Po tom, čo sme tequilu úspešne vydestilovali, ju uložíme do sudov. Doba, počas ktorej ju ponecháme v sude, výrazne ovplyvní chuť a celkový charakter tequily a na rozdiel od whisky či cognacu je táto premena mimoriadne prekvapujúca. Tequila zreje a prijíma od dreva farbu a arómu omnoho rýchlejšie, takže už po šiestich rokoch je tmavohnedá.

 

Zásadný fakt hneď na úvod: vaša tequila nemusí obsahovať sto percent destilátu z agave. V Mexiku je podľa štátnej technickej normy povolené 49 percent nápoja nahradiť iným destilátom, prevažne z cukrovej trstiny. Ak je všetok destilát v tequile z agave, väčšinou to výrobca na obale hrdo uvádza označením 100% agave. Prirodzene, je to omnoho kvalitnejšia tequila.

 

Klasická biela tequila sa volá blanco - biela alebo plata - strieborná. Buď bola nafľaškovaná okamžite po destilácii, alebo si v dubovom sude odležala maximálne dva mesiace. V Mexiku sa väčšinou používa ako súčasť koktejlov. A keď sme pri koktejloch, treba spomenút margaritu - vždy som ju aj sama pripravovala podľa klasického ustáleného receptu, ktorý je, ako sa ukázalo, skôr Tex-Mex než originál mexikánsky. Bielu tequilu a limetovú šťavu tam nájdete, no namiesto triple secu (u nás sa najčastejšie používa Cointreau) tam akurát nasypú šialenú porciu cukru, kopu ľadu, hodia do mixéra a voila - margarita sladšia než hovno z nutrie. Vrele odporúčam objednávať si classico, to ale treba povedať vopred a následne do nej vysypať štedrú porciu soli, to tú sladkosť aspoň trochu vyváži. Teda ak vám sladké koktejly vadia, mne strašne.

 

Po bielej prichádza zlatá tequila - oro, ktorá sa tiež volá joven, teda mladá. Alebo junk tequila, ako to objasnil môj sprievodca v Tequile. Je to vydestilovaná tequila dofarbená rôznymi prímesami, aby mala zlatistú farbu: používa sa karamel, glycerín, cukrový sirup alebo pár kvapiek tmavej anejo alebo extra anejo tequily. Určená prevažne na zahraničné trhy, v Mexiku som sa s ňou v žiadnom z nápojových lístkov nestretla. Za to u nás si za tú trochu farby poriadne zaúčtujú. Miestni odporúčajú vyhnúť sa jej.

 

Tequila zrejúca viac než dva mesiace no menej než rok sa volá reposado alebo odležaná a z mojej strany to bola láska na prvý pohľad. Má jemnú farbu, slabý náznak zlatistých odleskov, no čo sa týka chuti, oproti blanco je to obrovský rozdiel. Aj najväčší chuťový analfabet v nej zacíti chuť citrusového ovocia v kombinácii s náznakom korenia. Je to ľahký alkohol, ktorý sa príjemne pije a aj uprostred najväčšej zimy vo vás navodí atmosféru leta. Reposado pijú miestni najčastejšie, pričom je úplne normálne, že z pohárika - poldecáka, z nej pomaličky uchlipkávajú. Zapíjajú ju korenenou paradajkovou šťavou (v podstate Virgin Mary alebo Bloody Shame), ktorá sa rovnako podáva v poldecových pohárikoch.

 

Anejo, zrelá tequila, si v dubových sudoch poležala rok až tri. Väčšinou sú to sudy, v ktorých predtým zrela reposado tequila, ale miestni výrobcovia čoraz viac experimentujú. Extra anejo, alebo extra zrelá má minimálne tri roky, pričom horná hranica nie je určená. Túto kategóriu tequily v Mexiku zaviedli pred desiatimi rokmi. Tequila zreje veľmi rýchlo, takže farba môže byť od hnedej po tmavohnedú, chuť je jemnejšia, no zároveň sladšia a mne osobne dosť silno pripomína rum. Anejo tequila už býva o poznanie drahšia a za rovnakú cenu môžete mať kvalitný rum. Možno je to vecou vkusu, mňa osobne až tak neoslovila, práve vďaka nasladlej príchuti.

 

Najväčší tequilový mýtus je pitie tequily so soľou a citrónom. Bolo nám vysvetlené, že áno, dostanete soľ a limetu, ale tie slúžia na vyčistenie chuťových pohárikov pred pitím alebo pri prechode z jednej tequily na druhú - je to veľmi podobné ako zázvor pri jedení sushi. Soľ jednoducho nasypete na plátok limety a zahryznete. Používa sa najmä pri degustáciách. Povestný pomaranč a škorica sa používajú, ale pri tequile anejo a to na rozvitie chute. Prvý dúšok sa pije sám o sebe, následne zahryznete do pomaranča na ktorom je štedro nasypaná škorica a pozorujete, ako to ovplyvnilo chuť anejo tequily. Pri tequile reposado sa odporúča prekladať ju pomarančom posypaným chilli a pri extra anejo môžete vyskúšať čokoládu. V každom prípade sa tequila v žiadnom prípade nepije na jeden dúšok, jedine ak chcete uraziť svojho hostiteľa a totálne ignorovať jej chuť. Svoj pohár (blanco sa podáva v poldecákoch, reposado väčšinou tiež, ale reposado a anejo som už degustovala aj z fláut na šampanské, vraj pre uľahčenie “ňuchania”) vyprázdnite minimálne na tri dúšky. Pri tom prvom alkohol poriadne pováľajte v ústach, čím si celá ústna dutina a nos zvyknú na alkohol v nápoji a pri prehltnutí bude tequila omnoho jemnejšia. Pri druhom dúšku sa nadýchnite nosom a po prehltnutí vydýchnite ústami. Tretí si už pite ako len chcete. 

 

Tequila sa nikdy nepredáva s červíkom vo vnútri, na to tu máme mezcal - nápoj z agáve, ktorý môže byť aj z iných ako vymedzených oblastí tequily. Rovnako sa predáva vo variáciách blanco, reposado, anejo a extra anejo. Mne osobne najviac chutil anejo, pretože blanco mezcal chuťovo aj vôňou pripomína našu domácu, Mexičania to volajú, že rustikálna vôňa. K mnohým fľašiam mezcalu priamo pridávajú vrecúško s rozdrveným vysušeným červíkom zmiešaným s chilli. Môžete si to nasypať na pomaranč a zakusávať do toho pri pití mezcalu.

 

Čo sa týka konkrétnych značiek, produkčným gigantom v Tequile je José Cuervo s havranom v logu. Odporúčam ich tequilu 1800, ktorá je na sto percent z agave v prevedení reposado. Okrem toho mi veľmi chutila tequila Don Julio, Centenario a Sauza, všetko reposado. Domov sme si však priniesli blanco a anejo tequilu destilérie Cava de Oro, ktorá je trikrát destilovaná, a napriek tomu nestratila nič zo svojej chute. O kvalite tequily tejto značky ma presvedčila skutočnosť, že sme si vzali práve blanco a anejo a nie tradičné reposado, no spolieham sa na to, že k reposado tequile sa ešte dostanem v európskych obchodoch s alkoholom. 

 

Nech je už ako chce, dajte tequile šancu, skúste reposado a objavíte alkohol, aký ste doposiaľ nepoznali!