Čerenkovovo žiarenie je elektromagnetické žiarenie vznikajúce pri prechode nabitej častice (ako napríklad elektrón) izolačným prostredím rýchlosťou väčšou ako je rýchlosť svetla v tomto prostredí. Zdroj Wiki.
Ehm, takže dačo pri vzniku voľačoho iného sa pohybuje niečím rýchlejšie ako svetlo v tom niečom. Fantastické! Existuje čosi, čo je rýchlejšie ako svetlo! Juch! Buď mi v škole klamali, nepovedali všetko, alebo som nedával pozor. Mať možnosti a), b), c), minimálne jedna z nich je správna.
Predstavte si škálu rýchlosti takto (vzostupne):
- obsluha pokladne v Bille
- kadencia slovného prejavu Miloša Zemana pod vplyvom alkoholu
- pohyb MHD mestom v čase zápch
- Trabant
- Smrknutie špáratka bývalého ministra financií
- Prežehnávanie sa mojej babky počas anjelpána (jeden amen za sekundu)
- Raketa
- Dve raktey
...
263. Dvestopäťdesiatpäť rakiet
264. Svetlo
265. Čerenkovovo žiarenie
Tu by to mal byť strop, ale nie je na mieste unáhliť sa. Niečo je ešte rýchlejšie ako svetlo vo vákuu, či Čerenkovovonerozumiemtomuaasinikdynebudem žiareniu a to schopnosť mojej mamky získavať informácie.
Vzdialenosti zdoláva vlakom. Chodievam ju odprevadiť na stanicu. Nasadne do vagóna, cez okno jej zamávam a keď sa súprava o 15:55 pohne, môžem si byť istý, že odcestovala. Aby som sa uistil, že je v poriadku a nič jej nechýba, volám jej o 16:05.
Prepis telefonátu:
Ja: Ahoj, sedíš?
Mamka: Áno.
Ja: Všetko v poriadku?
Mamka: Áno.
Ja: Tak dobre... (mám v pláne rozlúčiť sa, zapriať jej šťastnú cestu a telefonát ukončiť, ale..., ach ja bláhový!!!*)
*Bláhový – čechizmus, znamená naivný, prostoduchý, detinský. V žiadnom prípade slovo nie je odvodené od priezviska toho, ktorého netreba menovať, ku ktorému sa viažu synonymá ako tupec, neužitočný idiot, mamľas, či pejoratívne hlúpy k****.
Mamka: Vieš, kto so mnou cestuje?
Ja: Iní ľudia?
Pozn. Cestuje v otvorenom vagóne s kapacitou cca 130 miest. Vagón je plný.
Mamka: Je tu pán, ide z Drážďan. Pracuje tam na stavbe. Predstav si! Minulý rok mu vyoperovali žlčník. Býva v Hradci Králové, ale ide za svokrou do Ružomberka. Jeho manželka pochádza z Kráľovej lehoty, ale majú oslavu niekde u dcéry, opatruje ľudí v Rakúsku, narodil sa mu tretí vnuk. Ten pán, má parádny klobúk, zať mu ho doniesol z Austrálie, keď tam bol na služobke. Pracuje pre nejakú farmaceutickú firmu. Vravel, že perfektne zarobí. Doma má troch basetov, veril by si tomu?
Ja: Psov?
Mamka: Hej psov! Basetov! Vieš, taký malý so smiešnymi ušami. Jeden sa volá Rasel (počujem ako sa ho pýta: „Mladý pán, ako sa volajú? Rasel, Džek a Mimi? Áno? Viete, telefonujem so synom...) Potom tu sedí jedna pani, taká babka. Má osemdesiatpäť rokov, ale keby si ju videl, netipoval by si jej ani sedemdesiat. Pečie medovníky a chodí na kadejaké súťaže. Vieš aké sú pekné? A aké chutné? Zjedla som už asi sedem, ale už ju nechcem viac pýtať, aby si nemyslela, že som pažravá a aj tak potrebujem schudnúť.
Ja: Hm.
Mamka: Cestuje aj nejaká škola s deťmi idú na výlet do Tatier. Súkromná škola z Bratislavy, ale keby si videl tie dievčatá! Otras! Namaľovené sú ako opice! Každá jedna má v ušiach slúchatká, vulgárne sú a drzé! Ja byť na mieste ich učiteľky, tak dostanú takú po papuli, že by sa naučili, čo je život!
Ja: Mami už musím končiť, šoférujem.
Mamka: Ešte toto! Sedím s troma Ukrajinkami, chodia upratovať do Maďarska, do nejakého hotelu, jedna mi požičala časopis, čítala som si horoskop, vraj zbohatnem.
Ja: Dobre, držím palce.
Mamka: Už budem končiť. Dávaj na seba pozor a jedz orechy, lebo ti vypadajú zuby! Počul si? Máš zodpovednosť za svoje deti! Ešte fajčíš? A nepi! Počul si? Vieš, čo sa stalo jednému pánovi, čo sedí tu za mnou? Museli mu amputovať nohu! Teraz má takú umelú. Vieš prečo? On vravel, že má cuktorvku, ale keby si dával žihľavový obklad, tak by sa mu nič nestalo. Počuješ? Jedz orechy! A kiwi!
Ja: Dobre! Ahóóój!
Mamka: Ahoj synku. Ahoj a pozdravujem.
Vždy sa pýtam sám seba, ako je toto možné?! Ubehlo desať minút a ona vie, akého vierovyznania je rušňovodič!
Skúste na chvíľu zabudnúť na to, čo ste sa dozvedeli. Desať minút je predsa dlhá doba a vraj v živote stačia tri minúty na to, aby ste sa zaľúbili. Čo je potom desať minút na to, položiť tisíc otázok.
Pred dvoma mesiacmi sa nemala ako dostať zo stanice. Volala mi, aby som niečo vymyslel, lebo má ťažký kufor a nechce sa jej teperiť pešo. Zavolal som jej taxík, biele SUV, šoférka žena. Cesta zo stanice ku nám trvá vo večerných hodinách tri minúty. Tri! Pamätajte! Zavolala mi, že sa už vezie, tak som vyšiel pred bytovku, že ju počkám.
Taxík zastavil, vystúpila. Vystúpila aj šoférka.
Mamka: Dáška, veľmi pekne ti ďakujem za odvoz a pozdrav dcéry.
Šoférka Dáška: Ale nemáš za čo. Keď tu budeš, zastav sa, číslo na mňa máš, zbehneme na kávu.
Mamka: Keď ťa to bude zase bolieť, natrhaj si skorocel, zmiešaj s husacou masťou a vmasíruj si to do pokožky. A muž nech skúsi zájsť na sociálku, tam mu budú vedieť povedať, či má nárok na invalidný, veď keď mal pracovný úraz a bol dlhodobo na maródke, musia mu s tým pomôcť! Ja by som toho jeho šéfa hnala pred súd! Veď on je zaňho zopovedný! Dobre! Maj sa! (dajú si bozk na líce) Už ma čaká syn.
Ja: Dovidenia. (beriem kufor) Ty ju poznáš? (pýtam sa šeptom)
Mamka: Nie. Teraz sme sa zoznámili. Má tri dcéry, jej muž mal úraz, spadla naňho miešačka. Minulý rok boli na dovolenke v Taliansku, vraj sa tam stretli s pani Čerňanskou, vieš s tou, čo býva na našom sídlisku, tam, kde stojí autobus, v tej bytovke s červenými balkónmi vedľa potravín! Býva tam aj ten tvoj spolužiak zo školy, čo mu minulého roka umrela mama! Nevieš? Jej muž chodil furt ožratý na bicykli...
Ako to robí? Ubehli tri minúty! Tri! Kam sa hrabe Čerenkovov so svojim žiarením vo vákuu!
