeho snaha je odmenená a Silas si sporí zlaté mince, ktoré ukrýva v diere v zemi. Až jedného dňa peniaze zmiznú. Jedného dňa nájde malé dievčatko, ktoré do dediny priviedla jeho matka, tá zomiera počas cesty. Nikto sa k dieťaťu nehlási a Silas si malú Eppie, ktorú pomenuje po svojej matke Hepzibah, adoptuje.
Otcovská láska k dievčaťu, ktoré má rada celá dedina, Silasovi dodá v očiach obyvateľov Raveloe ľudskosť a konečne nachádza zmysel života. Sám vraví, že mu osud vzal jeho dve vrecká zlata, ale dal mu malého anjela, Eppie. Celá záhada sa rozlúskne o mnoho rokov neskôr a príbeh má veľmi dojímavý a šťastný koniec.
Kniha hovorí o zmysle života, zodpovednosti a nezodpovednosti, zároveň je písaná farbistým jazykom. Zamýšľa sa nad tým, čo je šťastie a aký je osud vratký. Je príjemná a dojímavá. Príbeh straty a znovunájdenia ľudskosti hlavného hrdinu. Prvá kniha od George Eliot, ktorú som prečítala, ale určite nebude posledná.
Isaac Asimov – Ja, Robot
Opäť môj prvý exkurz do diel Asimova, na popud môjho manžela, ktorý predtým prečítal Nadáciu a mnoho Asimovových faktografických kníh. Viete, že to bol neskutočne tvorivý autor, ktorý toho za život napísal strašne veľa? Okrem iného anotácie k Biblii či dielam Shakespearea a mnoho dosť úchylných básní – limerickov.
Vždy som si myslela, že Ja, Robot je román, v skutočnosti je to zbierka poviedok popretkávaných rozprávaním doktorky Susane Calvin, hlavnej robopsychologičky spoločnosti U.S. Robots and Mechanical Men, ktorá roboty vyrába. Spočiatku sa roboty využívajú v domácnostiach, okrem iného ako opatrovateľky (prvá poviedka Robbie), neskôr sa názor spoločnosti na roboty zmení a zmiznú zo Zeme, namiesto toho sa využívajú pri objavovaní a dobývaní vesmíru. Spoločným menovateľom príbehov sú známe tri pravidlá robotiky a etické a filozofické úvahy ich implikácií.
Poviedky sú veľmi pútavo napísané, mnohé veľmi emotívne, ďalšie vtipné, mojou najobľúbenejšou bola jednoznačne Reason, ktorá rieši robotov, ktorí využitím umelej inteligencie dôjdu k poznaniu, že ich nemohli vytvoriť ľudia pretože sú to primitívne tvory, že musí existovať Pán. Robot QT-1 prezývaný Cutie, príde k tomuto zisteniu a následne svojou vierou nakazí ostatné roboty („Nie je iný pán než Pán a QT-1 je jeho prorok“). Keďže roboty ale dodržiavajú všetky tri pravidlá robotiky, vedci ich nechajú existovať vo svojom kulte. Asimov krásne paroduje náboženský fundamentalizmus.
Za zmienku stoja všetky poviedky a kto túto skvelú knihu ešte nečítal, šup šup, je výborná, aj pre nefanúšikov sci-fi ako žánru.
James Graham Ballard – High Rise
Toto je kniha, ktorá je záhulnou jazdou od začiatku až do konca. Prekvapí, pobaví a dobre prefacká. Jednou z prvých viet je, ako doktor Robert Laing pečie a je alsaského vlčiaka v apokalyptických reáliách. Potom sa kniha vracia na začiatok – v Londýne postavili mrakodrap (dnes by som ho zaradila niekde do Canary Wharf), jeden z piatich a kniha popisuje život jeho obyvateľov. Spočiatku vyzerá všetko usporiadane a ideálne, mrakodrap má svoj supermarket, obchod s alkoholom, plaváreň, fitko, školy, banku, reštauráciu, jednoducho všetky vymoženosti k tomu, aby ho jeho obyvatelia využívali čo najviac a opúšťali ho len na cestu do práce. Mrakodrap je krásnou ukážkou sociálnej stratifikácie – na čím vyššom poschodí bývate, tým viac znamenáte. Obyatelia sa venujú šialeným bytovým žúrkam, ale platí nepísané pravidlo, koľko poschodí smerom hore sa môže ísť alebo naopak, koľko poschodí smerom dole, aby sa človek úplne nestrápnil.
A potom začnú problémy: najskôr sa zapchávajú odpadové šachty, neskôr vypadávajú výťahy, obyvatelia sa začnú sťažovať na malé deti v bazéne. A potom sa začne okupácia poschodí, blokovanie výťahov, vandalské nájazdy na rôzne poschodia, fyzické konflikty medzi obyvateľmi.
Príbeh je fantasticky vystupňovaný do úplného absurda, obyvatelia postupne prestávajú chodiť do práce, žijú násilnými konfliktami v mrakodrape – vandalizujú, lúpia, zabíjajú, pričom nikoho nenapadne zavolať políciu. Ak je nejaká kniha dobrou ilustráciou Rosseauovej predstavy človeka vo svojej základnej podstate – človek človeku vlkom, je to táto. Zaujímavou postavou je Richard Wilder, dokumentarista, ktorý natáča peklo v mrakodrape a postupne sa snaží prepracovať až na najvyššie poschodie, aby si to osobne vybavil s architektom mrakodrapu Anthonym Royalom, ktorý žije v penthouse na streche.
Kniha bola sfilmovaná pred siedmimi rokmi, odporúčam asi najprv pozrieť film až potom prečítať knihu, nakoľko film bol z pochopiteľných dôvodov trochu zjemnený. Absurdné prejavy násilia a snahy naplniť základné ľudské potreby potom v knihe šokujú a zároveň pobavia. Pre mňa jedna z najlepších kníh, aké som tento rok čítala.
