Stálo ma príliš veľa úsilia a hromadu peňazí, kým som sa konečne prepracoval ku kontaktom, ktoré ma vedeli nasmerovať ďalej. Potom to bolo oveľa náročnejšie a vyčerpávajúcejšie. Skupinka ľudí, venujúca sa praktikám, o ktoré som mal záujem, operuje mimoriadne opatrne. Navzájom sa nepoznajú, nikdy sa nestretli a ani sa nestretnú. Dohodne sa miesto, termín, spôsob, pohlavie a výber hlavného aktéra. Po uhradení celej sumy je klientovi oznámené, kedy bude nahrávka hotová a doručená.
Členovia realizačného tímu pracujú v následnosti, ktorá je vopred daná a navzájom sa nijako neobmedzujú. Často sú interiéry pripravené niekoľko mesiacov vopred. Jeden zabezpečí miestnosť, iný jej odhlučnenie, ďalší osvetlenie, nahrávanie, komparz, herca, prípadne hercov. Je to zákazka, nič viac. Kurevsky drahá zákazka.
Moja jediná podmienka bola, že chcem byť prítomný pri natáčaní. Pol roka sa mi nik neozval, kým si ma nepreklepli z každej strany, aby sa presvedčili, že im nehrozí žiaden podraz. Či som vedel o tom, že si ma preverujú? S tým človek jednoducho musí rátať. Konečne som sa dočkal. Môj holič mi počas strihania brady prezradil, kde ma vyzdvihne taxikár a odvezie tam, kde sa bude celá vec odohrávať. Keď som sa ho opýtal, odkiaľ to má, povedal len, že mu večer voľakto zavolal a poveril ho odkazom. V ten istý deň mi pred poradou s vedením prezradila sekretárka čas, kedy ma taxikár vyzdvihne. Zdala sa mi akási rozrušená. Nebral som to veľmi vážne a ani som nevyzvedal, odkiaľ to má. Hneď potom niekam odišla a ja som si večer našiel jej výpoveď na stole v pracovni. Nebola prvá, nemal som dôvod za ňou smútiť.
Nedočkavosťou som bol celý bez seba. Dve hodiny pred tým som si nechal zavolať dve kurvy, vďaka ktorým som sa trochu rozohrial. S jednou som to asi mierne prehnal. Totižto, keď ich odnášali, našiel som časť bradavky na koberci. Nevedel som odhadnúť, ktorej patrila. Všetky vyzerajú rovnako.
Potom po mňa prišiel taxík. Nešli sme dlho. Čudoval som sa, že sme neopustili mesto. Prišli sme do mestskej časti, v ktorej paneláky vyzerali, akoby ich stavali podľa jedného architektonického návrhu. Chytré, napadlo mi. Taxikár mi ukázal vchod a prezradil číslo dverí, ktoré mám nájsť. Potom bez slova zaradil rýchlosť a zmizol, akoby so mnou a s miestom, kde som sa ocitol, nechcel mať nič dočinenia.
Vošiel som do bytovky, vyšiel na tretie poschodie a našiel dvere. Ocitol som sa v miestnosti bez okien s rozlohou štyroch štvorcových metrov. Dvere som za sebou zatvoril a prešiel k stene, pri ktorej stála obyčajná drevená stolička. Sadol som si a oko priložil k výrezu na stene. Tep sa mi zrýchlil, zaliala ma horúčava. Po chvíli sa dostavila erekcia.
Cez priezor som videl akurát toľko, čo som potreboval. Miestnosť, kde sa malo všetko odohrať, bola prehradená jednosmerne priehľadným sklom a stenou, za ktorou som sedel ja. Za sklom sa nachádzal muž. Niečo okolo dvadsaťpäť rokov. Mal na sebe obtiahnuté slipy a napriek tomu, že ma muži nezaujímajú, tento vyzeral skutočne sexi. Vyšportované telo, príjemná tvár. Na krku mal kovovú obruč s reťazou, ktorou bol pripútaný k stene. V ústach mal napchanú žiarivku, akési bezpečnostné opatrenie, ktoré mu bránilo kričať či akokoľvek verbálne namietať. Začínalo sa to dobre.
Do miestnosti za sklom prišli dve ženy. Na hlavách mali masky. Jedna masku myšiaka Mickyho, druhá zajaca Bugsa. Oblečené boli v čiernom latexe. V rozkrokoch sa im hompáľali umelé penisy pripevnené k pásom popruhmi. Obe, napriek tomu, že si zakryli tvár, pôsobili odpudivo. Ich telá reprezentovali vzorku vyžitých štetiek v stredných rokoch, ktoré sa pokúšajú prichádzajúcu starobu oddialiť nepodarenými plastikami. O ne, našťastie, nešlo.
Ženy boli mimoriadne silné. Chlap, napriek svojej muskulatúre, nezmohol nič. Jedna ho správne chytila za zápästie, stočila mu ruku za chrbát, čo ho donútilo pokľaknúť a predkloniť sa. Druhá zapojila do akcie hompáľajúci sa umelý penis. Po niekoľkých minútach chlap od bolesti, čo mu spôsobovala tá s maskou zajaca, imitujúca súlož, rozdrvil žiarivku zubami. Konečne, pomyslel som si a nalepený na dieru v stene som sledoval, čo bude ďalej. Ruky mu upevnili do ôk na podlahe. Bol v pozícii, v ktorej si s ním mohli robiť, čo chceli. Nedali mu ani šancu vykašľať krv, čo sa mu nahromadila v ústach a umelý nástroj slasti tej s maskou myšiaka, zmizol v jeho ústach.
Pravdupovediac, bolo to celkom pútavé predstavenie, ale to ma až tak nezaujímalo. Zaujímala ma žena, kvôli ktorej som to všetko podstúpil, kvôli ktorej som to všetko vybavil a zaplatil. Že pôjde o ženu, som netušil. Bolo mi to jedno. Chlap, žena, išlo o niečo iné. Stena oddeľujúca mňa od aktérov bola predelená jednosmerne prehľadným sklom, čiže mňa od protagonistov oddeľovali dve bariéry.
Medzi mnou a nimi sedela žena v pohodlnom kresle a intenzívne sa dráždila cudzím predmetom. Sedela chrbtom ku mne. Chcel som pozorovať pozorujúceho, a to sa mi podarilo. Premýšľal som nad predstavami či motívmi, ktoré sa žene v kresle preháňali hlavou. Sústredila sa len na seba a na dianie pred ňou. Jedna z maskovaných žien odniekiaľ vytiahla strunu, akou sa reže syr, a omotala ju chlapovi okolo miešku. Žena v kresle začala hlasno stonať. Keď sa struna zarezala do tkaniva, žena dosiahla vrchol a chlap zamdlel. Najradšej by som prevalil stenu, za ktorou sa nachádzala a opýtal sa jej na čo myslí. To som si však nemohol dovoliť. Preto som mlčky sledoval predstavenie ďalej.
Tá s maskou zajaca dvihla zo zeme plynový horák, pomocou ktorého sa pripravuje Crème brûlée, a rozžeravila ním čudný kutáč s kovovou plackou na jeho konci. V chlapovom rozkroku to nepríjemne zasyčalo a krvácanie ustalo.
Žena v kresle vytiahla ruku z rozkroku a ja som zbadal nástroj, ktorým sa privádzala do vytrženia. Otočila sa mojím smerom, akoby ma cez stenu videla, a namierila na mňa zbraň. Obyčajný kolt, akým si cvičili mušku kovboji. Nerozumel som tomu. Prikročila bližšie, otvorila dvierka na stene, ktoré som si nemohol všimnúť, a so zbraňou namierenou na moje čelo ma donútila predstúpiť. Potom ma ovalila pažbou do spánku.
Prebudil som sa s kovovou obručou okolo krku, prikovaný reťazou k stene. V ústach som mal žiarivku, ktorá ani za toho boha nešla vypľuť, a začínal som sa obávať toho, čo príde. Pár metrov odo mňa sa mihla ženská postava s maskou káčera Donalda na tvári. Nasucho som preglgol.
