„Hyvä dekkari tulee pohjoisesta.” To tvrdím ja, presnejšie môj googel prekladač. A znamená to „Dobrá detektívka pochádza zo severu.” Pokúsim sa vám vysvetliť, prečo je to tak.
Severania majú v sebe jednu preveľkú zvláštnosť. Napriek tomu, že tam kruté 20 až 25 stupňové leto trvá subjektívne mesiac + daň, občania tejto časti sveta patria medzi najšťastnejšie národy v Európe. Šťastie, to je to, čo by priemerného Slováka zabilo za také 3 týždne pobytu v týchto krajinách, lebo by nemal na čo mindžovať. Všade je dostatok práce, štedrý sociálny systém, zaujímavá príroda... Možno len tá skurvená zima alebo stretnutie zopár krajanov to zachraňuje. Spolu s rýchlejším stmievaním. A všetko je drahé, ale to, čo je drahé, tak je aj kvalitné, hovoria legendy.
Dostávame sa k podstate. Keďže v určitom období sa na severe (a vlastne aj tu) chytrejšie stmieva, ľudia si po práci veľa čítajú. Noviny im nestačia. Preto sa pár sčítaných a múdrych ľudí severu rozhodlo, že prerazia do povedomia strednej a západnej Európy a k lokomotíve zvanej Mocná ekonomika s vagónmi Štedrý sociálny systém, Nerastné bohatstvo, Vysoké platy, Podpora športu, školstva, turizmu a vedy pridajú ďalší – literárny golem zvaný Severské detektívky. Celá táto súprava je obalená zlatou stuhou s nápisom a pyšne rečie: „Sledujte a záviďte, jak sa tam máme dobre :) Vy lenivé a závistlivé mrochty!”
Takže, ak sa chceme spolu s nimi zviesť aspoň v tom poslednom vagóne, ktorý aj tak zachytíme iba končekmi prstov a poriadne si pri tom oškrieme nohy, musíme sa držať zopár zásad.
Prvá: Mali by sme mať niečo, čo nám umožní zaznamenávať naše myšlienky do vizuálnej podoby, napríklad počítač. Aj pero a papier môžu byť občas fajn, ale písať rýchlo perom môže byť veľmi kontraproduktívne. Nehovoriac o tom, že keď si zapisujete nejaký dôležitý údaj pri telefonovaní, podvedome sa potrebujete uistiť, či ste ho napísali správne. A žiadať svoje vlastné myšlienky o neustále opakovanie môže viesť do blázinca, prípadne do Sládkovičova.
Ak ste hipster, tak máte doma určite písací stroj po babke. Pozor! Vás sa to netýka, pretože ste hipster a tí neznášajú mainstream. Ak chcete napriek tomu písať detektívky, ste pokrytec. A nerevte, že musíte z niečoho žiť, môžete vyrábať napr. tekvicové latté.
Druhá: Musíme byť severan, prípadne, sa tak tváriť. A nie, tento raz naozaj nestačí byť Kysučan či Polopoliak. Aj keď v Polopoľsku sa tie ceny niekedy blížia k severským, kamarát hovoril... Ale naozaj je to málo. Ak ste už preštudovali svoj rodokmeň odpredu - dozadu a nenašli ste priezvisko, ktoré by sa aspoň podobalo na severské zakončené na en, öm, on nebodaj lä, musíte si spraviť nejaký pseudonym. Napríklad Hulmi Ukolen a podobne.
Keď sme zvládli prvé dve zásady, pokročíme a zamyslíme sa, o čom chceme písať. Prostredie ponecháme na severe, lebo príroda a tie veci vyššie spomínané. Zaujímavá téma môže byť napríklad hovnoman. Alebo nie. Každopádne, treba mať vymysleného poriadneho záporáka, s nejakým zamotaným, smutným detstvom, prípadne s tým, že mu v škole niekto ukradol desiatu, alebo bol taký škaredý, že keď chcel, aby sa s ním hrali aspoň psy, musel si na krk zaviazať kus mäsa. A do partie ho prijali, lebo vošiel do Tesca dverami s nápisom „východ“. Jeho psychologický profil je potrebné rozoberať minimálne polovicu knihy. K nemu pridáme malú skupinu podobne charakteristických osôb, čitateľ sa od radosti 2 dni nevysere a nenaje, len aby knihu dočítal.
O chvíľu prejdeme k vyšetrovateľovi. Dokonalé osoby momentálne nie sú v knihách in, čiže človeka typu Chuck, Arnold alebo Jason si nebudeme brať do klávesnice. Uvedomujeme si, že potrebujeme aspoň 350 stranový krimibalast. Nechceme páchateľa zneškodniť už v prológu a zničiť polovicu mesta. Nepotrebujeme dopísať ani psa, nech je akýkoľvek ňuňu a šikovný zároveň. Nie, ani deti nie! Platí to isté, čo pri psovi. Vyšetrovateľ aj tak nemá čas, lebo vyšetruje, páchateľ má dosť starostí sám so sebou. A stačí, že čitateľ tie svoje počas čítania odsunie na druhú koľaj.
Preto vytvoríme postavu vyšetrovateľa na obraz človeka z ľudu. Priemerného mukla vo veku 45 – 50 – 60 v nejakej strednej policajnej funkcii s dostatočnou frustráciou z toho, že by mohol postúpiť aj vyššie, ale vlastne už nemôže. Aby nebol smutný, dopíšeme mu milujúcu manželku a ubytujeme ho v nejakom rodinnom dome. Takom s veľkou záhradou, malým sadom, solárnymi panelmi na streche a kadibudkou na dvore, ktorej dvere budú mať srdiečkový výrez. Jeho osobnostný profil môžeme napasovať do nejakých 30 až 40 strán. A raz za nejakých 50 strán by si mal povzdychnúť, že ten dom nesplatí do konca života.
Základné postavy máme a môžeme pokračovať. Dôležitou vecou je vytvoriť čo najviac vedľajších postáv s oblastnými menami a vďaka nim aj veľa dejových línií, aby sme nimi zmiatli čitateľa. Môžete si spraviť zoznam najpoužívanejších severských ženských a mužských mien na jednu stranu papiera a priezvisk na druhú. Náhodne pospájate.
Ak ste liberálny typ, zakomponujte do deja ženu alebo chlapa, ktorý/á sa stane vyšetrovateľovou milenkou/com, spolu budú vymetať bary, festivaly a jeho úspory, kým nezistí, že mrška (pozor! úloha do diskusie: nájdite možný mužský rod, prvá cena je like) je sestrou/bratom podozrivého, z ktorého sa neskôr vyvinie páchateľ.
Ak ste konzervatívny autor, spravte z vyšetrovateľa chudáka, s ktorým sa chce jeho manželka rozviesť a aj tak urobí. On je teda nútený nájsť šťastie v náručí inej ženy (v takom prípade musíte záver knihy okoreniť sobášom).
Pracujeme v našom vlastnom vesmíre, ako by povedal Coelho, takže sa nebojíme cestovať nielen v priestore, ale aj v čase. Niečo na spôsob ako keď pozeráte film Pláž a v tom najlepšom vám do pixelov skočí vianočná reklama. Za optimálne považujem vytvoriť toľko línií, aby sa v tom dokázal stratiť aj Džordž Martin. Skrátite tak čitateľovi čas na hlad po pokračovaní, pretože sa niekoľkokrát musí vrátiť, aby sa uistil, či niečo nepochopil zle.
Čo sa týka rozuzlenia, ak ste dodržali moje odporúčania, môžete ho napísať akokoľvek, pretože čitateľ stráca koncentráciu. Nič nepokazíte vykopnutím dverí na dome páchateľa vyšetrovateľom s policajtmi za chrbtom a výkrikom: „Ja som to vedel už od 258. strany!“ (to kričí čitateľ, pardon.) „Máte právo nevypovedať, všetko čo poviete, bude použité proti vám a mlčanie bude považované za priťažujúcu okolnosť!“
Záver môže byť napríklad o tom, ako si po ťažkom vyšetrovaní berie zaslúžené dvojdňové náhradné voľno . Alebo končiť svadbou, ako som spomínal vyššie.
A sme na konci! Verím, že aj vďaka tomuto článku stúpne počet lovatých slovenských majstrov pera. Nech pravda, láska a peňáze sprevádzajú váš život.
