Ubytujete sa a Waleed navrhne večeru vo vychýrenej – podľa Tripadvisoru – vegetariánskej reštaurácii. Jedlo stojí ako v centre Bratislavy, no kvalita nič moc. Waleed si vypýta parmezán a kečup naviac, čo sa na účte prejaví prirážkou 7 levov (3.5 eura). Móresy, ktoré už aj na Slovensku vykapali. Ale malo to atmosféru, dokonca si tam piekli aj vlastný chlieb. Poučenie je, že vegetariáni sú militantná sekta, ktorá bez zamyslenia podporuje všetko, čo je v súlade s ich pohľadom na svet, napríklad náhodné priemerné vegetariánske reštaurácie na internetoch.

 

Idete na večerný pub crawl. Dve baby z vás najskôr vytiahnu 10 eur vstupného, odmenou za čo vám do ruky strčia nejaké hnusné lokálne pivá. V skupine sú dvaja Viedenčania, dve Američanky a vaša maličkosť. Prvá zastávka je hipsterský podnik menom Obývačka, nachádza sa v luxusnom byte v centre Sofie. Majiteľ byt získal reštitúciou po páde socíku a zjavne nedostal lepší podnikateľský nápad, ako tu otvoriť lacnú kaviareň pre mladež. V každom kúte sedí a hudbu produkuje starý Macintosh. Majiteľ vraj nedáva heslo na wifi ľuďom, ktorí nevlastnia produkt Applu, pretože podľa neho len Apple je hodný... hesla na wifi alebo čo. Asi ujo prespal posledných desať rokov ako šípková ruženka a nevšimol si, že zo sexi kultovej firmičky sa stal najodpornejší produkt konzumerizmu. Ďalší podnik je stará mašťaľ, v ktorej sa pred druhou svetovou vojnou tlačili ilegálne komunistické noviny. Je tu tma a relatívne ticho, jediným zdrojom svetla sú sviečky. Baby objednajú rakiju, po našom slivovicu, a vy si ako jediný panáka jebnete naraz, ostatní to chlípu po trochách. Na záver noci idete do hlučného klubu. Objedná sa 20 panákov nápoja menom Russian Breakfast, čo je zmes vodky a čili omáčky, v ktorej pláva kus olivy. A je to tiež suverénne najhnusnejšia vec, akú ste kedy pili. A potom ešte jedna runda, aby ste mali na čo spomínať. A potom za to ešte musíte zaplatiť. Cítite sa ako 15-ročný zasran, ktorý sa prvýkrát opíja z domácej slivovice a zúfalo mu to nechutí.

 

Ráno sa pýtate Waleeda, či to s vami nepotiahne do Rumunska, ten však priamočiaro odpovedá: „Bucharest is a scam city,“ a ako turista s veľkým kufrom by sa na ulici necítil bezpečne. Lonely Planet neukazuje žiadne spoje Sofia-Bukurešť, weby sú vcelku neisté. Dosť podozrivé na to, že ide o dve hlavné mestá susedných krajín. Takže sa pešo vyberiete na stanicu. Zisťujete, že chodia dva vlaky denne, a objednáte si lôžko v nočáku. Vychutnáte si naposledy slniečko, príjemnú atmosféru v meste, ktorá vám pripomína Berlín, a vysoké kopce v pozadí. O šiestej večer nastupujete do vlaku.

 

Pri vstupe vám sprievodca zoberie lístky. Pozeráte, či mu nejebe, s konfiškáciou cestovných dokladov už máte svoje skúsenosti z letiska. Sprievodca na vás niečo vkuse melie, a po piatich minútach vám dôjde, že to nie je po bulharsky, ale po rusky. Cestujete v ruskom vozni, ktorého konečná zastávka je Moskva. Máte zmiešané pocity. V kupé je s vami 60-ročný Malajzijčan Gana, a vám sa uľaví, že nebudete prví na rane, keby náhodou matička Rus potrebovala obličku alebo rukojemníka. Vlak sa pohne a nasledujú groteskné situácie, pretože prichádza druhý sprievodca a so sebou na tácke prináša ruské suveníry.

 

„Kolakál, krasívyj kolakál, ty ne chóčeš?“ pýta sa a núka vám malý strieborný zvonec. Nepotykali ste si, ale to je to posledné, čo vás serie.

„Skóľka éto jesť?“ koktáte po rusky.

„Sem eur.“

Aha. Pojebaný malý strieborný zvonec za sedem eur. „Net spasíba.“

„Pačemu net? On óčeň krasívyj!“

„U meňá užé jesť rússki kolakál,“ súkate zo seba prvú kravinu, čo vám napadla. Chlapík si ide ďalej svoje.

„Vot rúčka, tri eura,“ núka tentokrát strieborné pero. Gana, ktorý nevie ani ceknúť po rusky, si nakoniec kúpi nejaký keksík za jedno euro a ten chuj konečne vypadne. Nechceli ste byť drzí a rázni, nechcete predsa skončiť v gulagu alebo byť vyjebaní z vlaku na polceste.

 

Ak ste doteraz, sledujúc správy o Ukrajine nechápali, čo to je ruská propaganda, tak táto päťminútová interakcia vám mnoho vysvetlila. Tá intenzita, s akou sa chlapík vydáva za vášho priateľa a pritom vás chce škaredo ojebať, je neuveriteľná a neporovnateľná dokonca aj s istanbulským Gran Bazaarom alebo pekingským trhoviskom žijúcom z kabeliek lujza vujtona.

 

Sprievodca príde druhýkrát, tentokrát ponúka niečo rozumnejšie, a to občerstvenie. Gana si objedná kávu za dva levy, vy nechcete nič. A je to tu znova, urazená otázka na vás: „Pačemú ty ničevó nechóčeš?“ Na výhovorku si už nepamätáte. Káva príde so zrnkami na dne, a takú Gana nepije. O polhodinu príde sprievodca zobrať pohár, a vyzerá byť nepríjemne prekvapený, keď vidí, že pohár je plný.

 

„Što tibjé nenrávilos?“ pýta sa sprievodca.

„You can take it, thanks,“ odpovedá Gana po anglicky, nerozumejúc ani slovo.

„Što!?“

„Thanks, thanks.“

„Eee, v kofe zrnka,“ snažíte sa zachrániť Ganu po rusko-slovensky. Po stresovej pol minúte, počas ktorej sprievodca trikrát prekvapene zopakuje „Što!?“ a Gana dvakrát odpovie „Thanks, you can take it,“ konečne naskladáte tie správne slová: „Jemu éto trúdno piť.“

„Tak charašó,“ uspokojí sa s prvou súvislou odpoveďou sprievodca a vy si vydýchnete.

 

Na záchodoch voda netečie, zuby si dnes neumyjete. Na záchodových dverách čítate napís: „Zapreščeno pólzovaťsja toalétmi vo vakzáloch i 1 čas pered Kievom“. Rozmýšľate, čo také cenné sa nachádza v širokom okolí Kieva, že tam nemožno ani len šťať na koľajnice. Pritom si mimochodom uvedomíte, že tento vlak ide cez Ukrajinu a rozmýšľate, či a kedy vôbec dôjde do Moskvy.

 

Nezostáva vám nič iné, ako prečkať do rána. Vyložíte na stôl svoje dve cestovné knihy, ruského klasika a nonfiction. Gana vyloží svoje dve, zhodou okolností podelené do rovnakých kategórií: Doktor Živago a Biografia Jeruzalema na 1200 strán. Na chvíľu si knihy vymeníte, túžite sa si prečítať aspoň úvod k tej druhej. Neľutujete, napríklad ste sa dozvedeli, že existuje jeruzalemský syndróm prehnaných očakávaní a sklamaní: „A hundred patients a year are committed to the city's asylum, suffering from the Jerusalem Syndrome, a madness of anticipation, disappointment and delusion.“ Pokračujete svojou nonfiction o zlom americkom kapitalizme za hrkotu koľajníc a pri slabom svetle nad posteľou, ktorého intenzita kolíše pri každom prechode stanicou. O piatej ráno za tmy vystupujete na Gara de Nord v Bukurešti.