Máte chuť na víno a brandy zároveň a nepohrdnete sladším alkoholom? Vynikajúco, portské je pre vás ako stvorené! Čaru tohto posilneného vína, ako mu zvyknú nadávať, som podľahla v mieste jeho zrodu, šarmantnom portugalskom Porte. A v ten krásny marcový deň som vydegustovala asi dvadsaťtri vzoriek rôznych druhov portského, navštívila domy štyroch jeho producentov a inštitút portského vína, o deň neskôr navštívila údolie rieky Douro s jeho vinicami a odvtedy vypila niekoľko fliaš. Na status experta je to žalostne málo, dúfam ale, že sa mi napriek tomu podarí vás s týmto zaujímavým druhom vína aspoň letmo zoznámiť.

 

Za portské môžeme ďakovať vojenským konfliktom medzi Francúzskom a Anglickom na konci 17. storočia a z nich vyplývajúceho bojkotu francúzskych výrobkov v Anglicku. Angličania si zrazu nemohli užívať svoj obľúbený claret, ako nadávajú červenému vínu z Bordeaux, a tak poprosili o dodávku Portugalcov. Tí vybrali robustné vína z oblasti Douro, pretože ich iné druhy (napríklad povestné zelené) boli pre anglické jazýčky príliš riedke a ich kyslosť hraničila s nepríjemnou trpkosťou. Prvé várky však neprežili dlhú plavbu. Vynaliezaví Portugalci sa rozhodli ich víno „posilniť“ pridaním alkoholu, čo tento problém definitívne vyriešilo. Nový druh vína Angličanom zachutil a to až natoľko, že mnohí z nich sa presťahovali do Porta, kde začali tento druh vína vyrábať a obchodovať s ním. Mnohé popredné vinárske domy nesú anglické názvy – Graham’s, Offley, Taylor’s, Croft, Cockburn’s a ďalšie.

 

Príbeh portských bobuliek teda začína na vínnych terasách v povodí rieky Douro. Vinič sa tu pestuje už dvetisíc rokov, mňa osobne ale prekvapili mnohé „holé“ miesta. Bolo mi vysvetlené, že to spôsobila pliaga menom phylloxera, po česky mšička révokaz, protivná muška ničiaca vinič, s ktorou sa ešte stretneme v rozprávaniach o iných druhoch alkoholu. Ako mnohé iné pliagy prišla z Ameriky a chvíľku trvalo, kým sa prišlo na to, ako sa brániť. Niektorí vinári nechali svoju pôdu ladom, zatiaľ čo iní révokaza systematicky ničili rôznymi extrémnymi postrekmi do takej miery, že na tých častiach zeme dokážu rásť len olivy, no víno už nikdy.

 

Prelaďme ale na veselšiu strunu. Révokaza sa nakoniec podarilo poraziť a to, čo bolo prvotne inšpiráciou pre zabezpečenie dlhšej trvanlivosti prevážaného vína sa zmenilo na serióznu alchýmiu. V Oporte si založili vinári svoje pivnice a veľké sklady, v ktorých hútali, ako najlepšie zapojiť vlievanie vínneho destilátu do zrejúceho vína a tým ovplyvniť jeho chuť (tie prvotné dodávky do Anglicka sa nedajú považovať za pravé portské). Priliatie brandy do portského zastavuje proces fermentácie, preto v ňom ostáva toľko zvyškového cukru (objem cukru sa reguluje práve časom, kedy sa do vína prileje alkohol). Väčšina brandy s objemom alkoholu asi 30%, sa do Porta dováža z Juhoafrickej republiky. Víno následne ďalej zreje buď v sude, nerezových tankoch alebo v uzatvorených sklenených fľašiach.

 

Postupne vzniklo niekoľko jeho druhov, ktoré dnes možno dostať kúpiť. Tu sú tie najznámejšie:

Biele má zlatistú farbu a môže byť suché, polosuché aj sladké. Vraj sa zvykne podávať s tonikom a ľadom, ja som to ale nezažila.
Ruby (rubínové) z červeného hrozna zrie v priemere tri roky v nerezových tankoch, aby sa zabránilo jeho oxidácii a zmene farby, potom sa fľaškuje a je pripravené k okamžitej konzumácii. Predáva sa ho najviac, ak je označené ako Reserva, v tanku si poležalo až šesť rokov.
Tawny (zlatohnedé) je tiež z červeného hrozna, ale zreje v drevených sudoch, postupne sa vyparuje, jeho farba hnedne a s hnedou farbou prichádza oriešková chuť. Predávajú sa ako 10-, 20-, 30- a 40- a viacročné. Vznikajú zmesou viacerých ročníkov a vek na fľaši uvádza priemerný vek zmesi (na rozdiel od napríklad cognacu, kde priznaný vek musí patriť najmladšiemu koňaku zo zmesi). Mimoriadne mi chutili zlatohnedé portské Ramos Pinto.
Rosé sa vyrába podobne ako normálne rosé víno s následným pridaním brandy. Relatívne nový druh portského, ktorý vyrába málo spoločností. Vraj sa nestretlo s nadšeným ohlasom, ja som ho degustovala v pivnici Croft a vychladené mi veľmi chutilo, jednu fľašu som si aj vzala domov.
Colheita sa často pletie s ročníkovým vínom, pretože je tiež z jedného roku, no na rozdiel od ročníkového zreje v sude aj 20 rokov pred tým, než sa nafľaškuje. Na rozdiel od ročníkového je určená na okamžitú konzumáciu.
Vintage alebo ročníkové je to najlepšie a najkvalitnejšie portské, ktoré môžete dostať. V sude zreje maximálne dva a pol roka, následne sa fľaškuje, pričom proces zrenia vo fľaši stále pokračuje. Vintage môžete mať na polici aj vyše sto rokov – ročníky z konca 19. storočia sú aj dnes pitné (ak sa doplatíte). Kupuje sa aj ako investícia a vzhľadom k dobrej dostupnosti rôznych ročníkov je to zaujímavý narodeninový darček s rokom narodenia oslávenca. Nie každý ročník sa určí na ročníkové víno, po roku a pol zrenia sa robí degustácia a každý individuálny výrobca rozhoduje, či z neho spraví vintage alebo nie. Niektorí idú rok po roku, iní to berú ako otázku prestíže a ako ročníkové vína vyberajú len tie najkvalitnejšie. Po otvorení je potrebné ho vydekantovať, lebo má usadeninu. Na rozdiel od ostatných portských, keď ročníkové raz otvoríte, musíte ho dopiť, inak sa pokazí. Ak si domov prinesiete ročníkové portské a napriek všetkému sa rozhodnete ho vypiť rýchlejšie, než ste plánovali, nechajte ho na polici aspoň dva týždne – prílišné hýbanie mu veľmi neprospieva.
LBV alebo Late Bottled Vintage malo byť ročníkové, ale z rôznych dôvodov sa nechalo v sude dlhšie, než sa plánovalo. Následne sa prefiltruje, nafľaškuje a je pripravené na konzumáciu.

 

Pár zaujímavostí na záver: Prvé ročníkové portské pochádza z roku 1775, čím o 12 rokov predčilo prvé ročníkové Bordeaux (Chateau-Lafite, 1787).

Britské vojenské zložky si dodnes pripíjajú  na počesť kráľovnej na svojich večerách práve týmto druhom vína.

 

Ak ste na hostine v Anglicku, kde koluje fľaša portského, z ktorého si každý nalieva sám a váš sused fľašu neposúva ďalej, namiesto drgnutia a vulgárneho pokriku sa ho treba spýtať, či pozná Biskupa z Norwichu. Vyslovenie tohto magického mena vám zaručí porciu portského.

 

Ak je na vás portské príliš sladké, ale máte doma fľašu, skúste z neho kúsok priliať do suchého šampanského (recept mojej svokry)!

 

Saúde!