obraz.  č. 1.

Zajkova spálňa v neznámy deň, v strede pracovného týždňa. Možno utorok, možno streda, alebo štvrtok. Rozhodne nie v piatok alebo v sobotu.

Ssssssssss  /ionizátor vzduchu – zvuk ma hypnotický účinok/

Clock,    clock,     clock,    /hodinky takisto/

 

Zajka: Spíš?

 Haloooo !!!

 No tak haloooooooo !!!!

 HALOOOOOOOOOOOOOOOO !!!!

Zajac:  Ježiš,  boha  -  MAMAAAA NEDAJ MAAA !!!

 Boha!

 Kde som!

 Čo je??

 Čo sa deje??

Zajka: Nerev. Nič sa nedeje, čo by sa dialo?

 Len sa ťa pýtam, či spíš.

Zajac:  Mňa?

Zajka: No teba?

Zajac:  UAAA. A čo sa pýtaš?

Zajka: No nič.

Zajac: AAAAAHH. Bo sa mi zdalo, sa mi zdalo, že sa ma asi dačo pýtaš. Ale asi len sen.

Zajka: No jasné, že sa ťa pýtam. Normálne sa ťa pýtam, či SPÍŠ !

Zajac: Noo  - už nespím. Asi.

Zajka: Som si myslela.

Zajac: Ale spal som.

Zajka: Aj to som si myslela.

Zajac: UAAAAAHH. Koľko je vlastne hodín. Ráno vstávam do práce.

Zajka: Už je takmer ráno. Je pol druhej.

Zajac: Zajka moja prepáč, ale to nie je od teba pekné /šmarja TEBE už ale načisto jebe/

Zajka: Potrebujem sa s tebou vážne poradiť. A keď poviem vážne, tak vážne – inak by som ťa predsa kvôli nejakej blbosti nebudila.

Zajac: Ale o pol druhej?

Je to naozaj také vážne? Zajtra tu mam ľudí z... vlastne dneska tu mám ľudí z telekomunikačného úradu /určite sladko spia a naberajú síl, aby ma dojebali/ o jednej mám prezentáciu  - ja sa fakt potrebujem vyspať.

Zajka: No je to vážne.

Zajac: No dobre, tak spusť.

Zajka: Najprv zažni svetlo.

Vypínač na lampe: CVAK.

Zajka: Veľké zažni, lampa je málo.

Vrrrzg – boha moje kríže.

Vrrrrrzz – boha moje koleno.

Lup - ty kokso aj v krku mi dačo nové praská.

EEEEEJAAAAAAAAAJ - posratá legová kocka. Ja ho zabijem, ja ho raz fakt zabijeeem.

Vypínač na stene: CVAK

Zajac: No dobre, Zajka, čo máš?

Zajka: Tu si sadni a pozri sa na mňa.

Zajac: Vrrrzg,  ježis, boha môj krk.

Uuuuuuueeeehhaa,  ty kokso, moje kolená.

Iiaaaaaaaaaiiiich,  zasraté kríže.

Jeweeaaaah,  moja legom dojebaná päta

Zajka: Už si hore, už ma vnímaš?

Zajac: Áno láska, už ťa ako tak vnímam, /nakoľko legový meč mistra Jeba mám zaJebaný až dakde v členku a vstúpil do môjho jedinečného a úchvatného tela niekde v oblasti päty/

Tak hovor.

Zajka: Počkaj, nie tak rýchlo. Ja veľmi dobre viem že si svetlocitlivý, takže počkáme minútku kým prestaneš žmúriť

...........................................................minúta...................................................................

 

Zajka: Tak fajn. A teraz sa na mňa dobre pozri.

Zajac: Zajka, ale ja sa na teba pozerám už 20 rokov.

Zajka: Ja viem. Ale teraz sa na mňa pozri normálne.

/mlčím, nech to mam čím skôr za sebou/

Zajka: Ale nie na kozy mi čum! Do očí sa mi pozeraj!

Tak. A teraz si ma predstav, že moje vlasy budú buď hnedé alebo jemno svetlo hnedé. Totiž aby si to pochopil. O desiatej idem ku kaderníčke a za toho svatoho sa neviem rozhodnúť, akú farbu si mám dať. No netvár sa tak kyslo. Som to skúšala konzultovať aj s Ňufkou, Labkou, Ňufinkou, Perkeltkou, Azuritkou a ani jedna mi nevedela poradiť. No na mňa sa nepozeraj, to s nimi si vybav.

Zajac: Zatvárim sa vážne a úspešne maskujem nasratie. Chvíľu sa pozerám na drahú a následne rečiem.

Teda ak mám k tomu čo povedať - som na sto percent presvedčený, že normálne. Teda hnedé. Svetlohnedé určite nie, keďže ti nejdú k pleti. Tvoja pleť je tmavá a keď si dáš svetlé vlasy, vyzeráš jak šachovnica alebo pepito. Hnedé sa ti viac hodia. Dobre? Takže si daj pekne krásne hnedé a zajtra budem šukať novú hnedovlasú Zajačku. Už teraz sa teším. Dobrú noc.

 

sssss/clock    ................   o pol hodiny

Zajka: Zajac?

  No tak. Zajkoooo.

  ale no tak ňufkoooo

Zajac: Matka zem. Čo je zas.

Zajka:: Nič. Stále rozmýšlam, či predsa tie hnedé nebudú hnedé akože veľmi. Vieš? Že či to nebude príliš. Chápeš.

Zajac: Aaaah. /Ty kokso - mne snáď vyhodí sánku z pántov/

Zajka moja, nebude to príliš. Ja ťa mám rád, aj keby si mala červené jak mrkva. Ale hnedé budú dobré. Šak uvidíš.

Zajka: Dobre, tak hnedé.

Som rada, že si mi konečne pomohol sa správne rozhodnúť.

Nechceš sa pomilovať?

Zajac:  Klamať viem, takže sa tvárim, akože som nadšený.

Zajka: Ale choď sa osprchovať.

Zajac: Ťapem do kúpelne, kde cestou nájdem

Potichu skučím. Ja toho mladého zajka jedného krásneho dňa prerazím.

Nejde teplá. Počas sprchovania sa moje mužstvo mení na tvarom také isté, ale ďaleko menšie.

Keď dochrápaný a unavený ukončím domáce práce, je naozaj ráno. Treba vstávať. Ale budiť sa nemusím, lebo som zobudený už od pol druhej.

O ôsmej pred kontrolou z telekomunikačného úradu vyzerám tak vypráskane, že sa nado mnou zľutujú a s úsmevom mi odpúšťajú nálezy zrelé na mastné pokuty.

O dvanástej idem po drahú a na obed. Na hlave má krásnu novú frizúru. Farba  a tvar vlasov mi silne pripomínajú bager Komatsu.

ŽLTÁ.                             Sýto žltá.

MLČÍM.                          Hlasno mlčím.

Čašník František sa s úsmevom pýta, čo si dnes dáme. Konečne prehovorím.

Mne Feri dones dva veľké borovičky i jedno pivo. Abo ňe. Dones mi dva piva dvanastky a dva veľke borky a tu pre madam jednu fasa čiapku.

end of part I.

počas tvorenia mi hučalo toto