Cesty a cestovanie
Jazdí sa tam vľavo a jazdí sa veľmi ohľaduplne, dokonca aj v najväčšej špičke. Celkom často sme sa prepravovali do centra autom a neviem, či som za tie tri týždne niekoho počul trúbiť, robiť myšičky alebo liezť niekomu do kufra. Na prechode vás pustia, aj keď ste naň len nesmelo pozreli, z vedľajšej cesty sa tiež dá zaradiť bez väčších problémov. Ani jedného zo šoférov nenapadlo nadrbať sa na oranžovú do križovatky a zostať v nej stáť. Ak aj mali zelenú a videli, že nemajú za križovatkou miesto, tak do križovatky neliezli. Veľmi sa mi páčil dynamický počet pruhov na mostoch, obchvatoch a v tuneloch. Ráno boli smerom do mesta pruhy 4 alebo 5, von len 2-3, poobede to preznačili a počty sa otočili. Mosty a tunely v Sydney sú spoplatnené, mýtny systém je plne automatický a modul v aute má menšiu veľkosť ako krabička cigariet. Sydney má obyvateľov veľa a cesty sú teda plné. Zápchy sú dosť masívne a treba s nimi rátať, ak máte byť niekde na čas, ako napríklad na letisku. Z Dee Why sme preto vyrážali s hodinovou rezervou a stihli sme to len tak tak. Čo sa kvality ciest týka, neviem či sme niekde išli cez nejaký rozbitý úsek, aké poznáme tuto u nás. Všade kvalitný asfaltový koberec. Treba ale povedať, že sneh a mrazy sú v Austrálii omnoho zriedkavejšie ako u nás.
Stroje
Ako správny petrolhead som počas celého pobytu poctivo fotografoval každý jeden stroj, ktorý sa u nás vyskytuje málo alebo nevyskytuje vôbec, a že teda bolo čo fotografovať. Bolo veľmi príjemné vidieť všetky tie autá, ktoré sa k nám nevozia a nad ktorými neustále slintám na nete – či už sú to musle cars, offroady, hippie VW alebo importy z Japonska, každý si príde na svoje.
Veľkým špecifikom austrálskej scény sú pickupy. Volajú ich tam ute a každý hrdý ozík má jeden. Samozrejme sa vyrábajú aj verzie s V6 a V8, kto videl austrálsky špeciál Top Gearu, vie, o čom hovorím. Najkrajším zážitkom bola úplne náhodná návšteva mesta Geelong pred odletom z road tripu na Great Ocean Road. Každý rok sa tam koná Geelong Revival Motoring Festival, čo je trojdňový orgazmus pre každého nadšenca automobilov a nebyť odletu lietadla, tak by som tam vedel stráviť celý deň.
Dopravná hromada
Dopravná hromada v Sydney pozostáva z autobusov, prímestských vlakov, metroidného vlaku a trajektov. V čase nášho pobytu mali náborovú kampaň na vodičov autobusov (čau, SLSP) s textom o inom výhľade každý deň – tak nejak im to pri 5-miliónovom meste celkom verím, aspoň prvý rok. Cestovné sa v busoch dá platiť v hotovosti vodičovi, takže údaje o odchodoch autobusov v cestovnom poriadku sú od takej druhej-tretej zástavky len veľmi orientačné, ale nikomu to nevadí. Párkrát sa nám stalo, že nás šofér pustil aj bez platenia, baby ale museli nastupovať prvé. Revízora sme nevideli ani raz. V metre si kupujete lístky na počet zastávok, trajekt na jednu plavbu, v buse hlásite cieľovú stanicu. Busom z Dee Why do centra je to takmer hodinová záležitosť, ktorá stojí cca 9 AUD, trajekt z Manly na Circular Quay stojí 6,50 AUD a trvá to 30 minút. K tomu treba prirátať dopravu z Dee Why na Manly (4,50 AUD a 15 minút), ale bonusom je pekný výhľad po ceste.
Ak nechcete platiť cestovné v hotovosti, existuje Opal card. Tá sa dá kúpiť v každom obchode a je nabíjateľná cez POS terminály, takže sa vám nestane, že by ste nemali ako si zaplatiť jazdné, nabijú vám ju aj vo fastfoode. Pekná finta je, že ak za deň prejazdíte 15 AUD, každú ďalšiu jazdu už máte zadarmo. V kombinácii s cenami za trajekt to vychádza celkom pekne a je to veľmi rýchle, pretože kartu stačí len priložiť pri nastupovaní a potom sa pri vystupovaní „odpichnete“. Terminál vám vždy ukáže, koľko vás cesta stála a koľko máte ešte zostatok.
Ženy, ženy na pláži
Na záver to najlepšie, vlastne ani nie. Celkovo nestáli austrálske ženy až na pár výnimiek (doslova pár - pozdravujem Audrey z JetStar Airlines a Amber z Girdlers) za veľa. Väčšinou to boli také tie typy „mám sa rada taká, aká som“ aj keď to znamená čokoľvek od 20 kilovej nadváhy cez vytetované menu z čínskeho bistra po vskutku zaujímavé vlasové kreácie.
V centre to bolo lepšie, ale tam asi veľa spravil office bitch štýl obliekania. Ak už sa nejaká zaujímavá dievčina našla, bolo treba najprv vylúčiť, či nie je na študijnom pobyte z a) strednej a východnej Európy b) krajín južnej Ameriky a až potom ste mohli pripísať body Austrálii. Na pláži to bolo lepšie, hlavne z diaľky, ale niektoré mohli pokojne zvoliť na oblečenie niečo konzervatívnejšie, napríklad jutové vrece. Apropo, dvojdielne austrálske bikiny (klobúk a spodný diel plaviek) sa nejako nekonali.
The end
Po ceste naspäť nám po 45 minútach sedenia v lietadle oznámili, že nad turecko-sýrskou hranicou sa nedá momentálne preletieť, takže odbočíme do Káhiry, kde natankujeme a poletíme ponad vodu. Nie, že by mi vadilo, že nás náhodou nejakí židobanksteri tým pádom nezostrelia, ale tak trochu sme kvôli tomu zmeškali prípoj v Belehrade a ďalší letel až večer. Ejtyhad sa o nás ale veľmi pekne postaral, odviezli nás do hotela, dali nám najesť a odviezlli nás naspäť na letisko. V Prahe sme namiesto o ôsmej ráno vystúpili o ôsmej večer a poďho po diaľnici tri hodiny domov a ráno hurá do motrokárne.
Ak niekto vymyslí rýchlejší spôsob, ako sa dostať cez pol zemegule tak tam pôjdem hocikedy znova a bez váhania, bez ohľadu na to, že je tam drahšie. Za tú pohodu a atmosféru mi to stojí.
P.S.: Ten internet, čo som spomínal v úvode je kapitola sama o sebe - podľa našej kamošky je tam jednou z najúdernejších tém prísľub internetu v takej rýchlosti, ako ho máme tu v Európe. Štandardom je tam ADSL+ a limitovaný objem na nejakých 30GB, tak si vážte tie gify v diskusii, nenažranci rozmaznaní.
