Ľudia zlatí, ja toho môjho debila asi roztrhnem! Úplnou náhodou som sa mu pozrela do mobilu, no a predstavte si, čo som tam našla. Nie, fakt som to neurobila schválne, ale keď odišiel do garáže v čomsi sa zase vŕtať a nechal mobil v kuchyni na stole, proste mi to nedalo. No tak, netvárte sa, že by ste urobili inak! No ale k veci, nakukla som mu najprv do správ, či si náhodou nepíše s nejakou ženskou, a potom do prehliadača, či mi neklamal a nepozerá zase voľajaké porno. Zaujímavé, žiadne pornostránky tam nemal, ale zato som tam našla toto.
Tak si predstavte, čo o mne popísal, vraj som tlstá a smoklím pri telke! No dobre, fakt som od svadby pribrala, ale čo odo mňa čakal po dvoch deckách? Že budem chodiť trikrát týždenne do fitka ako Alena v Bratislave? To je moja sesternica, taká mrcha vychrtnutá, ale jej chlap je manažér v banke, tak nemala problém zaplatiť si k decku opatrovateľku a chodiť pravidelne do fitka, ku kaderníčke, na kozmetiku a tak. To by som si ja dovoliť nemohla. A s tým fitkom, to sa mi tiež nezdá. Nechcem mať svaly ako kulturista, veď by som vyzerala ako almara. Kamoška ma kedysi prehovárala, nech s ňou chodím behať, ale pri dvoch deťoch sa predsa celý deň nabehám dosť. A pri chlapovi tiež, ten doma krížom slamky nepreloží. No dobre, žijeme všetci z jeho výplaty, moja sociálka stačí tak na dva nákupy, ale aspoň povysávať by občas mohol. Ja nie vždy stíham, roboty mám kopu aj ako nezamestnaná. Ráno dostať decká z postelí, dozrieť na to, aby sa obliekli, prichystať im raňajky, dcére aj desiatu, odprevadiť ich do školy a škôlky, už to ma vždy tak unaví, že si po príchode domov musím na chvíľu sadnúť a oddýchnuť. Občas pri tom veru aj zadriemem, ale to môjmu chlapovi nehovorte. Nepotrebujem, aby zase začal frflať, že čo doma pol dňa robím, keď sú decká v škole a škôlke.
Minule sme sa kvôli tomu zase pohádali. Vôbec nechápe, že si potrebujem aj odpočinúť, však cestou domov od školy vždy idem buď nakúpiť, alebo na poštu, alebo všeličo vybaviť a tak. Väčšinou stretnem niekoho známeho, tak prehodíme pár slov, prípadne ma niektorá kamarátka pozve na kávu, a ten čas potom uletí ako splašený. Zakaždým potom letím domov celá upachtená a rýchlo niečo navarím, aby malá dostala teplý obed, keď príde zo školy. Našťastie je už dosť veľká a zvládne ten kilometer prejsť sama, nemusím už po ňu chodiť. Predtým som popoludní tú cestu musela absolvovať vždy dvakrát, najprv vyzdvihnúť malú zo školy a neskôr zase malého zo škôlky. Chcela som malej vybaviť miesto v školskom klube, aby tam počkala, kým sa malý v škôlke vyspí a naolovrantuje, nech ich môžem vyzdvihnúť oboch naraz. Lenže tie svine v škole to zamietli, že záujem je priveľký a preto prednostne prijímajú deti, ktorých obaja rodičia pracujú. Skúšala som to aj cez bývalú spolužiačku, ktorá tam teraz učí, ale nepomohlo. Síce tvrdila, že mi nemôže nič sľúbiť, ale teda ako kamoška zo školských čias sa teda mohla trochu posnažiť, nie?
No, kamoška... Ona bola na základke strašná bifľoška, ale pomáhala mi s úlohami, tak som sa tvárila, že sa s ňou veľmi kamarátim. Ostatní sa s ňou príliš nebavili, vôbec s ňou nebola sranda. Furt mala nos v knihách, dokonca aj cez prestávky, a to ani neboli knihy z povinného čítania. Proste taká divná osoba, ani na diskotéky s nami nechodila, keď už sme boli na stredných školách. Vraj je tam príliš hlučno a jej sa ten štýl hudby aj tak nepáči. To ja som si veru žiadnu zábavu nenechala ujsť. Pekne som sa vždy nahodila a namaľovala, ale až v kulturáku na wecku, inak by ma naši nepustili. Z domu som šla vždy v „slušnej“ blúzke a sukni po kolená, ale pod nimi som mala tričko s poriadnym dekoltom a minisukňu. Maľovátka som si nechávala u jednej kamošky, ktorej rodičia nemali problém s tým, že sa ich dcéra na zábavu trochu namaľuje. Naši by ma zabili, šminky mi horko-ťažko oficiálne povolili až v maturitnom ročníku. Neoficiálne som sa maľovala od začiatku strednej školy, ale o tom oni samozrejme nevedeli. Maľovátka som si nechávala v škole a nalíčila som sa vždy ráno pred vyučkom. Chalanov sme síce na obchodnej akadémii veľa nemali, ale rozhodne som bola jedna z tých, za ktorými sa chalani nielen otáčali, ale sa aj pred nami trochu predvádzali. Okrem Peťa, on bol taký dosť ostýchavý, ale neskôr sa aj tak ukázalo, že je na chalanov.
Ale teda k tým zábavám – práve tam sme sa spoznali s tým mojím tĺkom. Pravda, vtedy ani trochu nepôsobil ako tĺk, práve naopak. O pár rokov starší, bol vtedy dosť svalnatý z posilky, na ramene mal tetovačku a čo bolo super, mal už vtedy auto, ktorým nás zo zábavy vždy porozvážal domov. Nás, to znamená najlepšie baby. Síce sa ho Kata vždy vypytovala, či sa nebojí, že ho chytia policajti, keď má vypité, ale vždy sa na tom iba smial, že po troch pivách je predsa úplne triezvy. A to auto bolo fakt pekné, modré BMW. V ňom sme sa aj prvý raz zblížili, ak mi rozumiete, chichi. On síce vtedy chodil s Andreou, ale tá si ho vôbec nezaslúžila. Bola to taká puťka, obliekala sa ako mníška, ale mala veľké kozy a on ju dosť dlho uháňal. Neskôr mi prezradil, to už sme spolu chodili, že ona chcela čakať so sexom až do svadby a jemu sa čakať nechcelo, však je predsa mladý chlap a má svoje potreby, preto jej dal kopačky. Ja som také kraviny neriešila, veď človek si má užívať, keď je mladý, nie? Lenže z toho užívania nakoniec bola svadba, lebo aj keď mi sľuboval, že si dá pozor, pár týždňov po oslave mojej maturity sa ukázalo, že kecal.
Naši síce trochu robili cirkus, že som si skazila život, otec sa ma dokonca medzi štyrmi očami pýtal, či si to nechcem dať vziať, ale to by mama neprežila. A môj Fero, nech je aký chce, mi po oznámení tej novinky a predýchaní prvého šoku povedal, že sa vezmeme a hotovo. Že to síce nečakal, ale že sa zodpovednosti nezbaví. Svadbu sme vybavovali dosť narýchlo, aby mi v svadobných šatách nebolo veľmi vidieť brucho, babky v dedine by nás ohovorili. Však tie najväčšie klebetnice to spravili aj tak, keď sa malá narodila o necelého pol roka neskôr.
Nebolo to ľahké obdobie, ale musím uznať, že vtedy sa chlap naozaj snažil. Než som išla do pôrodnice, poopravoval domček po svojej babke ako sa dalo, aby sme sa mohli čím skôr presťahovať do vlastného. Dovtedy sme sa pretĺkali u jeho rodičov a verte mi, tých pár mesiacov mi stačilo na celý život. Dom bol malý, ale pre začiatok to stačilo. Keď ale malá začala behať, bolo tam čím ďalej, tým tesnejšie. Moja mama vymyslela, že by sa tam dala spraviť prístavba, o čom Fero najprv nechcel ani počuť, ale postupne som ho presvedčila. Keď to nešlo po dobrom, skúsila som to podľa rád kamošiek z internetu. Niežeby som nevedela, že za sex sú chlapi ochotní spraviť veľa, výsledok ma však naozaj príjemne prekvapil. Keď som ho nejaký čas vytrvalo odmietala, najprv sa jedoval, chodil viac do krčmy, hádal sa, ale nakoniec ustúpil. Síce frflal, že nevie, kde ma na to vziať prachy, keď musí furt platiť plienky, sunary a čojaviemčo pre malú, ale potom mu kamarát dohodil robotu v Anglicku. Jasné, malo to aj svoje mínusy. Nebola som nadšená, že bude doma iba raz za mesiac-dva. Na malú som ostala sama, ale naši našťastie bývajú neďaleko, tak som dosť času trávila u nich, alebo mi mama chodila pomáhať.
V Anglicku Fero zarobil na prístavbu, potom sa vrátil a pustil sa do roboty. Čo vám poviem, Hirošima hadr. Boli to bojové podmienky, hlavne s malým dieťaťom na krku. Keď som vyhlásila, že sa to nedá vydržať a kým nebude dom hotový, budem s malou bývať u našich, skoro vyletel z kože, ale nakoniec pochopil, že mám pravdu. Nosila som mu vtedy jedlo a tak celkovo som sa snažila byť k nemu milá, lebo som mala podozrenie, že v tom Anglicku začal mať pochybnosti o našom vzťahu. Čo ho asi celkom obmäkčilo a na stavbe makal naozaj ukážkovo. Potom sme sa ale raz poriadne pohádali, keď som nakúpila nové záclony a koberce do celého domu. Vraj míňam na hovadiny (on to povedal inak, ale to tu opakovať nebudem), keď na baráku potrebuje dokončiť izoláciu a omietky. No pochopíte to? Ja teda nie. Posekali sme sa strašne. Asi aj preto si potom vymyslel, že do toho Anglicka pôjde ešte raz, vraj zarobiť na auto. To modré BMW totiž predal po svadbe, keď začal prerábať dom.
Tak teda ďalšieho pol roka strávil v Anglicku a chodil domov len občas. Peniaze posielal pravidelne, to je pravda, a je fakt, že vtedy som nemusela príliš riešiť, či kúpim nové topánky malej alebo sebe, ako predtým alebo znova teraz. Lenže sa mi zdalo, že je ku mne čoraz chladnejší a odmeranejší, a to ma začalo trápiť. Keď sa raz priznal, že uvažuje o rozvode, dosť ma to vzalo. Snažila som sa to vtedy nejako zachrániť a asi dosť pomohlo to, ako na ňom malá visí a on sa v nej vidí. Z rozvodu nakoniec upustil, auto kúpil, vrátil sa zase domov a našiel si robotu vo fabrike v okresnom meste. No a to zachraňovanie nášho vzťahu prinieslo aj ovocie v podobe nášho syna.
Faktom ale je, že keď sa malý narodil, všetok môj čas a energiu pohltili deti. Fero mi viackrát vyčítal, že som ho úplne odstavila na vedľajšiu koľaj, ale čo čakal? Občas sa s ním z povinnosti vyspím, aby neodišiel k inej, ale odkedy mu narástol pivný pupok a namiesto bujnej hrivy má čelo do polovice hlavy, mám takýchto obáv čoraz menej. Náš vzťah sa ustálil asi tak, ako mi to zvykla hovorievať mama. Zvykli sme si. Občas síce rozmýšľam, aké by to bolo, keby som bola vyštudovala výšku a našla si dobre platenú robotu, ale potom si poviem, že mohlo byť aj horšie. Občas si síce hovorím, že asi spolu ostávame iba kvôli deťom, ale v podstate mám toho môjho tĺka stále svojím spôsobom rada.
