Koce, nevýrazný Bulhar v stredných rokoch, sedel na sedadle autobusu a so záujmom pozoroval ľavý pletenec hornej končatiny, ktorý mu pred krátkou chvíľou odtrhol zliatinový črep bloku motora. Explózia, ktorej predchádzal silný záblesk sprevádzaný rachotom, pri ktorom praskali ušné bubienky, prišla nečakane. Autobus roztrhlo na tri časti. Nálož bola aktivovaná v prednej časti dopravného prostriedku, takže na mieste kabíny sa nenachádzalo nič, čo by pripomínalo stroj z dielne švédskeho Volva.
Výbuch zapálil palivo v nádrži, ale i palivo v komorách motora a ten sa rozletel ako granát. Liatinový šrapnel, ktorý bol pred chvíľou stenou bloku motora, vyletel a zasiahol ho ešte vo vzduchu.
Prešiel ostrou hranou cez kožu, svaly, preťal väzivo, zaboril sa do kosti a s mľasknutím, aké vydá gumená čižma nasilu vytiahnutá z vlhkého bahna, vytrhol ramenný kĺb z lôžka. Zvuk pretrhnutých žíl a tepny kvôli hluku nezaregistroval. Dopadol dobrých dvadsať metrov od autobusu, teda od toho, čo z neho ostalo, a pozorne sledoval pretrhnuté tkanivo, čo mu viselo z pleca, a oranžovo-biely podkožný tuk sfarbovaný tečúcou krvou. Stále sedel na sedadle vymrštenom silou explózie mimo epicentra výbuchu.
Bolesť bola neznesiteľná, no to, čo Koce v onom zvláštnom okamihu prežíval, bola číra fascinácia z vlastného utrpenia. Jediná myšlienka, ktorá mu v momente, počas ktorého sledoval pulzujúcu tepnu a z nej vytekajúcu červenú viskóznu tekutinu, napadla, patrila odbornej terminológii a nejasnostiam s ňou súvisiacim. Bol by sa zasmial, ale bolesť mu v tom bránila.
Existuje mylná predstava laickej verejnosti, opisujúca nájomného vraha ako niekoho, kto vyzerá ako produkt Marvelových ateliérov, napríklad Hitmana. Upravený džentlmen nachystaný chladnokrvne zabíjať na počkanie. Bez akéhokoľvek osobného záujmu či vnútornej motivácie. Hlavne rýchlo a bezbolestne. Hlúposť! Nik, kto by to mal v hlave v poriadku, by sa remeslu nájomného vraha nevenoval len kvôli zisku alebo prestíži. Vrah, nájomný alebo príležitostný, je vo svojej podstate viac-menej psychicky labilná osobnosť, motívy ktorej sú viac než materiálne. Motivácia vraha tkvie v jeho vnútri, v jeho najtajnejších motívoch či pohnútkach.
Koceho motivácia bola triviálna. Pohľad na krv a utrpenie ho privádzalo do unikátneho tranzu. Nebolo to vzrušenie podobajúce sa na rozruch spôsobený sexuálnym vzrušením. Prirovnať okamih, počas ktorého Koce prežíval zvláštny stav extázy, by sa dal prirovnať stavu, aký sa dá privodiť inhaláciou šľahačkových bombičiek počas voľného pádu z lietadla, a to všetko posilnené hrubou čiarou zakázaného krištáľu vdýchnutého nosom.
Jeho prvá zákazka bola ukážkou psychopatického besnenia chorej mysle. Úloha bola jednoduchá: Vyzdvihnúť osobu, aktivity ktorej priamo ohrozovali záujmy bližšie nešpecifikovanej skupiny. Osobu popraviť a zbaviť sa jej tela v drvičke na odpad v neďalekej skládke odpadu.
Len samotná predstava, ako sa prizerá osobe márne sa pokúšajúcej dostať sa z čeľustí smrti, ho privádzala do vytrženia.
Zviazaného odsúdenca vytiahol z auta, prehodil si ho cez plece, vyšiel po schodíkoch k drvičke a úbožiaka hodil medzi jej kovové valce vybavené kovovými zubmi. Potom stroj uviedol do činnosti. Chlap sa mykal ako červ uchopený pinzetou, držaný nad plameňom sviečky. Márne. Najprv mu medzi kovové valce vtiahlo ruku. Jeden zo zubov valca sa zahryzol do predlaktia a kosť sa zlomila. Koce stroj v momente, keď chlap vytreštil oči v hrôze, zastavil. Prizeral sa mu nevnímajúc jeho bolesť a krik. Chlap zamdlel. Olial ho vodou a keď sa prebral, stlačením tlačidla prebral stroj opäť k životu. Keď sa valce opreli do panvy zaznel zvuk pri ktorom tuhne špik v kostiach. Koce stál nad drvičkou s rukami rozpaženými a cítil sa ako Boh. Keď po polhodine skončil, triasol sa hladom v očakávaní rovnako zvrhlého vzrušenia, aké práve zažil.
Našťastie pre neho, stál neďaleko zamestnanec skládky a s otvorenými ústami pozoroval vraha v akcii. Pozoroval predstavenie, ktoré sa odohralo pár metrov od neho, a nedokázal sa pohnúť. Predstavenie herca v jeho životnej úlohe končiacej dramatickým záverom ho prikovalo k zemi a nedokázal sa pohnúť. Koce nestál o svedkov a o chvíľu malo predstavenie nečakanú reprízu. Vtedy sa rozhodol pre kariéru vraha, vďaka ktorej bude jeho smäd po príšernostiach uhasený.
Skúšal všetko. Všetky metódy popráv, študoval literatúru venovanú mučeniu v minulosti, no najviac mu vyhovoval spôsob, pri ktorom boli lámané kosti, mliaždené a trhané mäkké tkanivá ľudského tela. V jednom prípade nechal obeť roztrhnúť, podobne ako boli koňmi roztrhaní odsúdenci v stredoveku, ibaže miesto koní využil modernú, ťažkú techniku, najmä bagre.
Na počudovanie sa vo svojom odbore, kde je úmrtnosť príliš vysoká, dožil vysokého veku. Ťahalo mu na päťdesiat a dokázal existovať v anonymite, vyhýbať sa všetkým tým, ktorí sa mu chceli pomstiť. Každý je však nahraditeľný a aj on sa dožil svojho nástupcu. Mladá žena vychovaná krutým Somálskom, s jazvami po celom tele a duši, s vybudovanou záľubou v utrpení iných sa dala na rovnakú dráhu ako Koce pred troma desaťročiami. Celkom náhodne si vybrala medzimestský autobus, do kabíny ktorého nastražila časovanú nálož. Potom len počkala, kým sa stroj s pasažiermi na palube pohne v ústrety osudu.
Explózia prišla pár sekúnd po tom, čo autobus opustil depo. Žena sedela v parku, popri ktorom medzimestský stroj prechádzal. V ruke zvierala ovládacie zariadenie, ktorým spustila reťazovú reakciu a nechala autobus spolu s nič netušiacimi cestujúcimi vyhodiť do povetria. Keď na zem dopadli úlomky a črepiny, v momente kedy sa ľudia začali zbiehať k raneným či mŕtvym, prišla i ona bližšie, aby si vychutnala pohľad na utrpenie spôsobené koktailom s tým správnym množstvom C4.
Prešla pomedzi spálená dokaličené torzá. Prekročila masu, ktorá bola pred nedávnom šoférom, a zastala oproti chlapovi sediacom na sedadle, ktorému kovový šrapnel odtrhol ruku. V jeho výraze bol úžas. Sledoval ramenný pletenec, z ktorého sa valila krv. V jeho pohľade sa nachádzalo nefalšované ohromenie a zdalo sa, že je udivený. Jeho pohľad sa zrazu stretol s očami vykúkajúcimi spoza šatky previazanej cez čokoládovú tvár. V tých očiach bola rovnaká iskra, akú tak často vídaval v tých svojich, tesne po tom, čo sa stal svedkom niečoho rovnako hrôzostrašného ako žena teraz. Ich pohľad sa stretol. Koce si v momente kratšom, než trvá bodnutie dýkou, uvedomil, že stretol spriaznenú dušu. Na chvíľu sa potešil a hneď nato z neho život vyprchal.
