Dokonca aj v krajine neobmedzených možností funguje táckareň pod známym názvom s odkazom na starý kontinent a reštauračné zariadenie. Prevádzkuje ju nejaká franšíza s centrálou v Moskve. Centrála rada vymýšľa: okrem iného tam majú človeka, ktorý vymýšľa recepty, ktoré sa následne ocitajú v menu a na našich tanieroch. Mám tajné podozrenie, že tento človek rád cestuje s prstom na mape, no ako výmýšľač receptov v korporáte si cesty nemôže dovoliť tak často, ako by chcel, a tak svoju vášeň prenáša do názvov jedál, ktoré sú pomenované podľa rôznych krajín. Len škoda, že v nich nebol a špecifiká ich kuchýň pozná len z rozprávania. Dovoľte mi predstaviť vám niekoľko takýchto počinov. Odporúčam aj hru: prečítať názov, skúsiť uhádnuť, čo by to mohlo byť a potom si skontrolujte, či ste sa trafili. Ideme na vec!
Paradajky po maďarsky
Jedlo, ktoré ma prinútilo sa spýtať našej pokladníčky Júlie, odkiaľ na tie podivné názvy v táckarni chodia a takto som sa dozvedela o vymýšľačovi nových receptov. Podľa neho v Maďarsku existuje paradajkový šalát, ktorý pozostáva z pokrájaných paradajok, prúžkov šunky, kúskov vajec a celé je to zapravené majonézou. Musím tento recept posunúť mojej maďarskej babičke, nech vie, že celý život robila rajčinový šalát nesprávne.
Špagety po rumunsky
Podávajú sa ako príloha, preto nechápem, prečo nemôžu byť označené jednoducho ako špagety. Bojím sa spýtať svojho rumunského kolegu, čo si o špagetách hrdo nesúcich názov jeho krajiny myslí. Sú to obyčajné klasické rozvarené špagety, ktoré snáď ani nikdy nemali schopnosť byť al dente, trochu omastené, s občasnými kúskami mrkvy. Netuším, čo presne na nich má byť rumunské.
Singapurske rezance
Opäť raz rozvarená „lapša“, ktorá však aspoň trochu odkazuje na svojho ázijského súkmeňovca. Identifikovala som v nej klíčky a na kilo cestovín do nej možno rozbili nejaké to vajce. Orechy, mäso či nebodaj koreniny je v nich však zbytočné hľadať. Fiktívna cestovka nášho vymýšľača receptov je očividne nízkorozpočtová.
Donské rybacie záviny
Masakru sa občas nevyhnú ani ruské mestá, Rostov nad Donom bohužiaľ dosť nedobrovoľne dal svoj názov skutočne desivým rybacím závinom. Mleté rybacie mäso, na tom zmes kapusty a nejakých ruských tráv, všetko vypražené v trojobale. Myslela som, že ide o klasický vyprážaný rybí filet, kreatívny názov mal byť mojím varovaním.
Ešte máme občas v ponuke niečo, čo sa volá ryba po monastirsky, čiže kláštorná ryba. Vyzná sa niekto v rádoch a reholiach? Viete mi prosím povedať, v ktorom kláštore obalili rybu do plátku syra a potom vypražili?! A koľko bolestných ružencov sa potom museli za trest modliť?
Macedónska a maďarská ryža
Maďarsko opäť ťahá za kratší koniec. Kým trochu omastená ryža v domnelom macedónskom prevedení obsahuje kúsky hrášku, kukurice, cibule a mrkvy, jej maďarský brat si musí vystačiť s kúskami kápie.
Macedónsko má náš výmyselník veľmi rád, pomenoval po ňom aj zeleninovú prílohu, ktorá sa varí, keď (tipujem) treba vyprázdniť skladové zásoby zeleniny tesne pred tým, než začne hniť. V jedle s názvom Macedónska zelenina sa tak stretávajú kapusta, paradajky, paprika, mrkva, cibuľa, karfiol, hrach a fazuľa, to všetko v doprovode oleja a vraj aj nejakého korenia.
Taliansky kurací vývar
Nejeden Talian by zaplakal, keby dostal pred seba vývar s jedným kusom mäsa a obrovským množstvom rozvarených rezancov. Toto jedlo by sa dalo nazvať aj rezance s malým množstvom vývaru. Vývar je prirodzene nemastný a neslaný. Pri pohľade naň infarktuje jedenásť talianskych babičiek z desiatich.
Šalát Versailles
Je záhadou, ako sa prišlo k tomuto názvu mutácie šalátu Cézar, ktorý sa, mimochodom, v našej táckárni podáva tiež: s kuracím mäsom alebo dokonca krabími tyčinkami či kúskami kalmára, čo práve majster provianťák vydelil. Na rozdiel od neho nájdete v šaláte Versailles kúsky kuracieho filé, rajčiny, uhorky, krutóny z tmavého chleba) a to všetko vkusne preliate majonézou. Bon Appetit! Som zvedavá, ako by dvorný kuchár s týmto počinom v paláci pochodil. Či by mu odťali len ruky, alebo rovno hlavu.
Andalúzsky šalát
Keď sme už sprznili Taliansko aj Francúzsko, nevynecháme ani Španielsko. Perlu andalúzskej kuchyne, studenú paradajkovú polievku gazpacho táckareň prekvapujúco zvláda celkom obstojne. Teda za predpokladu, že prídete na začiatok obednej šichty okolo dvanástej. O druhej poobede sa už do zostatkov v hrnci dolieva voda, aby ponuka dňa vydržala až do tretej. Analúzia si to však zlízla inak, v podobe šalátu, ktorý asi v živote nevidela: paradajky, uhorky, reďkovka a čierne olivy a tento mix preliať octom a olejom. Pričom žiadnym fajnovým olivovým, normálne slnečnicový olej a vínny ocot, po rusky uksus. Neviem, prečo si tak pekná časť Španielska vyslúžila práve takýto nemastný-neslaný recept.
Bonus: Kórejská mrkva
Kórejskú mrkvu podľa tradičného ruského receptu táckareň pripravuje správne. Ale je to zaujímavosť, ktorá si zaslúži zmienenie, lebo spadá do kategórie jedál ako francúzske zemiaky či ruské vajce: v krajine pôvodu o nich buď nepočuli alebo ich pod týmto názvom nenájdete. Kórejská mrkva sú rezance mrvky osmahnuté na oleji, zamiešané s cesnakom, chilli a trochou octu. Podáva sa studená ako šalát a je to prekvapujúco chutná záležitosť.
Tak čo poviete, ktoré z týchto jedál by ste si trúfli vyskúšať? A koľko dní hladovky by tomu predchádzalo? Ak máte kuriózny názov jedla zo svojej táckárne, šup s ním do diskusie!
