Prišiel čas rozpomenúť sa na to, ako som sa s mojím najobľúbenejším druhom alkoholu zoznámila v jeho krásnej domovine, Škótsku. Predtým som poznala len mydlové vody v podobe Jim Beamu a lacných blended whisky, ktoré pil môj otec a mala som voči nej veľký odpor. Všetko sa zmenilo prvý večer v Edinburgu, kedy môj muž vošiel do predajne Oddbins a vysvetlil, že sme dvaja mladí ľudia, ktorí v živote nepili jednosladovú škótsku a spýtal sa, čo by nám odporúčali na začiatok. Na hotel sme sa vrátili s fľašou dvanásťročnej Balvenie Doublewood. Bola to láska na prvý dúšok.
Ako sa tento tekutý zázrak vyrába, sme už sčasti spomenuli v časti o írskej whiskey, ale opakovanie je matka múdrosti, takže: vezmeme zrná jačmeňa, ktoré sa namočia, rozložia sa po zemi sladovne a nechajú sa niekoľko dní klíčiť. Zrná sa počas celého procesu prehadzujú, aby sa nezaparili. Dnes tento proces býva automatizovaný. Počas tohto procesu sa škrob štepí na cukry, ktoré majú schopnosť kvasiť. Po šiestich až siedmich dňoch sa slad usuší v peci, aby sa proces klíčenia zastavil: pec je nahriata na 70 stupňov Celzia a v Škótsku sa v nej často kúri rašelinou, ktorá pridáva whisky typickú údenú príchuť. Slad sa následne pomelie a zmieša sa s horúcou vodou. Podobne ako v prípade vodky, škótski výrobcovia sa hrdia čistotou a kvalitou vody, ktorú na svoju whisky používajú – horniny, z ktorých pramení a podložia, cez ktoré tečie, majú svoj vplyv na výslednú chuť alkoholu. Následne sa presunie do druhej nádoby s pridanými kvasnicami, tekutina fermentuje, vzniká v nej alkohol. Škótska sa destiluje dvakrát, dochádza tu ku klasickému oddeľovaniu hlavy s príliš vysokou a nôh s príliš nízkou koncentráciou. Následne sa vleje do sudov. Aby bola škótska škótskou, musí zrieť v sude minimálne tri roky a jeden deň a pozor, na území Škótska.
Whisky môže byť single malt, teda jednosladová resp. čistá sladová whisky pochádza z kotlíkovej destilácie jednej pálenice. Sladová whisky znamená, že bola vyrobená zo sladu jačmeňa typickou kotlíkovou destiláciou. Pozor, Amíci majú tiež whiskey, ktorej nadávajú single malt, ale tá vzniká zo sladu raže, nie jačmeňa. Ešte môžu byť špecialitky ako single cask – čistá sladová whisky z jedného suda a iné. Obilná, grain whisky, sa vyrába zo zmesi sladového jačmeňa (povinný komponent škótskej) a kukurice, pšenice alebo jačmeňa. Blended whisky zasa znamená, že sa zmiešava niekoľko rôznych druhov destilátov rôznych vekov a aj rôzneho pôvodu, s cieľom dosiahnuť vždy konzistentnú chuť, na ktorú je zákazník zvyknutý. Podobne ako v prípade koňaku je vek deklarovaný na fľaši vekom najmladšieho komponentu whisky. Chuť whisky výrazne ovplyvňuje typ suda, v ktorom whisky zreje, tento fakt sa tiež zvykne deklarovať na obale nápoja: poležať si môže v sude od bourbonu, sherry, rumu, madeiry či portského. Sudy po americkej whiskey sa používajú najčastejšie a to preto, lebo podľa miestnych pravidiel musí niekoľko druhov americkej whiskey zrieť v nových sudoch. Mnohé spoločnosti vyrábajúce škótsku preto skupujú lesy, vyrábajú sudy, ktoré následne prenajímaju výrobcom bourbonu. Rovnako často sa používajú sudy od sherry – kedysi sa sherry prepravovalo zo Španielska do Británie v sudoch a vracať prázdne sudy späť loďou sa neoplatilo. Dnes je ich už menej, lebo sherry sa do Británie preváža v oceľových tankoch.
Všetky vyššie uvedené faktory ovplyvňujú chuť výsledného nápoja a spektrum toho, čo vám môže škótska ponúknuť, je mimoriadne široké. Pri čistej sladovej škótskej sa uvádza región, z ktorého pochádza, ktorý nám vopred povie niečo o jej vlastnostiach: Whisky z „dolného Škótska“ sú Lowlands, chutia ľahšie a sviežejšie, na čuch vám najviac pripomenú čerstvé pečivo či keksíky, cítiť vanilku a jemné kvetinové vône. Highlandské whisky sú stále chuťovo jemné, pridávajú sa tu už rozvitejšie ovocné arómy. Najvyššie položenou destilériou je Dalwhinnie, mesto je sesterským mestom s Las Vegas, ak by to niekoho zaujímalo. Speyside je malý trojuholník na severovýchode Škótska s vysokou koncentráciou destilérií na oboch brehoch rieky Spey. Whisky z tohto regiónu sú ovocné a bohaté, prospieva im zretie v sudoch od sherry, kedy sa do ich chute pridávajú arómy sušeného ovocia a ľahkého korenia. Nasledujú ostrovy Islay (vyslovuj Ajla) a Skye. Isle of Skye je známy najmä jemne zaúdeným Taliskerom, nuž a k poriadne údeným whisky z Islay sa treba jednoducho prepiť. Je tu najviac mojich favoritov. Samozrejme, sú aj kvalitné blendy, zmiešané whisky, na Slovensku sú populárne Chivas Regal či Ballantine’s, osobne mám vždy doma aspoň jednu fľašu Johnnie Walker: Black, Double Black alebo, ako napríklad momentálne, jeho Traveller’s Collection. Ak neviete, čo s peniazmi, skúste Green Label alebo Blue Label, i keď podľa mňa je to za veľa peňazí málo muziky.
Dovolím si tvrdiť, že k pochopeniu tohto úžasného alkoholu treba navštíviť krajinu, kde vzniká. Len v lone strhujúcej škótskej prírody dokáže človek oceniť všetky charakteristiky tohto alkoholu. Mojím najväčším zážitkom bola návšteva destilérie Highland Park v Kirkwalle na Orknejských ostrovoch. Najlacnejšiu škótsku však nájdete vo Francúzsku a duty-free obchodoch na letiskách a to preto, lebo Spojené kráľovstvo má nepríjemne vysokú spotrebnú daň na alkohol.
Ako sa škótska vychutnáva? Každému podľa svojho, len do nej, preboha, nelejte colu. Škóti zvyknú dosť krútiť nosom aj nad praktikou liať škótsku na obrovskú kopu ľadu v pohári: po prvé, mala by sa vychutnávať pri izbovej teplote, po druhé, roztápajúci sa ľad ju príliš rozriedi. Dobré podniky, ktoré vedia, ako na to, vám k škótskej naservírujú malý krčiažtek s vodou, z ktorého si do svojho pohára môžete odliať pár kvapiek vody pre rozvinutie chute. Ak sa už nedá inak a whisky vám chutí studená, dostať kúpiť špeciálne kamene, ktoré ochladíte v mrazničke a dáte ich do pohára – inak práve z tohto pochádza názov „on the rocks“. Škótska sa dodnes zvykne podávať v amerických širokých whiskey pohároch, no správne by sa mala podávať v tulipáne podobnom ako napríklad cognac (ktorý sa tiež nepodáva v napoleonkách, ale o tom inokedy), resp. ako naša hruškovica. V takomto pohári najlepšie vynikne vôňa alkoholu. Pálenice si prednedávnom vymysleli vynález s názvom Glencairn glass, ktorý propagujú naprieč Škótskom: tulipánčik na pevnom nízkom podstavci. A aj tak väčšina chlapov, ktorú poznám, pije whisky zo širokého pohára, lebo je to tak proste mužnejšie...
Malý degustačný tip, ak neviete v alkohole rozpoznať jeho vône, strčte doň prst, rozotrite si whisky na zápästie a chvíľku počkajte, kým sa odparí alkohol a vy pocítite nádherné arómy tohto moku.
Nuž a prečo je Škótsko taká krásna krajina, ktorá má toľko skvelých páleníc? Kŕmi anjelov, preto! Každoročne sa z jej sudov vyparuje celkom slušné množstvo alkoholu, ktoré sa nazýva „Angel’s share“, teda anjelská daň. Anjeliky sú pravidelne kŕmené skvelou whisky a tak roztopašne lietajú nad Škótskom a bdejú, aby sa mali miestni vždy dobre a ich whisky sa darilo.
Sláinte!
