Klub (syn. diskotéka, podnik) – spravidla interiérový stavebný priestor, kde najmä v čase víkendu vo večerných hodinách mladí ľudia chodia nadväzovať medziľudské vzťahy, konzumovať alkoholické a nealkoholické nápoje, prípadne sa spoločensky znemožňovať tancom.
Tak, už vieme, čo je to klub a teraz si povieme, ktorý si v Bratislave vybrať a ktorý radšej obísť.
*Disclaimer: ide o subjektívny výber a hodnotenie autora článku. V prípade, že nemáte radi toto, ale naopak hento je super, lebo v hentom vám ožratá ženská raz strčila jazyk do ucha, je mi to jedno.
Subclub
Klub kedysi známy ako u-čko je skutočný kult, čo vám potvrdí aj Michal Hvorecký. Bunker v hradnej skale s nezameniteľnou atmosférou, line-upom a napríklad aj zápachom (ten sa ale prejaví až doma pri vyzliekaní). K tomu milá, a pritom relatívne pohodová obsluha a slušné ceny. Ak sa však najlepšie cítite vyvalení v bielom polotričku so stoporeným golierom a špicatých lakovkách na gauči na terase v Sky bare, popíjajúc Möet & Chcaldoň a uploadujúc si selfshoty s Bratislavským hradom na fejsbuky, do u-čka radšej nechoďte. A nielen kvôli tomu, že tam nie je signál, takže neuploadnete ani hovno. Lebo okrem GSM signálu tam nie sú napríklad ani dvere na záchodoch. Rovnako radšej zablúďte inde, ak váš jediný kontakt s elektronickou hudbou predstavuje zvučka z Top Gearu. Pre všetkých ostatných je u-čko povinnosť a keď vás o tom nepresvedčí ani foto nižšie, tak zostaňte doma. Päť red bullom obliatych, prepotených kapsáčov z piatich.
KC Dunaj
Bývalý priestor redakcie SME na štvrtom poschodí socrealistického obchodného domu s terasou s výhľadom na panorámu vášho obľúbeného (ak ste lokálpatriot) alebo neobľúbeného (ak ste CP-čkár) veľkomesta, žijúci alternatívnou kultúrou, ktorú predstavujú koncerty, DJ-ské akcie, premietania, čítačky, workshopy (toto inak neviem, čo znamená, ale určite to tam robia) a všelijaké ďalšie hipsterské pseudoakcie, ktoré ani neviem, ako sa volajú. Aj cez deň sa tam dá príjemne posedieť v bare, dať si nejaký ten pivný špeciál alebo v Bratislave pomerne unikátnu vec - čapovaný cider a vypočuť si z reprákov napríklad Thievery corp. alebo Toscu.
Všetko by bolo najsuper, až na pomerne pridrbanú obsluhu. V prípade, že tam je tak dvadsať ľudí, je to ešte celkom fajn, ale vo večerných hodinách byť obslúžený na bare v čase nepresahujúcom dvojciferný počet minút je achievement, ktorý si raz budete odškrtávať na smrteľnej posteli. Bol mi vysvetlený (vďaka, Rado!) sofistikovaný spôsob obsluhy tamojších barmanov, a síce 1. kamaráti, 2. jebačky, 3. tí, čo kričia, 4. všetci ostatní, s ktorým by som sa pre svoje hlasové danosti aj stotožnil, no zisťujem, že aj tento systém má vážne diery. V prvom rade, už tam obsluhuje aj barmanka, t.j. žena, tým odpadá zo vzorca obsluhy druhý bod a nastáva chaos. Ale najmä barmani majú zjavne v zornom poli mŕtve uhly, čo má za následok, že niektoré časti baru nie sú obslúžené vôbec, a môžete pokojne kričať, hádzať sa o zem, alebo poliať si tatračajom vlasy a zapáliť. Vlastne to posledné nie, lebo čo? Lebo vás neobslúžia. Preto iba štyri hipsterky bez podprsenky z piatich.
Veľký a malý njúšpiritus
Najprv sa priestor známy ako Buddha bar na Medenej premenoval na Nuspirit bar a neskôr expandoval aj na Šafko ako Nuspirit club. Obidva priestory sa vyznačujú veľmi dobrou hudobnou dramaturgiou, v niektorých žánroch na Slovensku asi ojedinelou. Malý njúšpiritus je však fakt malý, a preto býva často plný ako 39-ka z Mlynov na začiatku zimného semestra.
Napriek malej kapacite obsluha často nestíha a nastáva podobný efekt ako v Dunaji. Vo veľkom njúšpirituse je to trochu lepšie, keďže obsahuje dva priestory, z ktorých jeden z väčšej časti tvorí veľký barový pult a za ním tak 5 (plus-mínus 4) barmanov. Dva priestory v njúšpirituse mu dávajú ešte jeden benefit, a síce, že pri bare hrajú iné veci, než v sále, takže keď vás omrzí drumbác, môžete si ísť vedľa vypočuť funky, napríklad. A navyše, je to jeden z mála klubov, kde na každej akcii ešte nehrávajú dubstep. Výhradu mám však voči čoraz podivnejšej cenovej politike. Kinetovi asi kedysi trošku preplo a dostal pocit, že bratislavské centrum je Piata avenue a nasadzuje stále smotánkovejšie ceny. Keď sa v nedeľu ráno o dvanástej zobudíte a nájdete si na mobile 3 notifikačné sms-ky z banky s debetným výpisom, tak ste boli určite tam. Tri a pol nujazzových kopákov z piatich.
Radosť
Podnik ešte menší, než malý njúšpiritus, a to už je čo povedať. Napriek tomu sa tam človek cíti menej klaustrofobicky, keďže Radosť nebýva veľmi preplnená. Zrejme za to môže nie úplne vábna lokalita na Obchodnej, kde v exponovaných večerných časoch treba ožraté deti odhŕňať buldozérom. Vlez nestojí viac ako 3-4 eurá a je v ňom ešte aj konzumné.
Obsluha chodí k stolom a chodí často (čítaš, malý njúšpiritus?) a keď si práve nikto nič neobjednáva, tak čašníčka tancuje pri bare. V pokročilej hodine sa pridá aj biletár, ktorý síce vyzerá ako bosniansky kickboxer, ale je to strašný pohoďák. Aha, a majú veľmi dobrú šišu. Štyri a pol jablkových vodnofajkových tabakov z piatich.
Channels
Kedysi alternatívna Hlbočina na Župnom námestí pred pár rokmi zmenila názov a zjavne aj cieľovú skupinu. Už nápis „All girls staff" na okne hovorí za veľa. Jednak nechápem, aký benefit mám z toho, že tam zamestnávajú len osoby ženského pohlavia a dvojak je to blbosť. Čo zistíte hneď, ako vojdete dnu a chcete ísť na nižšie dve z troch podlaží tohto podniku. Dostane sa vám vrúcneho privítania v podobe osobnej prehliadky od SBS-kára, ktorý určite žena nie je. A hej, v centre Bratislavy je v roku 2013 podnik, kde vás šacuje SBS-kár. So retro!
Na najvyššom poschodí sa môžete ale voľne pohybovať aj s nelegálne držaným makarovom za pásom a ponúkať ľuďom afgánsky herák, zvýšené bezpečnostné opatrenia platia len dole. Ak teda nepredstavujete bezpečnostné riziko pre očumujúcich albatrosov, natriasajúce sa štetky v minisukniach a iné rekvizity, ktoré vyzerajú ako zo showroomu obchodníkov s bielym mäsom, môžete pokračovať dole na parket, kde je asi 75 stupňov celzia a hulákajú tam vaše obľúbené hity, ktoré ste za uplynulý týždeň na Exprese a Europe 2 počuli len 47-krát. Tam si dáte stoličnú za štyri eurá a rozmýšľate, kam si zavoláte taxík. Jediný benefit čenlsu je asi to, že je otvorený minimálne do šiestej ráno a je to teda jedna z mála možností, kam sa dá ísť, keď vám zavrú to, kam ste ísť chceli. Aj keď ako vieme, keď sa o štvrtej ráno povie „poďme ešte niekam", málokedy sa niečo zaujímavé stane. Jeden a pol vytŕčajúcich cyklámenových tangáčov z piatich.
Skrátený výber:
Primi
Niečo podobné ako Channels + si k tomu pridajte lokálne špeciality ako to, že barmani zaokrúhľujú ceny nahor a niekedy „zabudnú" dať napríklad gin do gin-tonicu. Ale čo dobré sa dá čakať od Medusa group, no ne? A vraj tam dokonca varia, či čo...
The/Le/Club/Bar
Predražené pajzle, ktoré sa hrajú na luxus neinvenčnými názvami, bling-bling dekoráciami a vysokými cenami (celý koncept týchto podnikov ilustrujú hajzle v Le Bare – krásna zrkadlová stena, hranaté umývadlo, no len dva pisoáre a ten jeden polofunkčný, keďže veľa neho je kabínka, dvere ktorej sa otvárajú von a narážajú doň) . Keď ste zbohatlícky pseudomafoš a neviete, kam ísť vyvenčiť nové tričko od hilfigera a vašu čerstvo vysolárkovanú rozhoďnožku s priesvitnou kabelkou, tak určite odporúčam.
RockOK/British Rockstars
Nie predražené, len pajzle. Tlačenica, dosť agresívnych dementov, ktorí sa chcú biť a kradne sa tam. Asi to patrí k rockovej subkultúre. Neodporúčam vôbec nikomu.
Tak, to by zhruba aj stačilo. Ak som tu nejaký podnik nespomenul, viď disclaimer, posledná veta.
