Členovia primitívnych kmeňov veria, že keď zjedia časť tela nepriateľa, ktorého premôžu v boji, tak sila, ukrytá v súperovi, stane sa ich vlastnou. Takto dosiahnu novú, dokonalejšiu úroveň vlastného ja. Novozískaná sila môže byť fyzického, ale i psychického charakteru, čo je podmienené tým, ktorú časť tela premožiteľ skonzumuje. Pokiaľ sa rozhodne pre srdce, získa odvahu, mozog zabezpečí lepší úsudok v rozhodovaní, mäso z nôh rýchlosť, z rúk silu, oči lepší zrak, uši sluch a konzumácia chúlostivých oblastí zvyšuje dôraz v intímnych aktivitách.
Syndikát Spravodlivých je prazvláštnym klanom, či ligou vyvolených bojovníkov za spravodlivosť a relatívnu rovnováhu vo svete. Sú to bytosti, ľuďmi ich viac nemožno nazývať, ktoré sa rozhodli vzdať sa všetkých ľudských rozkoší, akýchkoľvek emócií, záväzkov, jednoducho povedané všetkého ľudského. Žijú, aby naplnili svoj osud, pričom ich osudom je plniť príkazy jedinej slepej matky. Ona rozpráva ústami spravodlivého medzi spravodlivými a určuje koho majú famulus - služobníci syndikátu, odstrániť. Nie je potrebné hľadať za tým vidinu zisku akejsi tajnej organizácie či veľmi dobre vymyslenej spoločnosti nájomných vrahov, ktorá by sa takto obohacovala na úkor sfanatizovaných zabijakov. Matka, majstri a žiaci – famulus, žijú v harmónii a chudobe, nekontaktujú okolitý svet a svet nekontaktuje ich. Zasahujú v miestach, v ktorých sa vyskytujú extrémne výkyvy agresivity a krutosti, vykonávané buď to na ľuďoch, alebo na zvieratách.
Spomeňme diktátorov, psychopatických masových vrahov či iných šialencov, ktorí sa nevysvetliteľným spôsobom dostali do pozornosti slepej matky a následne umreli neočakávane a prirýchlo. Slepá matka ich lokalizuje a poverí scholaris (v hierarchii famulus predstavujú scholaris majstrov) vykonaním aktu spravodlivosti. Nikdy nezabíjajú bezdôvodne. Cestujú naľahko a úloha im často zaberie mnoho času, niekedy aj pár týždňov či mesiacov.
Scholaris sa vyznačujú vysokým stupňom čestnosti, mnohokrát si transport odpracujú v tých najšialenejších podmienkach, no nikdy dočasnému zamestnávateľovi neodporujú. Sú tým, kým sú. Vykonávajú, čo im nariadi slepá matka, a sústreďujú sa na jediný okamih svojich životov, ktorým je príprava žiaka z aebutia lex na to, čím sú sami, na scholaris.
Každý scholaris má jediného aebutia lex-žiaka a toho trénuje v silových, ale i duševných cvičeniach. Pokúša sa dosiahnuť uňho vyššiu úroveň, než by bol schopný dosiahnuť on sám. Žiak sprevádza svojho majstra a neustále sa od neho učí. Aebutia lex, ktorý sa vzoprie svojmu majstrovi, je bezpodmienečne potrestaný, klasifikovaný ako nevyhovujúci a bezodkladne popravený. Avšak filozofia, ktorou sa famulus riadia, je natoľko zjednocujúca, že v celých dejinách syndikátu sa vyskytli len dva prípady, kedy majster usmrtil svojho žiaka z dôvodu neposlušnosti.
Obdobie, kedy aebutia lex predstupuje pred ostatných famulus, aby dokázal svoju pripravenosť stať sa scholaris, je veľmi rozporuplná záležitosť. V tejto skúške dokazuje zrelosť a úroveň, ktorou sa musí vyrovnať svojmu majstrovi. Aebutia lex s majstrom podstúpia súboj, v ktorom porazený umiera. To je jediným nevyvrátiteľným dôkazom toho, že je súci stať sa scholaris. Pre majstra, napriek strate života, je cťou byť porazený vlastným žiakom. Umiera pokojne a hrdý. Opak by znamenal obrovskú hanbu pre oboch.
Po tom, čo žiak porazí učiteľa, podstupuje druhú skúšku, v ktorej dokazuje úroveň rozumových schopností. Jeho úlohou je zjesť časť, prípadne orgán z tela svojho majstra, ktorá ho má obohatiť v čo najvyššej miere. Je to akt rituálneho kanibalizmu. Výber orgánu z tela majstra napovedá veľa o povahe či charaktere učňa.
Rituál premeny žiaka z aebutia lex na scholaris práve prebiehal. Všetci famulus sedeli v polkruhu, v strede ktorého stál majster so svojím žiakom. Žiak oblečený v hnedej vrecovine stál uvoľnene s pohľadom upretým do zeme. Jeho scholaris stál oproti s mečom v ruke. Žiak prudko trhol hlavou a kapucňa mu skĺzla na plecia. Objavila sa dohladka vyholená malá hlava. Aebutia lex stále stál. Pohľad zaborený do zeme. Nadvihujúci sa hrudník dával najavo, že dýcha, no nielen to. Žiakom, pripraveným zložiť životnú skúšku bola žena. Chudá, šľachovitá, s nepatrnými prsiami, so sivými očami neprestajne hypnotizujúcimi zem.
Scholaris naznačil krok ľavou nohou, aby zmiatol protivníka, no v okamihu kratšom, než trvá švihnutie meča, nohy vymenil a urobil výpad pravou. Mladý adept rýchlosťou zvuku vytasil spod vrecoviny obojručný obsidiánový meč, rukoväť ktorého bola obviazaná kožou, a trikrát zaťal. Nik z famulus sa nepohol. Telo majstra sa zvalilo k zemi.
Prvé švihnutie zasiahlo tepnu na krku majstra, ďalší švih preťal lebku päť centimetrov pod temenom a posledné seknutie, vykonané skôr, než sa telo začalo zvážať k zemi, odkrojilo z lebky a zo sivej hmoty mozgovej tenký oválny plátok, ktorý aebutia lex zachytila plochou hranou meča.
Chudá ruka učnice vzala tenký plátok rituálne odobratej vzorky mozgu z meča a vložila si ho do úst. Famulus naďalej mlčky sedeli v polkruhu a nijako nezasahovali do prevedenia, pre ktoré sa adeptka rozhodla. Keď prehltla, akoby ju striaslo, a v kútiku očí so zvláštne dosiva sfarbenými dúhovkami sa objavili slzy. Otočila sa k najbližšie sediacemu scholaris. Bol to mohutný chlap, ktorý napriek svojmu veku stále vzbudzoval rešpekt. Zahľadela sa mu priamo do očí, na čo všetci, akoby spojení jedným vedomím, pochopili vážnosť situácie.
Žiak mohutného chlapa vyskočil s palicou v ruke v pokuse smrteľne ju zasiahnuť. Skôr, než sa jeho nohy vyrovnali, žena urobila výpad a obe ruky mu odťala tesne nad lakťami. Ruky oddelené od tela chvíľu dokázali zvierať palicu, ale bol to iba záchvev nervového systému a po chvíli dopadli na zem pred ňu. Žena sa otočila okolo vlastnej osi a ostrie jej čierneho meča rozpoltilo mladíka v rozkroku a vykĺzlo z tela pod hrudným košom. To už boli na nohách všetci famulus. Mohutného chlapa preťala v pomyselnej uhlopriečke ťahajúcej sa od pravého ramena k ľavému boku. Okamžite si kľakla, dvakrát zasiahla muža do nohy, odkiaľ vyrezala drobný trojuholník svaloviny, nabodla ho na hrot meča a vložila si ho do úst.
Ostatní famulus so zbraňami v rukách spozorneli a začali sa okolo mladej učnice pohybovať so zvýšenou opatrnosťou. Uvedomovali si prefíkanosť, ktorá sa u nej znásobila prijatím mozgu jej majstra, a začali sa obávať rýchlosti, ktorá sa mala každou chvíľou prejaviť ako následok zjedenia svaloviny z nohy najrýchlejšieho scholaris medzi nimi.
Zaútočili takmer naraz. Žena sa zamerala na atleticky stavaného majstra, ktorému jediným presným zásahom oddelila hlavu od tela. Kým vykrývala a odrážala útoky ostatných, zabodla mu meč do hrude a počas kotrmelca mu vyrezala otvor do hrudného koša. Voľnú ruku vložila do otvoru a vytrhla z neho stále pulzujúce srdce. Ako divoké zviera sa doň zahryzla a hneď čo prehltla kusisko srdcovej svaloviny, vydal sa z jej hrdla animálny zvuk beštie pripravenej útočiť.
Ruku s mečom jej zovrela iná, mohutná, stisk ktorej by dokázal lámať oceľové prúty. Žena sa nenechala ani na chvíľu zmiasť. Voľnou rukou vytiahla spod vrecoviny malú dýku vyrobenú z rovnakého materiálu ako meč a jej hrot zabodla útočníkovi hlboko do spánku. Okamžite sa vyslobodila z mohutného stisku a meč poľahky odťal najprv obe ruky kolosu, potom nohy a nakoniec sa zabodol do lebky. Žena odvrátila niekoľko iných útokov zostávajúcich famulus, jedným švihom odstránila kožu z nehybnej ruky silného scholaris, druhým odrezala tenký plátok nápadne sa podobajúci na plátok šunky rezanej od kosti a vložila si ho do úst.
Potom nasledovali jatky.
Posledného z famulus, mladučkého aebutia lex, zabila mimoriadne surovým spôsobom. Dvoma presne cielenými zásahmi mu popri stavcoch vytvorila dve brázdy a chrbticu mu ráznym šklbnutím vytrhla z tela. Z miechového kanálika vysala špik, ako sa to robí s ustricami, a to, čo pred chvíľou bolo telesnou oporou mladíka, bez záujmu hodila na zem.
Pomaly a rozvážne predstúpila pred slepú matku a podala jej obsidiánovú dýku. Tá sa bez premýšľania chopila jej rukoväte a bez vydania akéhokoľvek zvuku si vyrezala oko, ktoré žene následne podala. Mladá učnica ho prehltla ako lesnú bobuľu a skôr, než jej oči nabrali bezduchý výraz a prehovorila jazykom spravodlivého medzi spravodlivými, dokonalým švihnutím sťala slepú matku. Jej krvou si nakreslila symbol tlačeného „I“ na čelo, čo v ich jazyku znamenalo Iustitia-Spravodlivosť, a vykročila v ústrety osudu.
