Jedna z mnohých vecí, za ktoré má u mňa Vancouver veľké plus, je dopravná hromada. Tá tu  tu funguje tromi spôsobmi - autobus, metro-nadzemka SkyTrain a minitrajekt SeaBus, spájajúci Downtown a Severný Vancouver. Na všetko vám stačí jeden lístok, ktorý stojí 2,75 CAD a platí hodinu. Dostať ich v obchodíkoch, zelovococh či drogériách a keď si kúpite celý pack 10tich lístkov, máte to za nejakých 22 CAD, which is nice. V autobuse si lístok cvaknete rovnako ako u nás - pri vstupe dnu, a pri cestovaní SkyTrainom a SeaBusom najprv prejdete v termináli cez turniket, za ktorý môžete ísť výhradne len s cvaknutým lístkom. Ku koncu pobytu sme si povedali, že na tú jednu cestu to riskneme bez lístka, že posledné dva si každý necháme na cestu na letisko, veď za celý čas sme žiadnych revízorov nikde nevideli a SkyTrain jazdí sám, bez vodiča.  Náhoda je blbec a ako sme prešli okolo turniketu a išli dole eskalátorom, zbadali sme tvoriacu sa frontu a na jej čele pracovníčku dopravného podniku a strážnikov v uniformách, ktorí kontrolovali lístky. Vtedy som si spomenul na to, koľko je tu pokuta (asi 170 CAD) a preglgli sme, že čo dopiči teraz. Na preplnenom eskalátore sa otočiť nedalo a tak sme to zahrali na debilov, ktorí sú zo zahraničia a idú SkyTrainom po prvýkrát a tak nevedeli, kde si majú cvaknúť lístok. Našťastie nám to policajt zhltol a iba nás upozornil, že sa máme vrátiť a hore si lístok označiť v takom modrom stroji. Brutálne nám odľahlo. Až mi bolo ľúto tých, ktorí sa na nič vyhovoriť nemohli a nemilosrdne ich stavali bokom a kasírovali.

Nadzemku sme využívali najčastejšie, pretože bola rýchla a mimoriadne spoľahlivá. Ak vám jedna ušla, asi o minútu, max. dve išla ďalšia. Takto sme sa pohodlne dopravili do centra a zakaždým sme si cestou užívali ten výhľad cez okná na centrum, ktorý bol lepší ako z ľubovoľného vyhliadkového autobusu. Pri prejazde okolo Rogers Areny (domovský štadión Vancouveru Canucks, pre fanúšikov hokeja) som hneď spoznal miesto z fotky jedného kamaráta, ktorý tu žije a pracuje a cestou ráno do roboty cvakol, ako tam natáčali tú úvodnú scénku z Deadpoola s tým prevráteným autom. Vancouver je totiž mestom filmu (Nezvratný osud, Ja Robot, Zrodenie planéty opíc, Godzilla, Deadpool...). A seriálov (Arrow, napríklad). Je to hlavne tým, že v Britskej Kolumbii je nejaká výhodná daň pre filmové spoločnosti a tak čo môžu, točia v týchto končinách.

Po vystúpení sme sa vydali spoznávať Downtown, srdce Vancouveru. Ja tieto mrakodrapové typy miest môžem, má to pre mňa svoje osobitné čaro a po vystúpení zo staničnej haly mi ako prvé napadlo - New York. Tam som síce ešte nebol, ale hneď mi bolo jasné, prečo sa toto mesto - hlavne jeho centrum - používa v niektorých filmoch ako lacnejšia náhrada New Yorku či generických severoamerických veľkomiest. Architektúra, žlté taxíky, výhradne štvorcové ulice, bezdomovci a pouliční umelci od chalanka, ktorý dával fakt krutý freestyle beatbox, až po týpka hrajúceho asi na desiatich nástrojoch naraz.

V súvislosti s mestom bolo zaujímavé pozorovať aj správanie vodičov, ktorí zastavujú kilometer od prechodu, len čo chodec čo i len naznačí, že  sa chystá ísť cez cestu. Na to sa príjemne zvyká. A autobusár, keď vidí, že niekto uteká za už rozbiehajúcim sa busom, väčšinou zastaví, otvorí a ešte vám s úsmevom popraje pekný deň a počká, kým sa usadíte. Alebo keď videl, že máme mapu, opýtal sa nás, kam potrebujeme ísť. Vravíme, že na konečnú zastávku, lebo ideme tam a tam. On na to, že tak nech na konečnej nevystupujeme, že to máme odtiaľ ešte asi dva bloky a že on nás tam rovno hodí a otočí sa s busom kľudne aj tam. No skoro som sa od dojatia rozplakal. A ak máte v ruke mapu a niečo v nej hľadáte, tak sa vám často náhodní ľudia prihovoria aj sami od seba či niečo nepotrebujete, kam potrebujete ísť a podobne. Takže kto postrehol to klišé o Kanaďanoch ako o veľmi priateľských a zdvorilých, z mojich skúseností je to fakt pravda. Ďalšie plus.

Centrum ponúka mnoho zaujímavostí, naozaj každému podľa chuti. Z turistických atrakcií stojí za zmienku napríklad Science World, expo budova s guľatou kupolou a výstaviskom vovnútri. Vtedy tam bola výstava kostier dinosaurov a iných vyhynutých tvorov. Pekne urobené, len na môj vkus tam bolo možno až príliš veľa náučných atrakcií zameraných skôr na malé deti, a tak sme to obehli za nejaké dve hodinky. Ale inak vcelku pôsobivé. Toto výstavisko sa nachádza na samom konci zátoky False Creek, najlepšieho miesta na príjemnú a dlhú prechádzku po pobreží. Keď začnete až od English Bay, máte pred sebou minimálne také 3 hoďky chôdze, ktorá ale stojí fakt za to. Najmä za teplého letného počasia so zastávkou na polostrove Granville Island, známom hlavne svojou tržnicou. Taký výber jedla a čerstvých surovín pokope sa len tak nevidí. Ďalej sme preskúmali Public Library, asi 6-poschodovú budovu v tvare špirály, zvonka trochu pripomínajúcu Koloseum. Hneď vedľa sa nachádza historicky vyzerajúca Art Gallery. Tá ponúkala viac-menej len miestnych umelcov, čo nás možno s výnimkou renesančných malieb na prízemí príliš nenadchlo. Mal som totiž podozrenie, že lokálni artisti užívajú príliš veľa halucinogénnych drog. Vážne, stáť v miestnosti, kde sa na stenách okolo premieta len čosi ako šetrič obrazovky z Windows 95 mi pripadá ako nejaká vysoká forma "umeňya", ktorú my - neosvietený plebs - nechápeme. A to bolo ešte z radu tých slabších haluzí. Obe tieto miesta sa nachádzajú na Robson Street, čo je akási ich obdoba Obchodnej ulice, resp. skôr 5th Avenue. Podrahšie obchody, butiky, reštiky, Tiffanys & Co. a pre ženy je tu zlatým hřebem dvojposchodová Victoria's Secret, kam ma, samozrejme, priateľka zatiahla a asi na 2 hodiny sa stratila. Myslia tu však aj na nás, chlapov, a tak sme mali k dispozícii chutnušké ružovučké kresielka, kde sme mohli medzitým premýšľať o zmysle života.

Ďalším atmosferickým miestom je Gastown, historická štvrť, podľa ktorej sa kedysi volal celý Vancouver. Pre celú štvrť je typická stará architektúra zhruba z 30. rokov, ako vystrihnuté z mafiánskych filmov z čias prohibície. Gastownu dominuje tamojšia turistická atrakcia Steam Clock, teda parné hodiny s preskleným telom, takže môžte vidieť celý ten pracujúci mechanizmus, ktorý vždy po určitej dobre vypustí paru a zahrá nejakú melódiu. Gastown sám osebe ale nie je príliš veľký, a tak sa tam dá ešte možno tak pobehať suvenírové obchodíky, či pozrieť Canada Place - miestnu viacúčelovú halu na koncerty, opery'n'shit, výzorom trochu pripomínajúcu operu v Sydney. Ale len trochu. Ďalej, ak máte hlad, môžete zaparkovať do jednej z početných reštík či pivovarov a pre milovníkov výhľadov odporúčam otáčajúcu sa reštiku na vrchu jednej z budov.

K pivu - najprv som sa bál, či kanadské pivá nebudú rovnaké pisswassery ako vraj sú tie americké, ale na moje prekvapenie boli vynikajúce. No dobre, možno nie som nejaký vycibrený znalec, ale žiadne šťanky to neboli. Netreba však moc experimentovať s chuťami (ginger beer a.k.a. zázvorové pivo už druhýkrát naozaj nie), no vyberať tu naozaj je z čoho - každá štvrť má aspoň 1 svoju vlastnú značku piva a odhliadnuc od nich som najviac preferoval IPA pivá všeobecne. Mimo podnikov alkohol dostanete len v Liquor Storoch a rovno si pripravte aspoň dva ID doklady, lebo sa ľahko stane, že pani predavačke pas stačiť skrátka nebude. Neviem, či sa u nich pas bežne falšuje doma na kolene, keď ho nepovažuje za dostatočný doklad totožnosti, ale radšej jej tam vytaste ešte vodičák, ISIC, preukaz do knižnice... čokoľvek. Keď som už pri pivách, spomeniem aj celkovo ceny v podnikoch. Kokotsky drahé. Takmer všetko. Ešte k tomu majú taký milý zvyk úplne automaticky očakávať dýško zhruba 20% z ceny, čo je pri už beztak 50-60 dolárovom obede za dvoch nemalý peniaz. A dosť si na to potrpia, v opačnom prípade vám totiž dajú väčší diss, než dostanete v online diskusii za gramatytskú chibu. Nejaké národné jedlo myslím, že aj majú - poutine napríklad, ale majú hlavne javorový sirup a sú naň patrične hrdí - zvyknú ho bežne dávať skoro všade, aj do hamburgerov a to sú gastronomické (a cholesterolové) orgie.

Ďalšou štvrťou je Chinatown. Vo väčšine miest je vraj čínska štvrť atraktívnym lákadlom na turistov, tu je to skôr presný opak - malé a asi najchudobnejšie z celého Vancouveru (tromfla ju len ulica Hastings, ktorá od jednej križovatky ďalej silne pripomína ghetto a oproti ktorej je Slovnaftská ulica oázou pokoja, čistoty a dobrých mravov). Dá sa tu navštíviť napríklad čínska záhrada Dr. Sun Yat-Sen-a, ktorá je síce malá a oholia vás o asi 14 CAD, ale svoje orientálne kúzlo dozaista má - no okrem nej a miestnej nákupnej pasáže s kinom tu nájdete poväčšinou len dosť ošarpané budovy a sem-tam nejaký podnik. A typickú bránu do Chinatownu. Na jeho hranici potom stojí už len spomínaná Rogers Aréna a oproti cez cestu futbalový BC Stadium. Škoda, že zrovna bolo mimo hokejovej sezóny, lebo zápas NHL by som si fakt ujsť nenechal, i keď Canucks túto sezónu horeli jak kotlebovci počas diktátu zo slovenského jazyka. Zato americko-futbalová sezóna tu bola v plnom prúde a celkom tu tým na moje prekvapenie žili. Bol by som išiel aj na zápas, keby som tým pravidlám aspoň trochu rozumel. Keďže to dávali stále live v skoro každom podniku, tak som sa snažil aspoň niečo pochopiť. Ale keď sa tá hra prerušuje každé 2 sekundy, tak sa do tých pravidiel dostáva ťažko.

Tak, ako má New York svoj Central Park, má Vancouver svoj Stanley Park. Jednoznačne najrozľahlejší v celom meste - 4km2. Nachádza sa na severozápadnom konci centra a ponúka krásne ihličnaté lesy ako stvorené na vychádzky. Pohodlne sa tam doveziete busom a že hneď po vystúpení si to pred vami bezstarostne hasí mýval Rocket, je úplne bežné. Okrem samotného strácania sa v lese (aj mapa je vám tu na veľký kok) tu môžete ísť na dlhú prechádzku/cyklotúru po SeaWall, tiahnucej sa po celom obvode Stanley Parku, navštíviť miestne akvárium, kde si obzriete medúzy, sépie, či parádnu šou s tuleňmi a belugami, maličkú zoo, pofotiť sa pri mayských totemoch alebo si vyšliapať na Prospect Point, odkiaľ je skvelý výhľad na severný Vancouver a Lions Gate Bridge - vyzerajúci trochu ako Golden Gate Bridge v San Franciscu. Nie nadarmo tu točili záverečnú scénku zo Zrodenia planéty opíc tváriac sa, že to je tam. Ako som vravel, toto je mesto filmu a seriálov. Stretávať filmové štáby hlavne v samotnom centre bolo celkom bežné. Najmä točenie vianočných reklám bolo vtedy v plnom prúde. Vonku cez 30°C, navozený sneh a herečka v kožuchu so šálom. Nezávidel som.

Okrem Stanley Parku ešte stojí za zmienku Queen Elisabeth Park južne od centra, na vrchu ktorého je Bloedel Conservatory - sklenená kupola, v ktorej je tropické vtáctvo a rastliny a ešte o pár ulíc ďalej je pomerne veľká Van Dussen Botanical Garden.

Asi toľko k centru, najbližšie si dáme tie lesy - Capilano a Whistler.