Bol som darovať krv. Bolo to veľmi dávno, ešte počas štúdia na vysokej škole. Nepamätám si už vôbec čo ma k tomu motivovalo a celkovo mám len hmlisté spomienky nato, ako to prebiehalo. Odber sa uskutočnil v niektorej z miestností, kde inak prebieha výuka. Bol som vtedy mladý, silný a krásny. Chvíľu potom som mal aj preukaz darcu s údajom o mojej krvnej skupine. Po odbere som necítil žiadne točenie hlavy, nebolo mi zle, ale akosi som sa viac zadýchal, keď som pešo vyšiel na jedenáste poschodie. Jediná spomienka ktorá pretrvala bol neurčitý pocit, že som spravil niečo správne a hovoril som si, že moja krv snáď niekomu pomôže.
Prešli tisíce rokov, už nie som mladý, ani krásny, silný alebo bohatý a začalo mi vŕtať v hlave, že by sa hodil jeden voľný deň z práce. Väčšinou som imúnny voči akýmkoľvek kampaniam na darovanie krvi, navyše nikdy som nepočul výzvu, že je vyslovene bola potrebná práve tá moja krvná skupina. Na darovanie krvi nie je vhodný každý človek, sú tam rôzne kritériá a aj ak ste vhodným darcom, treba sa trochu pripraviť. Čiže pred odberom nejaký čas nepiť alkohol, nefajčiť, nebrať drogy, treba vážiť nad 50 kg (haha) a z darcovstva ste definitíne vylúčení, ak ste v minulosti prekonali infekčný zápal pečene (hepatitídu). Pred darovaním vyplníte pomerne krutý dotazník a treba odpovedať pravdivo, inak... inak neviem čo, asi vás proste pošlú preč.
Takže, zavolal som na miestnu pobočku NTS. Dohodol som si termín, kedy prídem odovzdať materiál. Blížil sa dátum a čas odberu a - ochorel som. Dostal som nejakú debilnú virózu, bolelo ma hrdlo, takže som to musel zrušiť. Prešiel ďalší rok a znovu som si spomenul, že chcem darovať krv. Teraz som sa najskôr zaregistroval a vybral som si termín. Cítil som sa zdravý (v rámci možností) a väčšinu kritérií som spĺňal. Odber sa blížil.
Deň pred darovaním krvi som pil veľa vody, tak ako to odporúčali na stránkach NTS. Ráno som sa najedol (približne) podľa odporúčania: banán, maková buchta, čaj s medom. Potom som naštartoval moje krásne, buržujské auto a išiel do areálu nemocnice. Zistil som že parkovisko je naplnené tak na 666% a tak som asi 10 minút krúžil po areáli, kým som konečne zaparkoval. Po vstupe do expozitúry NTS som odovzdal veci do šatne. Umyl som si ruky pomocou dezinfekciou zo satanizéra. Dostal som formulár a čakal som, kým prídem na rad, na prvé kolo získavania informácií o mojom zdravotnom stave.
Zdravotná sestra a lekárka sa pýtali najskôr na osobné údaje a chceli odpovede na bežné kontrolné otázky, slúžiace ako prvotný filter pre darcov. Ak by ste prišli napríklad s čerstvým, ešte krvavým tetovaním A.C.A.B. na čele (ideálne fontom Comic Sans), alebo ak by ste vyfúkali sople do vreckovky a zahundrali, že v tom Južnom Sudáne bolo predvčerom oveľa krajšie počasie, predpokladám, že vás bleskovo pošlú doprdele. Zdravotná sestra preskúma horné končatiny a hľadá vhodný úsek potrubia z ktorého vám cucne mini vzorku na rýchlu analýzu a odhalenie nejakých zásadných prekážok, ktoré vás automaticky diskvalifikujú z darovania. Po odobratí tejto vzorky som začal vypisovať dotazník. Okrem mňa sa na darovanie chystalo ešte takých 5 - 6 občanov.
Po odovzdaní dotazníka čakám na jeho vyhodnotenie. Prešla chvíľka a dostal som do rúk dotazník, preukaz darcu, číslo darcu a odporúčanie aby som si nainštaloval aplikáciu NTS, v ktorej potom budem vidieť odbery, paramatre odberov a niekoľko ďalších údajov (hemoglobín, leukocyty, erytrocyty, hematokrit, stredný objem Er, trombocyty). Nasleduje pohovor u ďalšieho lekára, vrátane merania tlaku. Popozeral dotazník a popýtal sa niektoré detaily. Všetko vyzerá byť v poriadku, aj krvný tlak je v norme. Odchádzam z ambulancie a už čakám na odber. Predtým však poslúchnem odporúčanie personálu a zožeriem ešte sladký keks a dve šálny nenormálne sladkého čaju. Ešte som si umyl ruky (lakťové jamky) nejakým dezinfekčným sajrajtom a už len odovzdane čakám.
Som trochu nervózny, keď si líham na ležadlo, ale sestričky a všetci v odberovej miestnosti sú fakt veľmi milí a ochotní. Každú chvíľu sa ubezpečujú, či mi nie je zle alebo či sa nechystám odpadnúť. Pohľad na krv a bežné odbery zvládam normálne, nie je mi to síce extra príjemné, ale zase nie je to nič, čo by som nezvládol, takže dúfam, že aj toto zvládnem bez vážnejšej ujmy. Odber bude z ľavej ruky, dostal som gumené srdiečko, ktoré mám stláčať. Poslušne plním príkazy, periférne vidím ako sestra pripravuje náradie, sťahuje mi ruku a nasleduje nepríjemná štvrť sekunda bolesti, keď mi napichla žilu.
Ležím a nerobím nič. Pozerám do stropu a rozmýšľam kedy mi začne byť zle, alebo kedy začnem strácať vedomie. Nič sa však nedeje a všetko aj po pár minútach vidím normálne, dýcham, občas stláčam srdiečko v dlani, sestrička ma priebežne kontroluje a stále sa pýta, či som v poriadku. Odber netrvá dlho, po približne 6 minútach je po všetkom. Pochválili ma, že krv tečie rýchlo. Som na seba hrdý.
Odber skončil, nasleduje pomalá zmena polohy, z horizontálnej do vertikálnej. Minútu sedím, potom sedím s nohami spustenými na zem a po ďalšej minúte sa postavím. Nič sa nedeje, cítim sa úplne normálne. Sestrička ma ešte raz kontroluje, ja potvrdím, že som v poriadku a s pozdravom kráčam preč. V jedálni pre darcov som dostal sladký croissant, nejaký papier a stravovaciu poukážku v hodnote 3,80 €. Skúsil som hnusnú kávu z automatu (zadarmo!) a posadil som sa ešte na pár minút do čakárne (ak mám odpadnúť, tak radšej tu, ako po ceste domov, keď budem šoférovať).
Žiadna dráma sa nakoniec nekonala. Vzal som si veci zo šatne, sadol do auta a odišiel domov. Bol som unavený, ale to pripisujem tomu, že som vstával pár minút pred šiestou ráno. Čaká ma voľný deň. Posilovňa alebo iné extrémne výkony sa po darovaní krvi neodporúčajú. Aj tak som sa bol večer prejsť (15 km).
Všetko dopadlo dobre.
Epilóg:
Bolo to fajn. Ak budem zdravý a nevyskytnú sa prekážky, išiel by som znovu. Zdá sa mi, že NTS vám dá vedieť prostredníctvom sms, v prípade, že použije vašu darovanú krv. Takže budem čakať na správu a potom budem pol dňa chodiť zdutý od pýchy ako moriak :)
