Vieš si predstaviť situáciu, že ťa manželka nechala doma s malým deckom a ty ho musíš zabaviť? Ak nie, tak práve pre teba som sa rozhodol skompilovať tento článok.

Je nádherný stredajší večer, umocnený faktom, že manželka odišla von, a teda s najväčšou pravdepodobnosťou nebudeš musieť zamakať na klasike: streda, trtkať treba. V telke futbalová Liga majstrov, v chladničke dve super pivká, šmakocinka IPA a ty sa už nevieš dočkať. V motrokárni len šikana, tak aspoň doma sa naskytuje šanca si ľahnúť na gauč, zobrať fľašu do jednej ruky, druhú si položiť do rozkroku (škriabať vajcia si treba), oči upreté na obrazovku. Žiadne porno, ale blbý šport. To je relax.

Taký ten slovenský štandard je zamestnaný manžel ako hlavný živiteľ rodiny (nosič peňazí). Manželka na materskej alebo ako pomocný stream revenue. Znamená to, že starostlivosť o dieťa je primárne na žene. Ona je tá supermama schopná navariť, upratať, oprať, ožehliť, umyť záchodky a hlavne zabaviť dieťa. No a čo robiť v prípadoch, keď si manželka povie, že je na čase ísť večer von, a ty zostaneš doma s deckom? Predsa použiť niektorú z mojich praxou overených rád, ako zabaviť dieťa vo veku 1 až 5 rokov.

Tablet

Ak ho ešte nemáš, nečuduj sa, že ti deti skáču cez hlavu. Bez tabletu dnes snáď ani neexistuješ. Lebo dnes drbneš decku do ruky tablet a máš pokoj. Tomu staršiemu sme dali jeho vlastný tablet, keď mal 18 mesiacov. A to bolo kurva neskoro. Ten mladší ho začal sledovať, keď mal osem mesiacov. A od roku má svoj vlastný tablet. A poviem vám, je to geniálna vec. Pustíš mu pesničky a o chvíľku si už pohmkávaš: prišiel k nám pán robot, na slivkový kompót. Tričko Máša a Medveď túžiš mať. Je jedno, či si púšťa rozprávky na TyTrúbke alebo hrá niektorú z tých draho zaplatených hier. Ver tomu, že tablet Ti umožní minimálne jeden polčas pokojného sledovania. Máš dieťa pod dozorom? Máš! Nehrozí mu nejaké nebezpečenstvo? Nehrozí! Tak čo do... ehm, onéj, že mu nežvatlikáš ťuťu-muňu. Hlavne, že ste obaja spokojní. Čo z neho vyrastie? No to nevie nikto, lebo tablety máme len pár rokov. Je rovnaká šanca, že bude génius ako že bude poslanec NRSR.

Mobil

To je už trochu drahšia hračka, aby si ju len tak ponechal napospas detským rukám. Áno, má podobné funkcie ako tablet, no predsa len máš v mobile dôležitejšie dáta. A prísť o mobil bude väčšia škoda. Ako núdzovka samozrejme pomôže. Ale treba sa vopred pripraviť na to, že dieťa zavolá práve na to jediné austrálske mobilné číslo, ktoré mám v kontaktoch. Vopred počítam s tým, že nerozbitné ochranné sklíčko pôjdem zajtra reklamovať. Mobil a dieťa sú ako pes a mačka. Zabavia sa a ten väčší rozdrbe toho menšieho. Na minďárpiču!

Lego

Každý ho pozná, je to predsa najlepší darček, keď v rodine idete niekomu gratulovať. Pozor, ja fakt poznám jedného, ktorý má viac ako tridsať krabíc lega a všetky sú stále kompletné, uložené každé vo svojej krabici. A to sa s nimi hráva. U nás našťastie máme klasiku, dva veľké plastové boxy plné lego kociek. No na zábavu s dvojročným deckom to fakt nie je to pravé. Ty sa pokúšaš niečo zložiť a on rozbiť to. Ty hľadáš veľkú bielu kocku na strechu a on strká zvyšné kocky do perináka. Potom ti prasknú nervy, lebo šak pivo sa už oteplilo, nestihol si dva góly, tak sa vyjebeš na celé lego. Zhasneš svetlo v izbičke, plačúce decko pod pazuchou a hajde dopozerať aspoň posledných 10 minút. Samozrejme, že nakoniec v tebe prevládne otcovský pud. So záverečným hvizdom berieš stále revúce decko do izbičky. Tam je tma, ty šliapeš celou svojou váhou umocnenou váhou neseného dieťaťa na tú zapatrošenú bielu lego kocku. No a nastáva peklo. Dieťa plače. Susedia to počujú. Ty ručíš ako tur, bohuješ, kristuješ, a susedia to počujú. Nikto nie je happy. Lego nie je to správne na zabavenie dieťaťa.

Kuchyňa

Ak si klasický slovenský mámvpičista, teda do kuchyne sa ideš len vyšťať, keď nechceš premeškať ani sekundu vysielania, tak pre teba je toto ideálny nástroj, ako sa zbaviť dieťaťa ako zabaviť dieťa. Proste schováš mimo jeho dosah všetky nože a veci, o ktorých si myslíš, že by mohli byť nebezpečné. A tiež to slúži ako následný dôkaz manželke/matke, že si mal snahu o zníženie potenciálnej miery rizika. A potom už len pokojne ležíš na gauči, pivko v jednej ruke, druhá ruka v rozkroku, fakt distingvovane nadávaš na hráčov, trénera, rozhodcov, reklamy, susedov... jednoducho relaxuješ, užívaš si. Do toho sa občas ozvú podozrivé zvuky z kuchyne ako spadnutie niečoho kovového na dlážku. Ale kým nie je plač, neriešiš. Pre svoju vlastnú ochranu ani len očkom nezavaď o dianie v kuchyni. Kým je dieťa podozrivo ticho, je viac ako jasné, že sa deje neprístojnosť. Ale ako mámvpičista vydrž na príchod dieťaťa alebo matky. Zabavil si dieťa? Zabavil! Stalo sa mu niečo? Nestalo. Chcela žena novú kuchyňu? Chcela! Tak bude mať. Síce nákladnejšia, ale o to účinnejšia metóda.

Drevený koník

Do tejto kategórie spadajú všetky drevené hračky. Samotná hra pozostáva z ľahnutia si na koberec, prevažne na ľavý bok, aby si pravou rukou mohol skladať, rozkladať, hýbať, tlačiť a ešte milión úkonov, ktoré vykonávaš s drevenými hračkami. Samozrejme, že maminy to umocňujú infantilným prejavom ako vláčik šišiši, koník hopi hopi. Je len a len na tebe, či to dáš alebo nie. Vo finále to nehrá žiadnu úlohu. V určitom momente to toho malého tvora prestane baviť. A hop, jebne Ťa celou silou tým dreveným koňom do hlavy.

Pozor, nebuď chuj a nevracaj mu to. Dieťa začne tak či tak plakať, lebo hra sa skončila. Ty bohuješ, kristuješ, lebo máš na čele hrču. Z futbalu si tiež nič nevidel. A keď si v kúpeľni prezeráš v zrkadle škody, tvoje dieťa ti rozleje pivo na koberec. Nechal si ho samého v obývačke? Nechal! Je koberec špinavý? Je! Rozlúč sa s fajkou na dva týždne.

Jedlo

I keby sa to možno niekomu nezdalo, táto metóda funguje. Síce niekedy iba na krátky okamih, ale aj to je dobrý posun. V praxi sa to realizuje tak, že dieťa zoberieme na ruky a presunieme sa do kuchyne. Otvoríme chladničku, nech si vyberie. Ak tam nie je nič vhodné, otvoríme potravinovú skriňu (tí bohatší môžu dieťa zobrať do špajze, my také nemáme). Je vedecky potvrdené, že vo finále si dieťa nájde niečo, čo chce konzumovať, ale mama mu to zakazuje. Dôvody neriešime, úloha znie zabaviť dieťa. Takže toho polroka starého čokoládového veľkonočného zajaca vyrobeného v Poľsku, čo čokoládu ani len nevidel, rozbalíme. Usadíme dieťa do stoličky, dáme mu podbradník a čokoládového zajaca. A viac sa mu nevenujeme. Nechceme si predsa kaziť futbal. Ak máme dobrú karmu, dieťa sa napapá a následne zaspinká. Áno, ulepené a špinavé od čokolády, ale to neriešime. Necháme ho tam až do príchodu matky. Zabavili sme dieťa? Zabavili! Papalo niečo? Papalo! Zaspalo bez problémov? Zaspalo! Kurník, to som ale dobrý otec.

Auto

Ak sa náhodou rozhodneme, že ten šport sledovať nebudeme (nie, porno si stále pustiť nemôžeme!), tak potom je auto dobrá metóda na zabavenie dieťaťa. Normálne ho zoberieme a usadíme do autosedačky. Naštartujeme a ideme sa odviezť tam, kam sme už dávno chceli ísť, ale nemali sme čas. Ja netuším, či je v Bubline nejaké šmajchel miesto, ale môžeme ísť okukovať holotrtkov na teplý prameň do Grobu. Pozor, nevystupujeme a už dupľom sa nepredkláňame, pokiaľ nemáme záujem o análnu sondu. Taktiež môžeme ísť natankovať do Rakúska. Majú tam lacnejší benzín a možno aj kvalitnejší. Je to zároveň vhodný čas na umytie auta. Jednoducho môžeme robiť, čo len chceme. To malé stvorenie v autosedačke totiž spí. Vonku je tma, cesty sú prázdne, hudba hrá, dieťa spí. Geniálne.

Akurát, že si nevidel futbal, nechľastal pivo, neškriabal si vajcia, jednoducho si nemal relax.

To bolo zopár rád, ako prežiť večer s dieťaťom, keď sa matka rozhodne vyhodiť si z kopýtka. Ako rodič dvoch detí prehlasujem, že deti sú zatiaľ zdravé a asi aj šťastné. Veď na pohotovosti sme boli len trikrát za posledných deväť mesiacov.